Je ráno po oslave.
Všetko v byte mlčí a ja mlčím s ním. Len ťukám do toho ticha a ako baletka nohami preskakujem napadané balóny...., keď sa chcem niekde dostať. Mlčí dokonca aj moje brucho. Umlčala som ho koláčmi , čo zo včera ostali..... kde tu sa ešte hojdajú papierové stuhy, väčšina z nich však padla k zemi. Ed Sheeran mlčí tiež.....asi je unavený po včerajšku...spieval v jednom kuse.
Dobre bolo....hoci mnohí hostia sa dlho nezdržali. Sobotné povinnosti. Ale....nesťažujeme sa.... Posledná návšteva odišla po deviatej večer...to nám už všetkým viečka dole padali. Ak ako výtvarníčka a taxikár vstávate denne o štvrtej ráno, o deviatej už prehadzujete na úsporný polospánkový režim.
Dobre bolo....hoci mi chýbalo čosi extra ....čosi, čo by ma počmáralo....ale zase, halooo..., bola to detská narodeninová oslava...nie stretnutie ilustrátorov:).
Dnes je nedeľa a keď vonku nebude pršať, bude aj carboot. Teraz už viem, ako dlho carboot trvá. Do vianoc. Smejem sa..., lebo ja som si vždy myslela, že carboot končí s prvými dažďami! Koľko carbootov som vymeškala??? Tak, ak dnes nebude pršať, lebo ono, prší nám to tu posledné dni výdatne...., pôjdeme s Jorikom na carboot. Ak bude pršať.....oh...nevládzem plánovať...bude ako bude!
Myslím, že koláče v brušku nemajú extra fantáziu:). Ešteže mám rozrobeného plátenného mužíčka. Idem sa do neho znova zahryznúť. Nech je ráno osožné.
A k vám len mávam a všetko dobré želám ...do lenivej nedele...od nás....z ticha...na 25Tovey Crescent.
CINK
Saturday, October 21, 2017
Friday, October 20, 2017
Oslava
Taaaaak......a máme deň oslavy! V šuplíčku v kredenci , úplne vzadu , som našla balíček "papierových lian", sama neviem, ako ich nazvať....čoskoro ich poťahám od jedného lustra k druhému cez celú obývačkovú časť. Lustre máme nahusto, tri za sebou, je sa o čo chytiť. V mojom pláne bolo mať dnes už všetko hotové..., ale realita sa zas raz ukázala dôležitejšia než moje plány a vydupala si veci po svojom.
Vonku fičí vetrisko a otvára mi za chrbtom dvere. Musela som ich podložiť vankúšom.... Matne si spomínam , že som v noci niekoľko krát vstávala a lozila bytom...prečo dopekla toľko "buntoším" ? Pamätám si len, že raz som šla skontrolovať termostat, druhý krát som šla vetrať....tretíkrát som šla zatvoriť dvere , to mi už vetrania stačilo a štvrtýkrát som šla skontrolovať sporák, či nehoríme náhodou...či som plechovku sladkého kondenzovaného mlieka ozaj vypla.
Moj ty Bože.....vonku to znie ako koniec sveta...... Možno by som sa ani nemusela doma sprchovať.....teraz navyše ešte každý spí...mať viac odvahy, dám si to natural..... Tak nie, nedala....to sú krúpy? Tie by sa mi nepáčili:).
Ale späť dovnútra....kde to už všetko vonia oslavou! V chladničke sa schovávajú dve misy s dvoma rozdielnymi druhmi šalátov, jeden mäsový , druhý zemiakový. Plus je tam torta , Jorik si vybral....M&S, lebo inde nemali, lebo boli najdrahší (juch!to bodlo!) a aj preto, že v M&S robia veci ináč a akosi "šmakotkovejšie". Tak tam máme futbalovú loptu z bočných strán obsypanú zelenými cukrovinkami , ktoré vyzerajú ako čerstvo pokosený trávnik. Potom sú v chladničke uložené i všetky suroviny na chlebíčky...., ale tie urobím až dnes, aby nevyschli. Už vonku na tácke sú "bomby", kokosové čokoládové guľôčky...., tie sme včera spískali s Jorikom...akurát sme doma nemali rum, tak sme tam šupli tatovu orechovicu....výsledok je dobrý...chutia ako kedysi bomby mojej babky....
V rúre je koláč na oplátke...lebo tadáááá.....včera u Poliaka dostali tovar a čuduj sa svet, dostali aj čosi nečakané, čo predavačky ešte nevideli - oplátky!!!! Tak som kúpila rovno dve balenia, lebo tento koláč u nás extra fičí:). Dnes mu ešte navrch vymiešam uvarené kondenzované mliečko s masielkom a dozdobím ho orieškami....a hotovo. Oj, zabudla som na baklávy....dobre píšem? Našla som ich v celosvetom obchode...na oslave bude mať aj Turkyňu, možno to ocení. Ináč, odkiaľ som prišla na to, že v Turecku jedia "baklávy"...jedia? Nejedia?
Ako doplnky mám ešte chipsy a soletky a to je všetko. Hádam bude dosť:).
Dnes ešte všetko vypucujem.....doladím....vyzdobím.....aj sa teším! Pekne bude....akurát ľutujem, že som svetielka nekúpila diskotékové....no čo už. Teraz sú príliš ďaleko ,aby som po ne zabehla..... A oj, zabudla som...za toto som dostala "sprda", od manžela...ako ináč, len on si dovolí....vraj, či robím oslavu anglickú alebo slovenskú...., lebo som deťom nakúpila darčeky. Každý dostane po gumenej príšerke a jednej na činely tlieskajúcej opičke :). Och!
Takže tak..... takto u nás.....organizátorsky a nie umelecky.....ale aj to bude. Už zajtra.....
Keď si vydýchnem.....a Jorik sa bude smiať.
Tak k vám už len mávam...po toľkých slovách opisných.....a krásny deň želám! Z 25 Tovey Crescent...
CINK
Vonku fičí vetrisko a otvára mi za chrbtom dvere. Musela som ich podložiť vankúšom.... Matne si spomínam , že som v noci niekoľko krát vstávala a lozila bytom...prečo dopekla toľko "buntoším" ? Pamätám si len, že raz som šla skontrolovať termostat, druhý krát som šla vetrať....tretíkrát som šla zatvoriť dvere , to mi už vetrania stačilo a štvrtýkrát som šla skontrolovať sporák, či nehoríme náhodou...či som plechovku sladkého kondenzovaného mlieka ozaj vypla.
Moj ty Bože.....vonku to znie ako koniec sveta...... Možno by som sa ani nemusela doma sprchovať.....teraz navyše ešte každý spí...mať viac odvahy, dám si to natural..... Tak nie, nedala....to sú krúpy? Tie by sa mi nepáčili:).
Ale späť dovnútra....kde to už všetko vonia oslavou! V chladničke sa schovávajú dve misy s dvoma rozdielnymi druhmi šalátov, jeden mäsový , druhý zemiakový. Plus je tam torta , Jorik si vybral....M&S, lebo inde nemali, lebo boli najdrahší (juch!to bodlo!) a aj preto, že v M&S robia veci ináč a akosi "šmakotkovejšie". Tak tam máme futbalovú loptu z bočných strán obsypanú zelenými cukrovinkami , ktoré vyzerajú ako čerstvo pokosený trávnik. Potom sú v chladničke uložené i všetky suroviny na chlebíčky...., ale tie urobím až dnes, aby nevyschli. Už vonku na tácke sú "bomby", kokosové čokoládové guľôčky...., tie sme včera spískali s Jorikom...akurát sme doma nemali rum, tak sme tam šupli tatovu orechovicu....výsledok je dobrý...chutia ako kedysi bomby mojej babky....
V rúre je koláč na oplátke...lebo tadáááá.....včera u Poliaka dostali tovar a čuduj sa svet, dostali aj čosi nečakané, čo predavačky ešte nevideli - oplátky!!!! Tak som kúpila rovno dve balenia, lebo tento koláč u nás extra fičí:). Dnes mu ešte navrch vymiešam uvarené kondenzované mliečko s masielkom a dozdobím ho orieškami....a hotovo. Oj, zabudla som na baklávy....dobre píšem? Našla som ich v celosvetom obchode...na oslave bude mať aj Turkyňu, možno to ocení. Ináč, odkiaľ som prišla na to, že v Turecku jedia "baklávy"...jedia? Nejedia?
Ako doplnky mám ešte chipsy a soletky a to je všetko. Hádam bude dosť:).
