Výlet

Včera sa nijaký carboot nekonal.
Netuším prečo....proste nebol.

Ostalo mi z toho smutno, ale svet na ňom nestojí. Aspoň sa ušetrilo..., lebo dozaista by som na ňom niečo našla, čomu by som podľahla.

A tak sme vymysleli náhradnú alternatívu a vybrali sme sa do prírody. Po veeeeľmi dlhej dobe sme sa  vybrali do Darmourského parku a oj, či krásne bolo! Akurát, škoda všetkých tých áut, čo sa okolo nás preháňali..., ani moc nechápem, prečo ide niekto do prírody na aute..ale očividne, takých turistov sa nájde v Dartmoure  veľa.

Nádherne tam bolo.

Raz v prírode, človek sa cíti úplne ináč. Úplne.... Vždy som zastávala názor, že človek je najviac živý, keď cíti vietor na tele...keď mu vanie do tváre, keď mu ťahá vlasy....keď ho ovinie ako v deke. Milujem ten pocit.... A včera sa mi ho ušlo dosýta.

Veru, krásne nám všetkým bolo a sľúbili sme si, že si to čoskoro znova zopakujeme. Len čo sa zase niekde nájde čas. A toho je málo...až pramálo, najmä ako teraz chystám otvorenie obchodíka. 

Občas sa cítim zavalená....všetko by sme chceli tip top....ja obvzlášť. Ukazujú sa možnosti, nechcem sa pomýliť, chcem vybrať na prvýkrát to najlepšie. 

Ešte že to ranné kreslenie mám....súkromná relaxácia. A vďaka za všetky BBC programy, ktoré tak rada hltám, zatiaľ, čo si čmáram ! 

 Deň sa u nás, na 25 Tovey Crescent šialene rozbehol. Musím sa ísť k nemu pripojiť. A tak už len mávam na záver a letííííím......a nevieeeeem, kedy sa zastavííííím.......


                                                                                    Cink

Tričkové odhady

Dnes nemám fotky. Dnes mám iba slová. A strkám do nich oboma rukami, lebo.....lebo je nedeľa...ale im to nepovedzte. Konečne! Konečne vonku svieti slnko a moje končatiny sú už všetky otočené smerom k dverám, lebo tam kdesi vonku, dobrých 40minút chôdze je carboot ! Musí byť...musí, v tak krásnom počasí to musí byť radosť predávať.... ( vlastne nakupovať:).
Tak sa teda driapem vpred a všetko pred sebou tlačím ako buldozér. Neverili by ste, aká viem byť nátlaková, keď čosi ozaj chcem. A teraz chcem. I to "A" na začiatku svojich viet...

Včera som na svojej stránke zverejnila staršiu fotku svojich naposledy polačených tričiek. Až tomu nemôžem uveriť, aký mali ohlas. Taký, ktorý ma rozklepal. Som introvert, mám svoje vlastné malé pieskovisko. Keď sa piesok začne presýpať von, panikárim.
Preto som urobila čosi, o čo sa snažím už roky. Zvaliť to na niekoho iného, kto to chytí do rúk a potiahne a rozbehne a vyskúša, čo to kde dá....., aby som sa ja mohla vrátiť do svojho piesočku a znova tvoriť.

Možno to bude znieť ako lenivosť....., ale prisahám nie je. Nie som na biznis. Doslova som antibiznisová. Chcem len tvoriť...to môžem fungovať ako mašina. Chcem písať , chcem ilustrovať, chcem spestrovať detské izby....chcem vytvárať, vynovovať, skúšať vlastné limity.... ale manažérskeho ducha nemám. Ale že doslova nemám.

No môj muž má. Preto sme spolu, lebo sme tak iní. Nebude to ľahké, to mi je jasné, možno to i stroskotá, ale za skúšku to stojí. Lebo ja som v tomto k ničomu...ako, keď som pred pár dňami v daždi merala cestu do centra mesta nabrúsená chuťou nakúpiť tričká väčších rozmerov a keď som pred nimi konečne reálne stála...váhala som....hrýzla nechtami rúčku kočiara, v ktorom mi práve usnul Jorik a nervózne som okolo toho obvešaného stojana behala a dumala.....oj, či som dumala a spytovala sa svojho šiesteho zmyslu...,, Koľko ľudí bude chcieť tričko odo mňa? "  Nákupný košík napokon prehovoril o mojich perspektívach v číslach....veľkosť 12- 2 kusy, veľkosť 14 - 2kusy. Štyri dokopy. Na toľko som to odhadla. Na štyri tričká. Teraz neviem, či som len mala nízke sebavedomie, zlý deň, zase mi šla zle matematika , moje veštiarske schopnosti sú bohapuste k ničomu alebo je radšej k ničomu celý môj šiesty zmysel.

