Milovník papiera

Neuveriteľné...je už temer poludnie. Najvyšší čas, aby som upratala a začala variť obed - hoc nemám ani potuchy čo! Možno by sa dnes zišlo čosi onakvejšie ako šúľance, ale na tie som dnes akási lenivá. Možno urobím palacinky! Akurát, že Jorik ich až tak nemá rád.... A čo tak ryžový nákyp! Ale to si budem musieť naštudovať recept. A mrknúť, koľko máme ešte z ryže a či sme ju náhodou celú nespotrebovali, ako sme si ju na coronavírusové uzatvorenie sa kúpili. A tiež, či máme vajíčka a mlieko. Tie ja nejem, takže vôbec netuším....


No a zatiaľ, čo sa ja rozjímam nad našim obedom, vonku sa rozlieva slnko a tak sa zdá, že budeme mať krásny deň. Dobre tak, lebo dnes by som rada niekam šla..., no je dosť možné, že ostaneme doma a ja budem znova kresliť a kresliť a kresliť, čo to dá. Dnes ráno som vyfarbila dve ilustrácie. To je slušný výkon. No pozor, zámerne píšem iba vyfarbila a nie dokončila, lebo k dokončeniu majú ešte ďaleko. Ale i tak sa teším. Pokročila som a je to vidieť. Škoda len, že moju prácu zatiaľ nemôžem svetu ukázať, aby to neostalo len pri slovách. Ale neva, veď už čoskoro. Dva mesiace zbehnú ako voda a bude.

Ináč, ani toho nie je moc, o čom by som mohla písať. Včera sa nič podstatné neudialo. Boli sme doma a Jorik veľa skákal na trampolíne a ja som veľa kreslila a náš tatino jazdil a zarábal peniažky a stretol sa s grázlami, ktorí mu ušli bez platenia. Také sa mu občas stáva... No a Bluey - vraj s tvrdým i, nuž ten si stále zvyká na našu domácnosť a my na neho a myslím, že včera nám v plnej miere ukázal ako nadovšetko miluje papier! Mala som čo robiť, aby som všetko cenné pred ním ochránila... Za obeť však padla moja malá papierová záclonka od Vilmušky. Musela som ju dokonca zvesiť z okna dole a moje okno je bez nej teraz tak trocha smutné.... Ale... máme vtáčika a toť cena za neho. Okná budú bez papierových škrášľovatiek.

No medzi nami úprimne dúfam, že ho táto papierová mánia čoskoro prejde, lebo ináč ma čakajú ťažké 20 roky života plné chránenia obrázkov a printov a všeličoho iného, s čím som ja zavalená.

Môj muž sa k tomu postavil veľmi trefne: ,,To bude ešte plaču!" A ja sa obávam, že veru bude...

Nuž a s týmto sľubným náhľadom do budúcnosti k vám mávam a utekám si plniť piatkové povinnosti! Majte sa a cinkajte!

                                                CINK