Dnes ešte všetko vypucujem.....doladím....vyzdobím.....aj sa teším! Pekne bude....akurát ľutujem, že som svetielka nekúpila diskotékové....no čo už. Teraz sú príliš ďaleko ,aby som po ne zabehla..... A oj, zabudla som...za toto som dostala "sprda", od manžela...ako ináč, len on si dovolí....vraj, či robím oslavu anglickú alebo slovenskú...., lebo som deťom nakúpila darčeky. Každý dostane po gumenej príšerke a jednej na činely tlieskajúcej opičke :). Och!
Takže tak..... takto u nás.....organizátorsky a nie umelecky.....ale aj to bude. Už zajtra.....
Keď si vydýchnem.....a Jorik sa bude smiať.
Tak k vám už len mávam...po toľkých slovách opisných.....a krásny deň želám! Z 25 Tovey Crescent...
CINK
Thursday, October 19, 2017
Nakupovanie
O chvíľu odchádzam na odber krvi. Musím sa priznať, že mám rada odbery. Inakšie ma injekcie neberú...., najmä očkovania nemám rada..., ale odber krvi rada mám a bodka. Jorik sa hlási ku mne ako sprievodca a ja ho tuším ako sprievodcu so sebou aj vezmem. Napokon, mám na výber?
Včera som strávila deň...vlastne poobedie, aby som nepreháňala, zháňaním surovín na "šmakošky", čo som poctivo naplánovala na Jorikovu oslavu. Počasie bola pohroma a ja som si navyše doma nechala oba telefóny...., no ak som chcela ísť podľa svojho plánu, nemala som na výber a ísť aj cez dažďové kvapky. I vy ste také...? Prosto davaj, nechce sa mi, ale potom si vravím, keď nie dnes, tak kedy? A čo ak bude zajtra ešte horšie počasie....., čo potom? Budem sa do mesta trmácať aj s kočiarom?
Tak som šla...a zmokla a houby s mákem som zohnala.
Je ináč celkom zaujímavé, ako u nás v okolí padajú poľské obchody. Bum jeden zmizne...bum druhý....za tretím sa treba trepať hotovú štreku. A napokon ani tam nezoženiem, čo hľadám . Oplátky na koláč boli čosi ako "to nemyslíš vážne, že by si tu chcela zohnať!", krupica slovenská došla, ale poľskej je kopa..., akurát, že netuším, čo na nej stojí a poľskej predavačke sa zdá každá dobrá. Kolienka nie sú....ale predavačka sa mi snaží krvopotne vysvetliť, že iný tvar cestovín chutí rovnako. Ha? Ja viem, že cestoviny chutia rovnako, ale ja si prosím kolienka!!! Výlučne kolienka a nie vrtuľky či mušličky! Slané očká...mám vôbec písať? To som sa radšej poľskej predavačky ani nepýtala, že neviem nájsť....pol hodina hľadania a stačilo. A nakoniec kondenzované mlieko.....tiež som nenašla, ale s tou predavačkou som to riskla. To by na rozdiel od tých očiek hádam pochopila... a ona aj pochopila a aj mi ukázala, ba dokonca celú plejádu ich mali! Plechovka vedľa plechovky a na nich čosi v azbuke! Koniec....prášila som k pokladni. Môj toľkej námahy a času a dažďových kvapiek stojaci nákup stál 3,75libry...ani nie dosť na to, aby som mohla kartou zaplatiť. Vraj ma zaúčtujú 50centov navyše, tak som radšej zhrabla malú majonézu, v rovnakej cene ako jej veľkú kolegyňu, lebo veď kto to bude vláčiť?
Cestou do škôlky som zmokla znova....v cieli som bola mokrá ako vodník. I v taške mi všetko premoklo...narodeninové pohľadnice sa rozmočili....obálky takmer rozpadli.....kartičky do zbierky (ja neviem, čo ma to napadlo.....srdce búšenie....že aha...to sú ony...tie kartičky...čo sa zbierajú....)sa tiež po okrajoch rozpadli..... Toť slávne nákupy! A to ma čakajú ešte jedny...lebo....veď nemám čo na stôl! Teraz musím vymyslieť plán B a ten som premočená včera v obchode proste nedala. Asi sa mi od toho dažďa a vlhka aj mozog rozpadol. To sa mi stáva....najmä , keď ma na chrbte ťaží dyňa a každým krokom je ťažšia a ťažšia.....to mi rozum potom často padá do batohu a nevie sa odpútať:).
Dnes som ale suchá, v teple nášho útulného bytíku a rozum mám svieži (hoci mám za sebou ďalšiu prechodenú noc....heš všetky kašle! a babka pomoooooc, masť na krk došla!) a kučeravý....tak niečo vymyslím. Zachránim oslavu a bude ako ešte nebola!
Musí byť! Keď ma už toľko snahy stála!
Mávam vám a extra , ak aj vás dnes čaká lekár alebo oslava....krásny deň želám...od nás k vám....z 25 Tovey Crescent.
CINK
Včera som strávila deň...vlastne poobedie, aby som nepreháňala, zháňaním surovín na "šmakošky", čo som poctivo naplánovala na Jorikovu oslavu. Počasie bola pohroma a ja som si navyše doma nechala oba telefóny...., no ak som chcela ísť podľa svojho plánu, nemala som na výber a ísť aj cez dažďové kvapky. I vy ste také...? Prosto davaj, nechce sa mi, ale potom si vravím, keď nie dnes, tak kedy? A čo ak bude zajtra ešte horšie počasie....., čo potom? Budem sa do mesta trmácať aj s kočiarom?
Tak som šla...a zmokla a houby s mákem som zohnala.
Je ináč celkom zaujímavé, ako u nás v okolí padajú poľské obchody. Bum jeden zmizne...bum druhý....za tretím sa treba trepať hotovú štreku. A napokon ani tam nezoženiem, čo hľadám . Oplátky na koláč boli čosi ako "to nemyslíš vážne, že by si tu chcela zohnať!", krupica slovenská došla, ale poľskej je kopa..., akurát, že netuším, čo na nej stojí a poľskej predavačke sa zdá každá dobrá. Kolienka nie sú....ale predavačka sa mi snaží krvopotne vysvetliť, že iný tvar cestovín chutí rovnako. Ha? Ja viem, že cestoviny chutia rovnako, ale ja si prosím kolienka!!! Výlučne kolienka a nie vrtuľky či mušličky! Slané očká...mám vôbec písať? To som sa radšej poľskej predavačky ani nepýtala, že neviem nájsť....pol hodina hľadania a stačilo. A nakoniec kondenzované mlieko.....tiež som nenašla, ale s tou predavačkou som to riskla. To by na rozdiel od tých očiek hádam pochopila... a ona aj pochopila a aj mi ukázala, ba dokonca celú plejádu ich mali! Plechovka vedľa plechovky a na nich čosi v azbuke! Koniec....prášila som k pokladni. Môj toľkej námahy a času a dažďových kvapiek stojaci nákup stál 3,75libry...ani nie dosť na to, aby som mohla kartou zaplatiť. Vraj ma zaúčtujú 50centov navyše, tak som radšej zhrabla malú majonézu, v rovnakej cene ako jej veľkú kolegyňu, lebo veď kto to bude vláčiť?
Cestou do škôlky som zmokla znova....v cieli som bola mokrá ako vodník. I v taške mi všetko premoklo...narodeninové pohľadnice sa rozmočili....obálky takmer rozpadli.....kartičky do zbierky (ja neviem, čo ma to napadlo.....srdce búšenie....že aha...to sú ony...tie kartičky...čo sa zbierajú....)sa tiež po okrajoch rozpadli..... Toť slávne nákupy! A to ma čakajú ešte jedny...lebo....veď nemám čo na stôl! Teraz musím vymyslieť plán B a ten som premočená včera v obchode proste nedala. Asi sa mi od toho dažďa a vlhka aj mozog rozpadol. To sa mi stáva....najmä , keď ma na chrbte ťaží dyňa a každým krokom je ťažšia a ťažšia.....to mi rozum potom často padá do batohu a nevie sa odpútať:).
Dnes som ale suchá, v teple nášho útulného bytíku a rozum mám svieži (hoci mám za sebou ďalšiu prechodenú noc....heš všetky kašle! a babka pomoooooc, masť na krk došla!) a kučeravý....tak niečo vymyslím. Zachránim oslavu a bude ako ešte nebola!
Musí byť! Keď ma už toľko snahy stála!
Mávam vám a extra , ak aj vás dnes čaká lekár alebo oslava....krásny deň želám...od nás k vám....z 25 Tovey Crescent.