Teším sa, lebo do centra mesta sa bude treba znova prejsť. No ozaj ocením ak tam pôjdem s lístkom , ako nosia zábudlivci s presným počtom kusov , ktoré treba nakúpiť.

Lebo ..až dôjde na lámanie chleba, ktovie, koľko zase tričiek reálne skončí v košíku.

Jorik ešte spí....dobre tak. Idem bytom prebehnúť, uložiť na miesto, čo sa dá a ...vychystať sa von. Bordel v byte ma omíňa ako kamienok v topánke.
A carboot netrvá večne:).

Tak vám mávam ku krásnej nedeli....z 25 Tovey Crescent.
         

                                                                        Cink

Nostalgia

Pred pár dňami som vo svojom obľúbenom vintage obchode našla závesy. Boli zľahka tyrkysové s obrázkami kuchynského nábytku. Až mi srdce pukalo, ako za tými závesmi plakalo. A plakať muselo, lebo cena nepustila....40libier bolo ďaleko ďaleeeeeeko za povolenou hranicou . Akokoľvek sa mi teda tie závesy páčili, musela som ich tam nechať. Našťastie, už ich niekto bohatší kúpil a pokušenie tým odišlo. No...nemôžem sa sťažovať. Tri dni dozadu, v inom sekáči, mala som šťastie. Srdce síce tak srdcervúco neplakalo, ak už pre nič iné, tak pre tyrkysovú, čo sa na zelenú zmenila a neboli ani nijaké kuchynské linky kade tade počmárané, ale čosi ako listy...., no i tak...našla som závesy, čo majú v sebe spomienku. Hurá! Aj cena bola priateľská , dovoliteľná na tak vzácny kus doplnku. Včera som ich zavesila na okno. Na to moje, aby som bola presná....v mojom pracovnom kútiku. Ach aká oáza! Aká bola  kedysi u babky, aká bola  kedysi u nás doma. Prisahám, nostalgia sa mi nasťahovala do môjho rožku nášho bytu. Uj, či príjemne v ňom je....

Spomienky...spomienky....teraz ich čmáram Jorikovi do mysle.....

Foto nie je najlepšie, ale závesy je vidieť:) . Akurát tú čarovnú atmosféru moc nie...ale naživo je tam, prisahám! 

A okrem toho, že si šťastne nažívam vo svojom kúte, teším sa ešte raz...lebo konečne, konečne....konečne...dokreslila som. Už len jeden obrázok...ale to ani nerátam....a je to hotovo! Moja prvá ilustrovaná kniha ! 

Temer ako dieťa....

Tak teší....že sa znova plakať chce. 

A z tej radosti vám mávam...ku krásnemu víkendu...odo mňa, z môjho pracovného kúta, na 25 Tovey Crescent. 

Cink

Len tak tlácham

Zabudnuté meniny mi boli odpustené. Našťastie, mala som eso v rukáve. V sekáči, kde sme sa pred cestou k pánovi teplákovému zastavili, sme s Jorikom našli ufúľanú bábiku. Zdá sa, že má v sebe roky spomienok, no jej očividne moderné oblečenie dokazuje pravý opak. Tak teda bola milovaná a to sa pri hračkách najviac ráta. Detstvo nemá mnoho rokov. To intenzívne, na stískanie bábiky v podstate trvá len zopár z nich.

Pribaľujem ju na kopu, ktoré plánujem so sebou na Slovensko vziať a ....priznám sa, už teraz som z toho trocha nervózna, lebo potlačené tašky a tričká do augustového obchodíka ,plus všetky darčeky , čo nie len pre sestru mám.....sa nebezpečne kopia a ja sa ozaj - ozaj bojím, že doslova nezvýši miesto na oblečenie pre nás. A čo ešte kozmetika a všakovaké veci, čo nevyhnutne potrebujeme?

