Neviem ako vy, ale ja som rada, keď viem, koľko hodín.
Teraz je to presne akurát. Dosť na to, aby som zabehla som najbližšieho Coop a kúpila si telové mlieko, na ktoré som včera zabudla a možno ešte čosi extra navyše, čo len v Coop majú ako napríklad ich vegánske zeleninové burgery, ktoré síce stoja len libru, ale chuť majú i za 5. Tiež je to dosť na to, aby som si po dňoch zratúvania mojich zárobkov, dala pauzu a kreslila. Pred dvoma dňami som dopísala rozprávku o 6 deťoch. Zatiaľ ju počula len moja sestra Janka a neskromne sa chválim, že ju zhodnotila ako čosi najkrajšie, čo som dosiaľ napísala. Naozaj? To bude asi len tým, že je posledná. Mne ešte príde hodne kostrbatá a strapatá... a potom možno bude najkrajšia, akú som kedy napísala.
Dnes je utorok a to je druhá vec, ktorú rada viem. Za normálnych okolností by to znamenalo školu, poobede plávanie a pomedzi to práca. Teraz sú ale okolnosti tak trochu nenormálne a tak to znamená v podstate len to, že deň bude rovnaký ako bol včera či predčerom. O chvíľu pôjdem upratať, lebo to ja musím, tak vychystám pre deň Jorika a potom sa budeme spolu učiť. Poobede preberie štafetu muž a za otvoreným a možno ani nie, oknom sa bude hrať s Jorikom, zatiaľ čo ja budem tvoriť. Večer sa dovalí skôr, než sa nazdáme a zase to bude klasika...telka, karty, umývanie sa a hurá posteľ. Takže vlastne ani neviem prečo ma teší vedomie, že je utorok, ale akosi ma to teší...asi sa týmto cítim členom spoločnosti a to mi ako introvertovi v podstate aj celkom stačí.
Dnes ráno som bola behať a vypočula si zopár nových správ o coronavíruse. Vraj mnohým natrvalo poškodí pečeň a čo je ešte lepšie, jeho napadnutie vás môže (ale zaručene nechá?) nechať s poškodeným imunitným systémom sťaby AIDS. Tento vírus mi definitívne robí radosť. Človek sa pri ňom ale že ani náhodou nenudí. Najmä, keď beriem do úvahy popletené správy zo sveta, kde jedna krajina nevidí vo víruse to, čoho sa obávali a vlastne, nič vážneho sa nedeje (viď Nemecko) a potom je tu krajina ďalšia ako UK, kde sú ľudia v šoku, že to úplne v pohode kosí aj mladých a fit a bez zdravotných obmedzení a ešte k tomu i deti! Každpodádne, krajiny ako Španielsko , Dánsko, Nemecko či Taliansko..., rozbiehajú postupne ekonomiku. Mne sa chce z toho niekam skryť. Niekam do bezpečia, kde mi nikto nepovie a nenakáže, že dozrel čas a ekonomika je prepotrebná (ja viem, že je!) a že proste detičky idú do školy. Toho sa desím a skôr či neskôr to príde. Modlím sa len za to, že nebudem jediná mamina, ktorá bude mať naložené v gatiach a že sa to nejako vyrieši. Radšej ani nemyslieť!
Ibaže, okrem corony je ťažko myslieť na niečo iné, lebo či sa mi to páči alebo nie, je popretkávaná vo všetkom, čo ma obklopuje. Akosi voľakosi furt tam je. Zatiaľ tak Netflix sa mi ukazuje ako corona ignorovač, lebo keď tam prídem a pozriem si niečo z jeho ponuky hororových filmov, ozaj na chvíľu zabudnem, kde som. Takže Netlfix odporúčam! A okrem toho i záhradku. O nej by som vám rada napísala viac, ale nemôžem. Zhora počujem búchanie, kroky....chlapci sú hore. Je 7:25 am a oni sú hore! Takže dnes začíname troška skôr.
Nuž tak sa majte...môj voľný čas má hranice.
Krásny utorok želám a do cinkania...hádam znova už zajtra.
CINK CINK