CINK
Zbierka
Vyliezla na mňa nádcha a ja prisahám, ani netuším odkiaľ sa zvala. Nepamätám sa, že by ku mne chodila v takomto štýle...takto poza chrbát. Obyčajne sa ohlási a skôr , než vybuchne, o jej návšteve veľmi dobre viem. Takže si trocha huhnem a soplím a nič ma nebolí.
Práve som kompletne dokončila všetkých troch panákov. Žiadna sláva..., mohlo by ich byť viac...ale to viete....nezadalo. Ani som nekreslila toho teraz veľa...,ale Jorik je viac ako inokedy na mňa naviazaný a v podstate si kráčame ruka v ruke temer nonstop celé dni. A keď sa konečne zadarí škôlka, ktorá sa včera...tataratatá ....konečne zadarila, premrhala som svoj voľný čas hľadaním narodeninových darčekov, lebo veď hej....už v túto sobotu to vypukne! Robí sa spoločná oslava s ešte jedným slovenským párom , oni majú chlapčeka dvojročného....takže i jemu sa patrilo niečo "veľké" kúpiť. A veruže som aj niečo veľké kúpila - bager!
Musím sa priznať, keď už teda píšem o tých darčekoch, že som v tom úplne "rubbish". Prisámpáčku, ja tam u tých regálov strávim i hodiny, kým niečo vyberiem. Najskôr musím všetko vidieť. Neexistuje, že by som vybrala niečo, čo mi padlo do oka hneď na začiatku. Ono, väčšinou sa k tomu v konečnom dôsledku aj vrátim, ale na začiatku nákupu si to tak akurát uložím do databázy "možný víťaz". Ale vziať to nevezmem..., lebo čo ak je obďaleč čosi ešte originálnejšie! A tak ja snorím a snorím a obzerám a v hlave premieľam a občas i známemu na telefón zavolám...., to keď som už v koncom a predavači už na mňa zazerajú alebo ku mne už aj chodia, či som si istá, že nepotrebujem pomoc. NIE! Nepotrebujem....to ja len potrebujem čas, aby som vybrala to najlepšie z najlepšieho, čím obdarovaného poteším. Ak teda niekedy dostanete niečo odo mňa....., vedzte, že sa za tým zvyčajne schováva takáto nákupná alchýmia....
Na záver mojich riadkov ešte spomeniem čosi úsmevné...hoci ja sa nad tým nesmejem...,ale ..ono...už je tomu nejaký piatok , čo som si založila zbierku. Od zbierania nálepiek z keksíkov Kukuruku už ubehla dobre dlhá doba...., nuž hádam aj bolo časovo načase s čímsi znova začať. A ja, keď tak nad tým dumem, som s touto mojou zbierkou začala už skoršie, len som sa jej bránila....a veci z nej som rozdávala... Ono, z časti aj preto, že som si prišla smiešna, že takúto zbierku vôbec mám... Ale dnes sa za ňu nehanbím. Ba dokonca sme si ju začali s Jorikom užívať ...a hľa, tu vám ukážem posledné tri kúsky, ktoré do nej pribudli....
Práve som kompletne dokončila všetkých troch panákov. Žiadna sláva..., mohlo by ich byť viac...ale to viete....nezadalo. Ani som nekreslila toho teraz veľa...,ale Jorik je viac ako inokedy na mňa naviazaný a v podstate si kráčame ruka v ruke temer nonstop celé dni. A keď sa konečne zadarí škôlka, ktorá sa včera...tataratatá ....konečne zadarila, premrhala som svoj voľný čas hľadaním narodeninových darčekov, lebo veď hej....už v túto sobotu to vypukne! Robí sa spoločná oslava s ešte jedným slovenským párom , oni majú chlapčeka dvojročného....takže i jemu sa patrilo niečo "veľké" kúpiť. A veruže som aj niečo veľké kúpila - bager!
Musím sa priznať, keď už teda píšem o tých darčekoch, že som v tom úplne "rubbish". Prisámpáčku, ja tam u tých regálov strávim i hodiny, kým niečo vyberiem. Najskôr musím všetko vidieť. Neexistuje, že by som vybrala niečo, čo mi padlo do oka hneď na začiatku. Ono, väčšinou sa k tomu v konečnom dôsledku aj vrátim, ale na začiatku nákupu si to tak akurát uložím do databázy "možný víťaz". Ale vziať to nevezmem..., lebo čo ak je obďaleč čosi ešte originálnejšie! A tak ja snorím a snorím a obzerám a v hlave premieľam a občas i známemu na telefón zavolám...., to keď som už v koncom a predavači už na mňa zazerajú alebo ku mne už aj chodia, či som si istá, že nepotrebujem pomoc. NIE! Nepotrebujem....to ja len potrebujem čas, aby som vybrala to najlepšie z najlepšieho, čím obdarovaného poteším. Ak teda niekedy dostanete niečo odo mňa....., vedzte, že sa za tým zvyčajne schováva takáto nákupná alchýmia....
Na záver mojich riadkov ešte spomeniem čosi úsmevné...hoci ja sa nad tým nesmejem...,ale ..ono...už je tomu nejaký piatok , čo som si založila zbierku. Od zbierania nálepiek z keksíkov Kukuruku už ubehla dobre dlhá doba...., nuž hádam aj bolo časovo načase s čímsi znova začať. A ja, keď tak nad tým dumem, som s touto mojou zbierkou začala už skoršie, len som sa jej bránila....a veci z nej som rozdávala... Ono, z časti aj preto, že som si prišla smiešna, že takúto zbierku vôbec mám... Ale dnes sa za ňu nehanbím. Ba dokonca sme si ju začali s Jorikom užívať ...a hľa, tu vám ukážem posledné tri kúsky, ktoré do nej pribudli....
Budem k vám úprimná, najradšej by som si zbierala veľké hračky...ale ono, miesto je problém. Tak aspoň takto v malom si ich pri sebe skladujem a uvedomila som si, že sú pre mňa tieto maličkosti nespornou inšpiráciou pre prácu. Niežeby som sa s nimi hrala alebo ich kreslila či modelovala. To nie...na to mám vlastnú fantáziu.....no stačí mi jeden pohľad na ne a všetko vo mne cinká detstvom a keď to vo mne cinká.....tvorím cinkavé veci.... Úprimné, detské, naivné.... Hoci....smiem? Občas sa s nimi ozaj hrám...ale už nie tak ako keď som bola malá... už len zopár slov..ale i oni...tak zvláštne voňajú....a občas potom s Jorikom predstierame , že sú tí drobní mrňúsi živí.....a potom aj dlhšie hovoria.....
Ale to by už aj na jeden blog stačilo...
Nechajte ma zamávať....k vám, od nás...z 25Tovey Crescent.
CINK
Tuesday, October 17, 2017
Garáž
Včera sme mali s Jorikom deň off.... a ako klasický deň off sa nám to aj vlieklo... Napiekli sme medovníky, ale nechali sme ich v rúre troška dlhšie a nie, nespálili sa...ale stvrdli. No niekde som počula, že medovníky tak zvyknú a potom zmäknú....tak som ich pekne odložila, že počkáme:). Teraz sú dobré tak akurát pre veveričky . Ináč, keď som pri pečení, začínam sa aj troška báť, lebo Jorikova oslava sa blíži a ja si už čmáram pomyselné zápisky s receptami.... Mnoho vecí bude treba nakúpiť, za mnohými z nich bude treba aj ďalej cestovať...veď slovenské suroviny sa tu nenájdu na každom rohu. Zatiaľ vsádzam na mrkvovú tortu, koláč na oplátke, sandokánove oči a možno štrúdľu. Koketujem s pudingom.....na istotu idú obložené misy a slané očká. Oj a šalát! Hm...mala som v pláne taký šunkový, teraz ma ale napadlo, že minulý rok letel môj zemiakový(mamka moja ma ho naučila robiť výnimočne dobre:)a k tomu kuracie nugety... Uj, je z čoho vyberať!
Ale heš z plánov narodeninových!
Späť ku včerajšku...., lebo je tu niečo, čo by som rada spomenula.
Pamätáte sa na fotky, čo som sem nedávno dávala z istého sekáča s vintage vecami? Nuž , včera , lebo vonku pršalo, vybehli sme s Jorikom von - len na chvíľu a keďže chcel Jorik sendvič zo Subwaya, davaj, namierili sme si to do Mutley a tam, do toho sekáča. Zatiaľ, čo my sme si v rožku skladali puzzle, došiel ku nám manažér obchodu s obrovským balíkom. Aj ma striaslo pri pohľade na jeho rozmery , lebo teraz si dávam veľký pozor, koľko si toho na seba naložím, keďže mi moje nohy dali ultimátum....ale uznajte, čosi sa odmietnuť dá a čosi nie. A toto sa nedalo.