Hryziem si pery.

Kiežby aspoň tie batožiny neboli také drahé.

No, pôjdeme najskôr skromne vybavení....

Čo už narobím? Veď len včera som došla po štyri dievčenské tričká...., chcela som vyskúšať ASDU , no ich veľkosti a tvary tričiek sa mi nepáčili. Nuž som kúpila iba 4 na skúšku.  Neviem, čím to je, ale zatiaľ u mňa vyhrávajú tričká z Marc and Spencer, lebo sú kvalitné, 100% cotton, sedia úžasne...na dotyk sú mäkkučké, akurát možno trošilinka  hrubšie, než by sa na maxi horúce slovenské leto hodilo....ale hej! Nesiem ich z vychladnutého Anglicka! A najmä, to ozaj najmä, s tou potlačou od pána teplákového v sebe ozaj nesú čosi nostalgické, čo som zatiaľ na mnohých , obrázkami zdobených tričkách, nevidela. Včera som preto doobjednala ďalšie. Dnes si ich mám prísť vyzdvihnúť. Najlepšie by bolo hneď a zaraz ich odniesť na tlač, ale Jorik si pýta akvárium ......nedá sa všetko naraz. Tak dumem.....oj, oj!

Ak sa pýtate, kde sú dnešné obrázky a či som dnes vôbec kreslila, tak odpoveď je áno. Ale pracovala som na ilustráciách ku knižke a tak to sem nedávam. V momentálnom stave začínam byť optimista. Tri obrázky pripravené na obtiahnutie čiernou fixou a jeden obrázok prekresľujem...., čosi sa mi na pôvodnom nepozdáva a knižka je hotová. Tá, na ktorú som hrdá. Ďalšiu som tiež dokreslila, k nej idem text napísať a keďže Jorik ešte stále spí, využijem ten čas práve na písanie. Tak mi ešte ostanú dve nedokončené dielka , no len na jednej z  nich mi extrémne záleží. Tá bude trošíčka orieškom, lebo už teraz má veľa strán a budem sa musieť všetkými prelúskať, aby som sa vrátila späť do deja so všetkými detailami a   mohla ju teda dopísať.

Plánov mám toľko , že by to chcelo dva životy. No mám len jeden....a desivo rýchlo mi uteká.

I vám?

Nemusíte odpovedať, lebo ja odpoveď viem.

Mávam vám ku krásnemu dňu ...z 25Tovey Crescent.

                                                                          CINK

Nešťastné čísla

Môj život má bordel. Doslovne.
Práve som zistila, že včera mala moja mladšia sestra meniny. Juch! Samozrejme, že som jej neblahoželala! Včera som tiež zistila, že domov neletím 4 alebo 7. Môj drahý mi to pre istotu napísal na plochu. A včera som tiež u pána teplákového , svojou zázračnou matematikou, napočítala sumu o 10libier vyššiu za potlačené tričká. Pri malej násobilke je to dosť hanba.

Treba povedať , že "prešľapujem nervózne na mieste" , lebo neviem, kde skôr uhnúť pohľadom ?

Hovorí sa, že podeliť sa so svojim tajomstvom na verejnosti , pomáha. Dumem či ozaj? Necítim sa o nič lepšie. Najskôr preto, že už počujem, ako sa na mne sestra smeje....
,,Tá naša Vierka...hahaha hihihi....zase zabudla dátum mojich menín!"

,,Hahahaha, hihihi...., veď ani nevie, kedy letí domov!"

Moje sestry vedia byť štedré. Na to môžete vsadiť.

Asi len ťažko by som vysvetľovala, že môj život vôbec ale vôbec nesedí na dátumoch. Z toho dôvodu ma dátumy málo zaujímajú a poväčšinou im nepripisujem veľa pozornosti. Ak ovšem nejde o dôležité dátumy ohľadne objednania sa u lekára....to striehnem ako sup, koľkého práve je. Bez toho však vôbec netuším, kde sa dátumovo nachádzam. Nebývavalo to tak, kým som chodila do školy. Keď som si pravidelne do rožka papierového hárku písala "dnešný dátum". Nebolo to tak ani ,keď som si viedla denník. Kde bol dátum dôležitou položkou na určenie spomienok a udalostí v časoslede..... Neviem, ako to uvidia iní, ale ja sa nesťažujem. Život je len jeden a dátumy sú tak prísne. Robia o omnoho strohejší, prísnejší....ohraničený... Za seba mám pocit, že na materskej žijem v bezdátumovom luxuse počmáranom iba očkovacími dňami. Všetko ostatné, čo sa zdravia netýka, nie je podstatné.