Pán sa vyznal, že už tu dlho v obchode drží darček pre môjho syna Jorika. Lebo, ešte takého chlapca nikdy nevidel, že ho má veľmi rád , že je "special" a on nechce aby nikto iný a len a len on , vlastnil hračku, s ktorou sa on kedysi veľa hral a ktorú dostal od svojho starého otca, ktorý mu ju navyše vlastnoručne vyrobil. Vtedy von vytiahol túto drevenú garáž a ja som bola slovaneschopná....
Ale heš z plánov narodeninových!
Späť ku včerajšku...., lebo je tu niečo, čo by som rada spomenula.
Pamätáte sa na fotky, čo som sem nedávno dávala z istého sekáča s vintage vecami? Nuž , včera , lebo vonku pršalo, vybehli sme s Jorikom von - len na chvíľu a keďže chcel Jorik sendvič zo Subwaya, davaj, namierili sme si to do Mutley a tam, do toho sekáča. Zatiaľ, čo my sme si v rožku skladali puzzle, došiel ku nám manažér obchodu s obrovským balíkom. Aj ma striaslo pri pohľade na jeho rozmery , lebo teraz si dávam veľký pozor, koľko si toho na seba naložím, keďže mi moje nohy dali ultimátum....ale uznajte, čosi sa odmietnuť dá a čosi nie. A toto sa nedalo.
Pán sa vyznal, že už tu dlho v obchode drží darček pre môjho syna Jorika. Lebo, ešte takého chlapca nikdy nevidel, že ho má veľmi rád , že je "special" a on nechce aby nikto iný a len a len on , vlastnil hračku, s ktorou sa on kedysi veľa hral a ktorú dostal od svojho starého otca, ktorý mu ju navyše vlastnoručne vyrobil. Vtedy von vytiahol túto drevenú garáž a ja som bola slovaneschopná....
Napokon zo mňa vyliezlo, aby to radšej predal...veď to už je "vintage", ktosi to kúpi, zarobí na tom...ale on o tom nechcel ani počuť. Neviem, či pán má vlastné deti a vnúčatá, neodvážila som sa spýtať..., lebo on vehementne tvrdil, že jedine Jorik tú garáž môže mať, len jemu ju chce darovať.
Môžem to napísať?
Lebo ja idem....
Už to píšem.....
Moje materinské srdce pukalo.
Puf....už je to von.
Budem k vám úprimná. Ja som tu garáž v rukách domov napokon doniesla , hoc nebola najľahšia , lebo ináč som nemohla. Rešpekt k všetkému, čo ľudské ruky zhotovili. Teraz tá garáž leží na zemi a ja s bolesťou viem, že Jorik sa s ňou hrať nebude. Má onakvejšie plastové hračky. Nič v zlom.... staré hračky majú v sebe hodnotu, nostalgiu...ale pre nás. Pre naše deti budú mať raz rovnakú hodnotu tie hračky plastové....tiež im budú pripomínať staré čase a možno ....celkom možné to ozaj je....ich aktuálne nové hračky brať nebudú.
Jorik má auto parky....s výťahmi, čo chodia hore dole a to je - medzi nami topka nad topky.....púšťa ich hore dole a zase hore a dole.... Taká drevená garáž nemá nič, s čím by sa na nej hral.
A mne z toho puká srdce....prekvapivo, ale neklamem. Lebo ten pán....ten pán.....tie jeho pocity....boli tak hmatateľné.
Neviem, čím si to môj syn zaslúžil...myslím, toľkej pozornosti od neho. Ja sa jej teším a Jorik tiež...,ale aj by som si priala, aby to tam ostalo. Lebo teraz neviem, čo s tou krásnou drevenou garážou robiť mám. Miesta totižto v našom malom byte veľa nemáme...a na kvetináč ju premeniť nechcem.
Mávam k vám...z 25Tovey Crescent.....
Cink
Konečne po
Tááák, musím povedať, že mať vyšetrenie za sebou je dobrý pocit. Hneď mi je ľahšie...hoci , zdá sa, že to vyšetrenie nebolo zďaleka posledné. Určite však najťažšie a hurá! Mám ho za sebou. Troška sa okúňam o ňom verejne ťukať...ale v mojom prípade najskôr stačí chvíľu počkať....zo mňa to von vylezie:).
Každopádne, cítiac sa odľahčene, sa mi dnes vstávalo omnoho radostnejšie . Ba dokonca som sa aj stratila v rannej tvorbe! Nemôžem si dnes za ňu tlieskať..ale snaha bola . Čas ma však odsekol , to on tak rád...a potom i to moje dieťa milované....už na mňa čaká, aby sme sa spolu hrali. Dnes máme utorok- a utorky sú naše. Nijaká škôlka, nijaké pravidlá...robíme, čo sa nám chce...ideme, kam sa nám chce. Ešte sme si nijaké plány na dnes nevymysleli..., ale budú...i tie budú...
Smejem sa...lebo myslím, že už vidím tie prvé z nich....budeme piecť medovníky. Tie staré sa dojedli , treba čerstvé napiecť:). A byt nimi rozvoňať..... A potom sa pôjdeme niekde zašiť, kde si budeme môcť na zem sadnúť a kde sa budeme môcť smiať a hrať.....
Och....ako dobré je mať vyšetrenie za sebou.
Akoby som mala v brušku balón.... dotýkam sa vôbec zeme , keď po nej kráčam?
Žartujem....dupocem , keď chodím:). Dobre viem, že nelietam....
Ale i tak....budem sa tváriť , že hej...a dnes budem i nečakane z výšky mávať...ku krásnemu dňu...z Tovey Crescent...
CINK
Každopádne, cítiac sa odľahčene, sa mi dnes vstávalo omnoho radostnejšie . Ba dokonca som sa aj stratila v rannej tvorbe! Nemôžem si dnes za ňu tlieskať..ale snaha bola . Čas ma však odsekol , to on tak rád...a potom i to moje dieťa milované....už na mňa čaká, aby sme sa spolu hrali. Dnes máme utorok- a utorky sú naše. Nijaká škôlka, nijaké pravidlá...robíme, čo sa nám chce...ideme, kam sa nám chce. Ešte sme si nijaké plány na dnes nevymysleli..., ale budú...i tie budú...
Smejem sa...lebo myslím, že už vidím tie prvé z nich....budeme piecť medovníky. Tie staré sa dojedli , treba čerstvé napiecť:). A byt nimi rozvoňať..... A potom sa pôjdeme niekde zašiť, kde si budeme môcť na zem sadnúť a kde sa budeme môcť smiať a hrať.....
Och....ako dobré je mať vyšetrenie za sebou.
Akoby som mala v brušku balón.... dotýkam sa vôbec zeme , keď po nej kráčam?
Žartujem....dupocem , keď chodím:). Dobre viem, že nelietam....
Ale i tak....budem sa tváriť , že hej...a dnes budem i nečakane z výšky mávať...ku krásnemu dňu...z Tovey Crescent...
CINK
Monday, October 16, 2017
Fúka
Vonku od rána silno duje vietor. Bubnuje do okien , občas tak desivo, že sa zľaknem. Môj drahý mi už aj písal, že je na dnes vyhlásená výstraha .... Ach to počasie! Vždy vie ako na seba upútať pozornosť:).
Úplne opačne sa cítim ja. Dnes mám vyšetrenie u lekára....tadááá...na anglické pomery je objednanie u lekára veľký úspech..., ibaže ja sa bojím....až si prajem byť priesvitná...alebo ešte lepšie, mať za seba náhradu, ktorá by tam za mňa šla...a ja by som sa zašila doma medzi svojimi skicármi a príbehmi... Dá sa niečo také ako náhradník na poslednú chvíľu zohnať?
Alebo....môžem sa odpojiť? Myslím, že tam pošlem k lekárovi svoje telo a to druhé, to "cítiace", by sa ostalo vlniť doma.....som celkom trpezlivá, nevadilo by mi čakať, kým sa z vyšetrenia telo vráti....
Som smiešna...ako malé dieťa - viem. Veď hádam mi tam hlavu nikto neodhryzne....
No ale , pravda je..., že omnoho bezpečnejšie sa cítim medzi mojimi príbehmi.... A možno, možno som si len neoddýchla cez víkend....včera sme totižto mali návštevu. Milú , priznávam...a aj nám milo obrátila byt hore nohami. Ako mamina však "chápem". Deti.
Neviem ako u vás, ale u nás už sú všetci hore. Jorik je už napapaný, ohrieva gauč....v telke hrá Pablo....Tomáš dávno jazdí a ja už dávno na čomsi makám....