Ozaj, odlet asi dôležitý je...ale ....medzi nami....ozaj som myslela, že letíme 4. Chyba miskomunikácie medzi mnou a mojim drahým, ktorý letenky kupoval, ktoré som ja nikdy nevidela a pri kúpe ktorých mi povedal toľko dátumov, že sa ani nenamáham hľadať , kde sa chyba stala.

No....asi ma to škrie, že áno, keďže o tom píšem?

Hm, asi hej. Lebo ma hnevá byť bordelárom!!! Môj perfekcionizmus na všetko nestačí ! Nestíha mať poriadok všade! V kalendári je očividne najväčším špinďúrom!

Čert to ber....hm, nech sa na mne bavia . Som aká som. Jena sestra sa mi dnes vysmeje, druhá to zaklincuje.....a ja ich nechám. Pán teplákový už má svoje hahahihi za sebou a odniesla som si to dobre....s poctivou dobre narátanou cenou a piatimi mňam mňam tričkami!

Ako sa na ne materinsky s láskou dívam, aj sa pýtam , či by som namala byť  na seba viac mäkká ?  No a čo , že my čísla robia problémy....beztak mám z nich rada iba 5, 8 a 10. ( 8 z toho najmenej , medzi tými zvyšnými dvoma sa neviem rozhodnúť...asi 10 je naj...) 

Čert ber dátumy.....aj so všetkými ich číslicami....mám radšej slová. Och, že či!!!

Zo slov sa skladajú príbehy....

Moje obrázky ich tiež majú.... 

Napríklad toto čiernobiele stvorenie....už mi chýba...musím sa k nej vrátiť a dopísať jej príbeh. Ináč si to neodpustím!

Jorik ešte spí....nezvyčajne na tento čas. Ale dobre tak....

Ha! Tak už je hore! 

Idem ho objať...no skôr , než tak urobím, zamávam na rozlúčku ...z 25Tovey Crescent.

Cink

Dobre bolo

Prší.
Po posledných krásnych slnečných dňoch je to viac než sklamanie vidieť vonku zahmlenú oblohu s ťažkými sivými oblakmi, z ktorých to dnes bude nekonečne večne celý deň na nás pršať. No jediné, čo mi ostáva na tento meteorologický stav urobiť, je bezmocne pokrčiť ramenami.

A tak som dúfala.....oj, či dúfala....že aj dnes zakotvíme v parku na ihrisku, kde si sadnem do trávy a budem kresliť. Včera som tak sedela a krásne mi bolo. Oblaky sa vliekli oblohou, tráva sa kolísala vo vetre. Jorik ležal vedľa mňa,  zelená tráva bola viac ako všetky preliezky. Akurát, skicár som so sebou nemala....tak chýbal....tak mocno chýbal. Dnes som túto chybu chcela napraviť...ale v daždi....čo už v daždi?

Vraj tú chladničku nám kúpiť treba.

Potrebnosti, nutnosti...aby sme náhodou nezabudli, že sa nohami stále zeme dotýkame.

Jorik sa začína zaujímať o kreslenie. Takmer zakaždým , keď vytiahnem svoj skicár von, chce aj on kresliť. Teší ma to....ako ináč? Ktohovie, možno si vychovávam parťáka.....talent má, aspoň taký, čo mne ako zaslepenej mame lahodí.

Hm...ako dažďu načúvam, možno dnes na to naše kreslenie zvýši viac času, než by sa nám ušlo v slnkom parku zaliatom.

Ja som už navyše rozbehnutá...., hoci...ach, priznám sa, dnes som soptila, dnes sa mi nedarilo...dnes som sa lámala...lepšie som chcela , krajšie som chcela....aby som oslávila všetky tie promarkerové fixy, do ktorých som toľko bubákov včera investovala. Chystám sa na Slovensko, veď viete, aby sa nebodaj nestal fixový deficit, tak som včera nakupovala. Dnes ráno som čerstvým zásobám neodolala. Nedalo sa. Som len človek...., no i preto som od seba očakávala doslova zázraky skicárové!