Úplne opačne sa cítim ja. Dnes mám vyšetrenie u lekára....tadááá...na anglické pomery je objednanie u lekára veľký úspech..., ibaže ja sa bojím....až si prajem byť priesvitná...alebo ešte lepšie, mať za seba náhradu, ktorá by tam za mňa šla...a ja by som sa zašila doma medzi svojimi skicármi a príbehmi... Dá sa niečo také ako náhradník na poslednú chvíľu zohnať?
Alebo....môžem sa odpojiť? Myslím, že tam pošlem k lekárovi svoje telo a to druhé, to "cítiace", by sa ostalo vlniť doma.....som celkom trpezlivá, nevadilo by mi čakať, kým sa z vyšetrenia telo vráti....
Som smiešna...ako malé dieťa - viem. Veď hádam mi tam hlavu nikto neodhryzne....
No ale , pravda je..., že omnoho bezpečnejšie sa cítim medzi mojimi príbehmi.... A možno, možno som si len neoddýchla cez víkend....včera sme totižto mali návštevu. Milú , priznávam...a aj nám milo obrátila byt hore nohami. Ako mamina však "chápem". Deti.
Neviem ako u vás, ale u nás už sú všetci hore. Jorik je už napapaný, ohrieva gauč....v telke hrá Pablo....Tomáš dávno jazdí a ja už dávno na čomsi makám....
Svetlo sa k nám prediera dnu...v októbri už trocha opozdene. Halloweenska dekorácia v tom svetle bledne....
Nič sa nedá robiť. Deň sa rozbehol.
A ja s ním...
Mávam vám ku krásnemu dňu, odvážnemu a smelému....z 25Tovey Crescent...
CINK
Sunday, October 15, 2017
Nevyspatá
Vonku je smutne.V nedeľu tak zvykne byť...najmä na jeseň. Znova netuším, či je carboot alebo nie. Ťažko usúdiť, keď sú vonku zvlhnuté chodníky a obloha zatiahnutá od vidím do nevidím.
Komu by sa do takej nedele chcelo ísť von predávať? Nie je taká nedeľa skôr na dlhé spanie a leňošenie na gauči stvorená?
Hm...píšem, akoby som to leňošenie na gauči poznala:).
Včera som sa na neho ledva dostala...hoci som to mala v pláne. Ale akosi....
Akosi som niekde stratila deň.
Až večer som sa na gauči schúlila, ale to mi už viečka padali dole nad skicárom a ledva som odsledovala prvú časť anglického X faktoru. Bude tomu i dnes tak?
Každopádne, dnes som vstala skoro. Znova som bola prvá , čo okupovala obývačku...vlastne....ani neviem, či som vôbec spala... Priznám sa, keď má Jorik svoje trápenie s dýchaním (och, ako vrčím na tieto anglické nachladenia!) , nespím veľa. Ak vôbec. Sledujem jeho dýchanie, počúvam jeho kašeľ.....v obývačke po xy- tý krát premieľam obsah našej lekárničky...študujem letáky alebo sa len tak brúzgam stránkami googlu ako sa lopotím v úlohe lekárnika. Teraz ma oči štípu...,ale to môže byť aj tým, že som niekoľko hodín písala na svojom novom drobnom netbooku.
Ach.....tak ako to bude s tým carbootom?
Odbieham....znova som zabudla oddychovať a pritom dobre viem, že na baterky som sa vybila. Dobrá správa je, že Tomáš by mal za mňa dneska prebrať štafetu..., ale medzi nami šepkám, že mu tiež nie je do spevu. Tak je tá štafeta ohrozená.....Priznám sa, aj som si muža v noci skolila...aj do obývačky spať som ho vyháňala, to ako chlapsky stonal v posteli, lebo sa mu "spať" nedalo. Hm..., mne sa zdalo dosť i to, že aspoň leží..ja som mnoho času presedela....
Darmo raz...muži chodia do práce ,my sme len mamy doma.
Nepíšem to v hneve ,ani s nijakým bočným úmyslom. Je to tak.... na rozdiel od môjho milého, ja neriadim auto , za volantom ktorého by som mohla usnúť a spôsobiť nehodu. Ja sa občas bytom len tak ponevieram....alebo sa ponevieram vonku...ako včera s Jorikom.., keď sa nám ku zvyšku dňa zažiadalo čerstvého vzduchu . Nuž sme si vyšli do Rangu. Nakúpila som si tam nové zásoby fixiek..., nešťastná obľúbená sivá stále dochádza rýchlejšie, než iné farby....a potom, Jorikove narodeniny sa blížia...tak sa i servítky, papierové taniere a kde- tu nejaké ozdoby kúpiť pýtalo. No a....Jorik si tiež našiel darček narodeninový....sadu malých bagrov - mňa sa nepýtajte, ale pravda je , že som s nimi asi hodinu večer bágrovala:). Pre seba som si okrem fixiek nič kúpiť nechcela..., ale to viete....čosi mi predsa len padlo do oka. Bábika....na Halloween....ale myslím, že sa ňou budem tešiť celý rok. Je bledá ako stena, len oči má čierne. Tak magická je.....že na ňu mrkám i teraz, ako s vami píšem. Mám rada Halloween...ba dokonca ma baví si pod jeho vedením i príbytok vyzdobiť. A to je už čo povedať! Vlastne , ja rada zdobím iba na Vianoce a na Halloween. Veľká noc ma neberie...ale že vôbec! A potom , aké ešte máme sviatky?
A ako je to s tým carbootom?
Ešte že je nedeľa...človek má právo myslieť pomalšie:).
No ja už tuším načisto vypínam...tak ešte rýchlo mávam ku krásnemu dňu....od nás, z Halloweensky vyzdobeného príbytku na 25Tovey Crescent......
PS: je Halloween s dvoma "L" alebo s jedným....dobre, už mlčím....
CINK
Komu by sa do takej nedele chcelo ísť von predávať? Nie je taká nedeľa skôr na dlhé spanie a leňošenie na gauči stvorená?
Hm...píšem, akoby som to leňošenie na gauči poznala:).
Včera som sa na neho ledva dostala...hoci som to mala v pláne. Ale akosi....
Akosi som niekde stratila deň.
Až večer som sa na gauči schúlila, ale to mi už viečka padali dole nad skicárom a ledva som odsledovala prvú časť anglického X faktoru. Bude tomu i dnes tak?
Každopádne, dnes som vstala skoro. Znova som bola prvá , čo okupovala obývačku...vlastne....ani neviem, či som vôbec spala... Priznám sa, keď má Jorik svoje trápenie s dýchaním (och, ako vrčím na tieto anglické nachladenia!) , nespím veľa. Ak vôbec. Sledujem jeho dýchanie, počúvam jeho kašeľ.....v obývačke po xy- tý krát premieľam obsah našej lekárničky...študujem letáky alebo sa len tak brúzgam stránkami googlu ako sa lopotím v úlohe lekárnika. Teraz ma oči štípu...,ale to môže byť aj tým, že som niekoľko hodín písala na svojom novom drobnom netbooku.
Ach.....tak ako to bude s tým carbootom?
Odbieham....znova som zabudla oddychovať a pritom dobre viem, že na baterky som sa vybila. Dobrá správa je, že Tomáš by mal za mňa dneska prebrať štafetu..., ale medzi nami šepkám, že mu tiež nie je do spevu. Tak je tá štafeta ohrozená.....Priznám sa, aj som si muža v noci skolila...aj do obývačky spať som ho vyháňala, to ako chlapsky stonal v posteli, lebo sa mu "spať" nedalo. Hm..., mne sa zdalo dosť i to, že aspoň leží..ja som mnoho času presedela....
Darmo raz...muži chodia do práce ,my sme len mamy doma.
Nepíšem to v hneve ,ani s nijakým bočným úmyslom. Je to tak.... na rozdiel od môjho milého, ja neriadim auto , za volantom ktorého by som mohla usnúť a spôsobiť nehodu. Ja sa občas bytom len tak ponevieram....alebo sa ponevieram vonku...ako včera s Jorikom.., keď sa nám ku zvyšku dňa zažiadalo čerstvého vzduchu . Nuž sme si vyšli do Rangu. Nakúpila som si tam nové zásoby fixiek..., nešťastná obľúbená sivá stále dochádza rýchlejšie, než iné farby....a potom, Jorikove narodeniny sa blížia...tak sa i servítky, papierové taniere a kde- tu nejaké ozdoby kúpiť pýtalo. No a....Jorik si tiež našiel darček narodeninový....sadu malých bagrov - mňa sa nepýtajte, ale pravda je , že som s nimi asi hodinu večer bágrovala:). Pre seba som si okrem fixiek nič kúpiť nechcela..., ale to viete....čosi mi predsa len padlo do oka. Bábika....na Halloween....ale myslím, že sa ňou budem tešiť celý rok. Je bledá ako stena, len oči má čierne. Tak magická je.....že na ňu mrkám i teraz, ako s vami píšem. Mám rada Halloween...ba dokonca ma baví si pod jeho vedením i príbytok vyzdobiť. A to je už čo povedať! Vlastne , ja rada zdobím iba na Vianoce a na Halloween. Veľká noc ma neberie...ale že vôbec! A potom , aké ešte máme sviatky?
A ako je to s tým carbootom?
Ešte že je nedeľa...človek má právo myslieť pomalšie:).
No ja už tuším načisto vypínam...tak ešte rýchlo mávam ku krásnemu dňu....od nás, z Halloweensky vyzdobeného príbytku na 25Tovey Crescent......
PS: je Halloween s dvoma "L" alebo s jedným....dobre, už mlčím....
CINK
Saturday, October 14, 2017
Na gauči
Včera som strávila takmer celý deň doma, sediac na gauči a kresliac. Samozrejme, kde tu som odbehla, ale nič svetové. Oproti tomu, ako aktívna som zvykla byť, si prídem teraz ako "priviazaná". Neslobodná....uväznená. Akoby som bola bez nôh..... I trhať vlasy by som si mohla....,ale viem, že by to iba k plešatosti viedlo, že oddychovať prosto musím, tak mlčím...a vlasy si netrhám. Navyše, Jorik sa ku mne "láskavo" pridal a tak sa obaja na tom našom slávnom žltom gauči tlačíme :).
Ozaj sa veľmi teším, že sa mi ako tak podarilo upokojiť myseľ a miesto už spomínaného trhania si vlasov, som radšej do rúk chytila svoje ceruzky milované..i fixy...a jak sa dalo, toľko som kreslila. Zrodili sa skice, zrodil sa akýsi "harmonogram" príbehový, v ktorom som si po okienkach príbeh poskladala a hoci moja Lizbeta protestuje, pustila som sa do nového príbehu, lebo neviem ináč, čosi urgentné v ňom je, čo sa nutne pýta von . Veľkú časť na tom hrá aj fakt, že Lizbeta mi príde veľmi súkromná.... Stále sa neviem zbaviť pocitu, že by sa nikomu okrem mňa nepáčila....
A tak som teda včera privítala moju vôbec prvú smutnú princeznú..., ktorá ani princezná nemala byť...ale raz bola na papieri, vypýtala si korunku..tak som jej ju dala. S mojimi postavičkami je to občas tak. A prečo by som ich aj mala meniť, keď si čosi želajú? Napokon , príbeh je to ich, nie môj...
I dnes by som rada v kreslení pokračovala..., lebo zdá sa, dnešný deň sa bude veľmi podobať tomu včerajšiemu.Jorik tu už pri mne sedí, ukladá drevené kocky do vozíčka.... Máme za sebou rušnú noc a myslím, že nebudem preháňať, ak napíšem, že sme šťastní, že je úspešne za nami. Aby nám bolo troška veselšie, ešte tu máme ovčie kiahne , čo nad nami teraz visia ako sivý mrak a ja sa často pristihnem pri tom, ako na Jorika oči špúlim, či už mi nie je bodkovaný:). Zatiaľ nie je.....
Tak teda vitaj lenivo smutná sobota! Už tu na teba čakáme! Hej tu... na 25Tovey Crescent...odkiaľ i mávam a krásny deň všetkým želám!
CINK
Ozaj sa veľmi teším, že sa mi ako tak podarilo upokojiť myseľ a miesto už spomínaného trhania si vlasov, som radšej do rúk chytila svoje ceruzky milované..i fixy...a jak sa dalo, toľko som kreslila. Zrodili sa skice, zrodil sa akýsi "harmonogram" príbehový, v ktorom som si po okienkach príbeh poskladala a hoci moja Lizbeta protestuje, pustila som sa do nového príbehu, lebo neviem ináč, čosi urgentné v ňom je, čo sa nutne pýta von . Veľkú časť na tom hrá aj fakt, že Lizbeta mi príde veľmi súkromná.... Stále sa neviem zbaviť pocitu, že by sa nikomu okrem mňa nepáčila....
A tak som teda včera privítala moju vôbec prvú smutnú princeznú..., ktorá ani princezná nemala byť...ale raz bola na papieri, vypýtala si korunku..tak som jej ju dala. S mojimi postavičkami je to občas tak. A prečo by som ich aj mala meniť, keď si čosi želajú? Napokon , príbeh je to ich, nie môj...
Tak teda vitaj lenivo smutná sobota! Už tu na teba čakáme! Hej tu... na 25Tovey Crescent...odkiaľ i mávam a krásny deň všetkým želám!
CINK
Thursday, October 12, 2017
Plný deň
Včera bol veľmi zvláštny deň. Stihlo sa do neho toľko toho natlačiť, že dnes ráno by som len veľmi ťažko všetky čriepky zbierala, aby som ich kompletne do jednej pozbierala. Od samého rána som sa viezla v kolotoči povinností....varenia v kuchyni, lebo veď škôlka...treba obed aj večeru nachystať.....a Jorik chcel piecť a mne chýbal môj jablkový koláč...a jemu zase perníkové koláčiky..tak sme varili a piekli a zas piekli....lebo veď na perníčky to ide plech za plechom do vyhriatej rúry....a v byte nám voňalo ako na vianoce a bum, doobedie sa v tej vôni stratilo, ani sme nevedeli ako.
Poobede začalo neslávne. Jorikovi sa škôlka znova nepáčila a ono si to zase vyžiadalo pozornosť všetkých tam pracujúcich....a jedno s druhým, strávila som v škôlke dve hodiny raz sedením s Jorikom na schodoch a potom zase za kamerami, sledujúc, či je to moje dieťa v poriadku. Bolo a ešte ako. Domov sa vrátilo vysmiate ako lečo s informáciou sveta- našiel si priateľa! Moje materinské srdce tlieska....doslova skáče a tlieska a radostí sa , lebo napokon ani hračku na túlenie nebolo treba.... Aby to zmysel dávalo..., včera sme zabudli do škôlky priniesť hračku mojkáčika , ono, niežeby Jorik na tieto veci bol....má svojich plyšákov, aj s nimi spáva...ale nejako extra sa s nimi nehrá. Sú len tak nejak prítomné. No včera sme jednu takúto prítomnú hračku doma zabudli a beda! Jorikovi som musela sľúbiť, že mu jednu prinesiem..tak som si šla nohy dolámať, jak som letela do sekáča a hľadala tam niečo pre neho ....víťazom sa stal "Ígl Pígl" a príšerka na gumičke.... Samozrejme, tieto hračky ani nebolo treba...Jorik bol v škôlke viac než šťastný aj bez nich..., puf..., aj som sa ako hlúpa mama cítila a ono mi to aj učiteľky dali slovne pocítiť, lebo hej padli slová ako "to je jedináčik , že?" a "trávi s vami veľa času, tak? ono je to vidieť.." , a aj toto, čomu by môj muž tlieskal, keby mohol :"viete, on nemôže mať všetko, čo si zažiada..." ...ale poviem vám, postavila som si včera obranný múr a odrážala som tie slová od seba preč. Lebo ich nepotrebujem počuť....viem i sama, kde robím chyby a keď som naletela Jorikovi, beriem to osobne , nepotrebujem na to iné ženy, v tomto prípade nie matky, aby mi veci ozrejmili. Ale i tak...ako zbitý pes som sa cítila. Ešte že existujú také malé veci, ktoré potešia. Jak peračník plechový s Malým princom, či malá oblečená myška alebo vianočná kniha s mojim srdcovým ilustrátorom.....