Pôjdem ja...deň ma čaká, hoci i keď len taký, upršaný. 

Tak ešte  pozdravy posielam....z 25Tovey Crescent....ako ináč:).

Cink

Utorkový

Do archívu som natiahla čosi okolo 15 fotiek. Fotených na okennom ráme, na pracovnom stole....na behúňoch v kuchyni. Bieda! Hrôza! Ale na utorok dobré. V utorok si to môžem dovoliť. V nedeľu by to bol nevkus, v piatok nechutné , v pondelok hanba.....vo štvrtok - "ozaj sa lepšie nedalo?"...ale v utorok..., v utorok si to nik nevšimne.

Až uvažujem, čo takého povšimnuteľného sama plánujem svojmu utorku dať ? Hm, zabehneme k pánovi v teplákoch....a asi aj do centra, lebo fixy....ach , tie nešťastné fixy! Zase došli a čoskoro ideme domov, 4  augusta, aby som bola presná a to na nekonečné 3týždne ! Na to budú potrebné fixové zásoby! Najmä telová farba, bez nej som stratená.

Nerada nakupujem výtvarný materiál. Viem, ako výtvarníčka, mala by som sa v jeho nákupe vyžívať....ako mnohí iní výtvarníci. Byť takmer v extáze , ibaže ja nie som. Nákup materiálu vnímam rovnako ako nákup nutných hygienických potrieb. Došli, treba kúpiť. Je to definitívne proces tvorenia, ktorý ma teší až vynáša do nebies , než nákup materiálu. Ten ma drví...je tak bezhlavo drahý! Ten materiál myslím....občas si prídem ako drogovo závislá. Nech to stojí, čo to stojí, predajte mi tú telovku a všetky tie zemito tyrkysové odtiene, lebo sa bez nich nepohnem a ani mi neukazujte účet za ne prosím.... lebo za dva týždne som tu znova, s rovnakou prosbou a dovtedy tú sumu nerozdýcham....

Pekné veci čosi stoja.

Preto som vždy rada, keď sa niečo predá. A teraz si staviam vzdušné zámky...., lebo už čoskoro, juj, čoskoro , sa bude obchodík otvárať!

A tak kreslím, aj do neho, na tričká a tašky....ach.....i námety, ktoré som v celom tom procese tvorenia stratila....a tak si ich nahrádzam....akurát, na druhý krát to už nikdy nie je ono!

stratený loďkový...

A teraz to oblečenie,  z behúňov.....

toto pre sestru......

A toto zase pre mňa....lebo tie printy , veď viete :) . Milujem ich.

No a s nimi sa s vami lúčim a krásny deň želám!!! Z 25 Tovey Crescent ...

CINK

Pondelkový

Slnko svieti. Teším sa.... Jorika posadím na bicykel, sama sa do neho zapriahnem a pôjdeme von..... na poštu, lebo balíky , čo sme včera poctivo balili, netrpezlivo čakajú...a potom na ihrisko a potom do potravín a potom si možno dáme rande v centre mesta , s Havvou a jej synom...pre Jorika by to bolo tenkrát poprvé, šli by sme do kina. Čmáram si plány v hlave, len prvú časť mám premyslenú:). Ale to stačí.

Navyše, istú časť dňa už mám za sebou... Na pár mailov som konečne úspešne odpísala. Niečo som už aj nakreslila..., aj fotila som, pre dokumentáciu blogovú. Jorika som nevyhnutne obstarala....ostatné na mňa viac alebo menej trpezlivo čaká.

Stále tá istá pesnička.

Ale som tomu rada. Menej času na premýšľanie. V tom som zlá. Idem príliš hlboko ..tí, čo tam tiež radi chodia, vedia , čo mám na mysli.