Poobede začalo neslávne. Jorikovi sa škôlka znova nepáčila a ono si to zase vyžiadalo pozornosť všetkých tam pracujúcich....a jedno s druhým, strávila som v škôlke dve hodiny raz sedením s Jorikom na schodoch a potom zase za kamerami, sledujúc, či je to moje dieťa v poriadku. Bolo a ešte ako. Domov sa vrátilo vysmiate ako lečo s informáciou sveta- našiel si priateľa! Moje materinské srdce tlieska....doslova skáče a tlieska a radostí sa , lebo napokon ani hračku na túlenie nebolo treba.... Aby to zmysel dávalo..., včera sme zabudli do škôlky priniesť hračku mojkáčika , ono, niežeby Jorik na tieto veci bol....má svojich plyšákov, aj s nimi spáva...ale nejako extra sa s nimi nehrá. Sú len tak nejak prítomné. No včera sme jednu takúto prítomnú hračku doma zabudli a beda! Jorikovi som musela sľúbiť, že mu jednu prinesiem..tak som si šla nohy dolámať, jak som letela do sekáča a hľadala tam niečo pre neho ....víťazom sa stal "Ígl Pígl" a príšerka na gumičke.... Samozrejme, tieto hračky ani nebolo treba...Jorik bol v škôlke viac než šťastný aj bez nich..., puf..., aj som sa ako hlúpa mama cítila a ono mi to aj učiteľky dali slovne pocítiť, lebo hej padli slová ako "to je jedináčik , že?" a "trávi s vami veľa času, tak? ono je to vidieť.." , a aj toto, čomu by môj muž tlieskal, keby mohol :"viete, on nemôže mať všetko, čo si zažiada..." ...ale poviem vám, postavila som si včera obranný múr a odrážala som tie slová od seba preč. Lebo ich nepotrebujem počuť....viem i sama, kde robím chyby a keď som naletela Jorikovi, beriem to osobne , nepotrebujem na to iné ženy, v tomto prípade nie matky, aby mi veci ozrejmili. Ale i tak...ako zbitý pes som sa cítila. Ešte že existujú také malé veci, ktoré potešia. Jak peračník plechový s Malým princom, či malá oblečená myška alebo vianočná kniha s mojim srdcovým ilustrátorom.....
Verte alebo nie, našla som ich počas toho panického hľadania hračky pre Jorika.....
Knižôčku som ešte nestihla prečítať...iná mi došla domov a do tej som sa zahryzla...., aj peračník je ešte prázdny...ale i to bude, ceruzky sa už trasú tam skočiť , navyše, keď som si včera i skicár kúpila, lebo ako dokončujem Lizbet..., už mi nový detský príbeh behá po rozume a ja si už neviem pomôcť, zatiaľ len veľmi opatrne načúvam slovám toho dievčatka, čo v tajomnom dome býva , ku ktorému patrí sklenená záhrada a v tej záhrade to moje dievčatko kvety pestuje..všetky rovnaké...všetky.... neprezradím viac! Najmä , že tomu príbehu ešte i ja len načúvam.....
Takže skicár som si nový kúpila na ten príbeh kvetinový...a hádam sa do jeho počúvania zakrátko znova pustím..., lebo pracovať by som rada pracovala, kým sa Jorik zobudí..., no uvidím, koľko stihnem.
Moje telíčko počúva troška viac dneska..., tak sa stále držím a zanovito, aj napriek svojim potrebám a starým zvykom, nad sebou víťazím.....ale nie vždy som z toho šťastná, poviem vám....a hoci o tom nechcem otvorene hovoriť, prezradím aspoň, že miesto môjho milovaného Red Bullu tu pochlipkávam smoothie ...a skvelé je, to hej...no mne ten Red Bull predsa len chýba. Občas ma výlučne zdravými vecami napchatá byť neteší....nie tak, jak by "logicky" malo a prehrešky mi chýbajú.
Viem...."silly"
Na záver, skôr než zamávam....fotku mojich hračiek prikladám....lebo akosi..jedno s druhým...ako beží čas, už sa mi nezdajú takí skvelí a ja viem, chce to len viac šitia a hrania sa a ono sa to podarí....ale tak nateraz si ich v kufríku schovávam a uvidím, či ich vôbec niekam pošlem.... Dumem zatiaľ...dumem...
A z toho dumania mávam....všetkým a najmä mamám popleteným, ktoré nie vždy vedia , čo je správne a čo nie...najmä, keď im jedno vraví ich vlastné ja a iné tváre okolo....aby v sebe mier našli .... (ja som ho včera našla v teplej vani...vyžmýkala som sa do neho...lakomo a sebecky a dobre tak) a činím tak - ako ináč - z 25 Tovey Crescent....
CINK
Škôlka
Môj život sa troška obrátil naruby. Takmer vôbec netvorím. Ba skončili aj iné veci..., s ktorými tak troška zápasím, ale úspešne zatiaľ. Som na seba hrdá, ako to zvládam..., ale neviem, ako dlho vydržím. Jorik si popri mne robí čo chce a nie vždy je to to, čo by sa od neho čakalo. Škôlka sa ukázala ako problém a tak sa teraz prehryzávame cez vlastné starosti jak nám to len ide.
Každá rodina má svoje "apsajddouny". Tak sme teraz dole a dobre tak. Zatiaľ...
Ale to kreslenie....jaj....
Myslím, že už som sa v sebe dohodla...zajtra ráno som späť.
Len si dovtedy musím vymyslieť nové pravidlá.
A potom ich už len dodržať. Viem, že to budem mať ťažké, dupľom po tom, čo som od prírody taká zásadová a tieto svoje staré pravidlá mám už roky zaužívané. No....možno ozaj prišiel čas ich zmeniť....hoci ..priznám sa, ťažko mi bude....ťažko a ani si moc neverím, ale skúsim. Oj, čo to tu vlastne píšem?
Možno by som mala písať o tom, ako napokon Jorik do škôlky nešiel. Ako sme spolu kráčali do mesta...v daždi a vo vetre....a Jorik rozkopával nožičkami na kraji chodníka nafúkané lístie...ako sme spolu blúdili po obchodoch a čítali knihy na dlážke a stláčali výťahové gombíky a smiali sa na veciach bezvýznamných, ako sýrové praclíky, ktorých mali hneď niekoľko na predaj...alebo na rôznych potlačiach, ktorými mali obchody ponožky potlačené.....
Bola by to pravda. Včera sme mali spolu čarovné popoludnie. A možno aj bolo lepšie ako škôlka. Ibaže, tá nás dnes čaká znova a pošepkám vám, že sa aj bojím, ako ju Jorik dnes príjme..... Hrk hrk, prsty skrížené!
Hm....mrkám na hodinky...najvyšší čas sa poobliekať a ísť pravdu odhaliť:). Nuž tak teda mávam a krásny deň želám....najmä všetkým škôlkárom, ktorým sa ich škôlka práve teraz tak troška nepáči:). Ako ináč, z Tovey Crescent.
CINK
Každá rodina má svoje "apsajddouny". Tak sme teraz dole a dobre tak. Zatiaľ...
Ale to kreslenie....jaj....
Myslím, že už som sa v sebe dohodla...zajtra ráno som späť.
Len si dovtedy musím vymyslieť nové pravidlá.
A potom ich už len dodržať. Viem, že to budem mať ťažké, dupľom po tom, čo som od prírody taká zásadová a tieto svoje staré pravidlá mám už roky zaužívané. No....možno ozaj prišiel čas ich zmeniť....hoci ..priznám sa, ťažko mi bude....ťažko a ani si moc neverím, ale skúsim. Oj, čo to tu vlastne píšem?
Možno by som mala písať o tom, ako napokon Jorik do škôlky nešiel. Ako sme spolu kráčali do mesta...v daždi a vo vetre....a Jorik rozkopával nožičkami na kraji chodníka nafúkané lístie...ako sme spolu blúdili po obchodoch a čítali knihy na dlážke a stláčali výťahové gombíky a smiali sa na veciach bezvýznamných, ako sýrové praclíky, ktorých mali hneď niekoľko na predaj...alebo na rôznych potlačiach, ktorými mali obchody ponožky potlačené.....
Bola by to pravda. Včera sme mali spolu čarovné popoludnie. A možno aj bolo lepšie ako škôlka. Ibaže, tá nás dnes čaká znova a pošepkám vám, že sa aj bojím, ako ju Jorik dnes príjme..... Hrk hrk, prsty skrížené!
Hm....mrkám na hodinky...najvyšší čas sa poobliekať a ísť pravdu odhaliť:). Nuž tak teda mávam a krásny deň želám....najmä všetkým škôlkárom, ktorým sa ich škôlka práve teraz tak troška nepáči:). Ako ináč, z Tovey Crescent.
CINK
Tuesday, October 10, 2017
Stručne
Je sedem hodín ,ale vonku je tma ako v rohu. Stromy vyzerajú ako tiene, čo sa hojdajú na pozadí oblohy, to ako silno vonku duje vietor. Už sa len k tomu oknu skrčiť ,aj s nejakou strašidelnou knihou a pri nočnej lampičke ju lúskať...
Samozrejme, ja sa nikde krčiť nechystám. My dnes máme škôlku a tak ma čaká všetko to bla bla okolo toho. Už teraz uvažujem nad tým, čo uvarím na obed a čo Jorikovi do batôžka na večeru v škôlke.... Hm?