Je pondelok a pondelky mám rada. No, včerajšia nedeľa tiež nebola zlá. Môj drahý si vzal v prostriedku dňa Jorika a vrátil mi ho späť až k večeru, kedy zase zmizol on :). Ale i tak...blažene som sa včera mala. Carboot bol slnkom zaliaty a doslova ako vyšitý. Ušlo sa mi zopár krásnych kúskov...sestrin šatník sa doma, už čoskoro ,podstatne rozšíri. Teším sa , až uvidím jej natešenú tvár. Nie všetky kúsky však sedia ako uliate , čosi bude treba kde tu posťahovať , pozošívať na naše chudé postavy. Ale drvivá časť je v poriadku a už ju len nosiť stačí. I mne sa teda zopár kúskov ušlo a juj, či tešia. O trošíčka viac než ostatné, lebo včera som mala šťastie na spomienky. Viem, viem...nemala by som sa k nim toľko vracať...ale neviem si pomôcť. Včera som našla tie samé vzory na látkach, aké som kedysi nosila. Samozrejme , nie sú totožné, ale hej.....nemusíme byť detailisti...dôležitý je pocit. A ten tam je. Ach tie vzory, či ich len milujem!  Najlepšie by bolo mať tu fotku ako dôkaz, ale nefotila som svoje úlovky.... žeby zajtra? Skúsim... Na dnes mám len svoje dielka...čo som kreslila...

Nožička opravená a poctivo vyfarbená..... Posledný obrázok však ešte nie je dokončený....ale bude, všetko bude..... veď týždeň sa ešte len začal. 

K pondelku z pondelka vám mávam a krásny deň želám.....z 25 Tovey Crescent...

CINK

Nedeľne

Je nedeľa.
Obloha vonku sa zatiahla, hoci doteraz bola jasne belasá. Pri Life Centre , tu v Plymouth, sa už v tejto chvíli deje carboot. Očividne na ňom nie som. Mám na sebe pyžamo, tvár mám neumytú, vlasy ledabolo gumičkou do uzla stiahnuté. Jorik sedí na gauči so svojou dennou rannou dávkou šiestich detských jogurtov.

O chvíľu sa pôjdeme vychystať na cestu. Tata sľúbil, že dnes si dá od taxikárčenia pohov. Snaží sa, aspoň v tú nedeľu . Máme sa stretnúť na carboot a to je pre našu malú rodinu čosi ešte celkom nové. Na istý čas sme sa totiž kompletne stratili v povinnostiach a ozaj len teraz vyhrabávame z neznáma pre nás to najvyhovujúcejšie , čo by sa našej drobnej trojčlennej rodine páčilo.

A , hovoriac o rodine, kreslila som ju. Takú fixovú a srdiečkovú, o tom, ako si kamkoľvek ideme, zámerne i nezámerne, berieme vždy svoju rodinu i s domovom so sebou. Doslovne. Nezmazateľne.

Nedá sa to z nás vyryť von a my, ktorí žijeme od svojich rodín ďaleko alebo ich už ani nemáme, si to uvedomujeme najviac. 

Včera sme s Jorikom strávili popoludnie s Havou a jej trojročným synom Eminom. Ako dve neznáme sme sa spoznávali cez fb profily našich rodín...to je moja sestra, to je môj brat....to je môj otec....to je miesto, kde žijem..... Hava je nádherná žena. Taká, ktorá i v teplákoch vyzerá krásne a najmä, takmer stále sa smeje. Hej, je to presne tá, ktorej som chcela darovať detský bicykel, ibaže ona ho už má. Teraz viem o nej viac....a dobre tak. Zas a znova som sa presvedčila, že ženy majú svoje príbehy vytetované v duši a či sa im to páči alebo nie, robia z nich tie, kým sú. A Hava je krásna. Ako jej meno:). 

(musím opraviť nožičku....)

Have sa páči , čo robím. No omnoho radšej ako obzeranie si mojich dielok , ma rada počúvať..... Je ešte trocha ako dieťa, ktoré chce počuť rozprávku. A hej! Nie je tomu stále tak, že obrázok má väčšiu hodnotu, keď má v sebe príbeh schovaný? Hm.....dospievam k názoru, že nikdy nie sme ďaleko od detí, keď i odrastení chceme ku všetkému počuť príbeh. 

Vonku je stále zaiahnuté. Jorik už nesedí na gauči. Je mu dlho. 

Je čas sa ísť chystať. 

Dnes sa mi veľmi chce ísť na carboot prevetrať. Tak nech sa kvapky dažďové držia preč od Plymouth. 

Mávam z 25Tovey Crescent..

Cink.