Včera som mala lenivý deň. No nie preto, že by som si ho sama vybrala.... Ale o tom sa mi písať nechce. Dnes som preto zmazala všetku rannú prácu a nechala som svoje telo spať. Veľký rozdiel nevidím, ale možno to chce viac ako jeden deň či dva dni oddychu. Hm....ozaj, prisahám ozaj sa pýtam, či som fakt tlačila príliš na pílu a veľa pracovala v posledné dni, že ma moje telo nepočúva a láme ma a bolí....Vezmem ho k lekárovi...potom uvidím.
Keď mi je ťažšie , čoho sa chytám , je Jorik. Ten môj malý biedák ani netuší, ako ho tu zneužívam :). I dnes tak urobím..., lebo ako skoro ráno vstávam, len málokedy mám šancu vidieť jeho spiace telíčko. Dnes som mala...a bol to pohľad za milión.... Prisahám, za milión. Celé kráľovstvo za ten jeden jediný pohľad by som dala.....
Odpuste...neviem...asi tá spomienka...zahmlila mi výhľad na monitor...a stierače mi nefungujú :). Dovoľte mi zamávať....dnes len tak stručne, lebo občas aj stručné dni sú a nie všetky príbehy rozprávajú. Tak mávam, od srdca mávam...ku krásnemu dňu všetkým....z 25Tovey Crescent.
CINK
Samozrejme, ja sa nikde krčiť nechystám. My dnes máme škôlku a tak ma čaká všetko to bla bla okolo toho. Už teraz uvažujem nad tým, čo uvarím na obed a čo Jorikovi do batôžka na večeru v škôlke.... Hm?
Včera som mala lenivý deň. No nie preto, že by som si ho sama vybrala.... Ale o tom sa mi písať nechce. Dnes som preto zmazala všetku rannú prácu a nechala som svoje telo spať. Veľký rozdiel nevidím, ale možno to chce viac ako jeden deň či dva dni oddychu. Hm....ozaj, prisahám ozaj sa pýtam, či som fakt tlačila príliš na pílu a veľa pracovala v posledné dni, že ma moje telo nepočúva a láme ma a bolí....Vezmem ho k lekárovi...potom uvidím.
Keď mi je ťažšie , čoho sa chytám , je Jorik. Ten môj malý biedák ani netuší, ako ho tu zneužívam :). I dnes tak urobím..., lebo ako skoro ráno vstávam, len málokedy mám šancu vidieť jeho spiace telíčko. Dnes som mala...a bol to pohľad za milión.... Prisahám, za milión. Celé kráľovstvo za ten jeden jediný pohľad by som dala.....
Odpuste...neviem...asi tá spomienka...zahmlila mi výhľad na monitor...a stierače mi nefungujú :). Dovoľte mi zamávať....dnes len tak stručne, lebo občas aj stručné dni sú a nie všetky príbehy rozprávajú. Tak mávam, od srdca mávam...ku krásnemu dňu všetkým....z 25Tovey Crescent.
CINK
Monday, October 9, 2017
Stratený obrázok
Včera ma Jorik v škôlke nakreslil...., ale akosi, škoda, niekde sa jeho obrázok stratil. V škôlke, kam Jorik chodí , sa veľmi často veci strácajú. Ale my rodičia to chápeme..veď pri toľkých deťoch! Ibaže ja nechápem a som z toho mrzutá. Jorik totižto včera nakreslil mňa. Mamu roka, ktorá ho videla plakať cez okno a ďalej pokračovala v ceste do mesta.... Ešte i dnes sa mi z toho robí ťažko u žalúdka.....
Jorik mi totižto mával cez okno a ja jemu tiež. Boli aj pusinky , všetky tie slovíčka zaláskované, keď si odrazu môj syn priložil dlane na oči a už nepustil..... Plakal... Na jednej strane pribehla učiteľka a mojkala ho.....na druhej strane som bola ja, mama..., ktorá nemala nič podstatné na práci..., lebo som musela ísť do mesta a teda Jorik mohol kľudne ísť so mnou..., ibaže...ibaže....mala som po neho ísť ?
Vedela som si predstaviť seba, jak by som sa cítila, keby som tak videla niekoho sebe blízkeho odchádzať. Plakala by som a celé svoje kráľovstvo by som vymenila za toho človeka, keby sa len mohol vrátiť späť. Tak prečo som sa včera nevrátila? Prečo som bola sparťanskou mamou a šla ďalej, sama? Dnes sa na seba hnevám.... Dnes si myslím, že som sa vrátiť mala a vykašľať sa na prognózy veštiace problémy lebo: ,,Keď ho vezmeš dnes, zoberieš ho aj na budúce a malý sa musí naučiť chodiť do škôlky...neskôr pôjde do školy a čo potom? Budeš ho stále domov brať?...." Jasne, maminy musia byť tvrdé.... Ibaže ja nie som , do pekla! A dnes si to všetko vyčítam, že som sa ako Jorik držala nepísaných pravidiel.... Do pekla s nimi a so mnou tiež..... lebo...dnes už je neskoro.
Viem, nebola to väznica, kde som ho nechala.....
Učiteľka ho objímala.....
A keď som sa po neho napokon vrátila, mal úsmev od ucha k uchu..... Mal sa vraj dobre....a nakreslil ma! Akurát, že obrázok sa stratil......
Dnes sa na seba hnevám a dnes už viem, že keď sa tak nabudúce znova stane , beriem ho so sebou. A obrázok mi nakreslí doma a nestratí sa.
Och, byť mamou občas tak bolí.....
Mávam ku krásnemu dňu, dnes extra všetkým maminám, ktoré tú trpkú príchuť maminovania poznajú. Ako ináč, z 25 Tovey Crescent.
CINK
Jorik mi totižto mával cez okno a ja jemu tiež. Boli aj pusinky , všetky tie slovíčka zaláskované, keď si odrazu môj syn priložil dlane na oči a už nepustil..... Plakal... Na jednej strane pribehla učiteľka a mojkala ho.....na druhej strane som bola ja, mama..., ktorá nemala nič podstatné na práci..., lebo som musela ísť do mesta a teda Jorik mohol kľudne ísť so mnou..., ibaže...ibaže....mala som po neho ísť ?
Vedela som si predstaviť seba, jak by som sa cítila, keby som tak videla niekoho sebe blízkeho odchádzať. Plakala by som a celé svoje kráľovstvo by som vymenila za toho človeka, keby sa len mohol vrátiť späť. Tak prečo som sa včera nevrátila? Prečo som bola sparťanskou mamou a šla ďalej, sama? Dnes sa na seba hnevám.... Dnes si myslím, že som sa vrátiť mala a vykašľať sa na prognózy veštiace problémy lebo: ,,Keď ho vezmeš dnes, zoberieš ho aj na budúce a malý sa musí naučiť chodiť do škôlky...neskôr pôjde do školy a čo potom? Budeš ho stále domov brať?...." Jasne, maminy musia byť tvrdé.... Ibaže ja nie som , do pekla! A dnes si to všetko vyčítam, že som sa ako Jorik držala nepísaných pravidiel.... Do pekla s nimi a so mnou tiež..... lebo...dnes už je neskoro.
Viem, nebola to väznica, kde som ho nechala.....
Učiteľka ho objímala.....
A keď som sa po neho napokon vrátila, mal úsmev od ucha k uchu..... Mal sa vraj dobre....a nakreslil ma! Akurát, že obrázok sa stratil......
Dnes sa na seba hnevám a dnes už viem, že keď sa tak nabudúce znova stane , beriem ho so sebou. A obrázok mi nakreslí doma a nestratí sa.
Och, byť mamou občas tak bolí.....
Mávam ku krásnemu dňu, dnes extra všetkým maminám, ktoré tú trpkú príchuť maminovania poznajú. Ako ináč, z 25 Tovey Crescent.
CINK
Sunday, October 8, 2017
Pomiešaný
Očkom mrkám po kôpke vecí, ktorú som si včera z carbootu odniesla. Je slušná. A teší..., hoci sa musím priznať, že som si tie veci ešte neodskúšala. Vlastne, píšem..tie veci....a to sú len tri. Jeden pulóver...deravý a vyťahaný , no zato na prvý pohľad milovaný, potom sveter , tak trocha nórsky a bubáškovsky teplúčky a potom námornícke pruhované šaty...., ktoré pôjdu leda ak pod ten sveter alebo pulóver.
A potom som si kúpila prstienok. Odhliadnuc od všetkých módnych pravidiel a aj od veku, ktorý mám , na prst som si nastokla obrovský prstienok v tvare tyrkysového obláčika s rohom jednorožca obviazaného veľkou ružovou mašľou. Choď dumať, čo to tak asi je! Ale tie farby...ach....jak tešia...jak lahodia...a cítiť sa primitívne naivne detsky - to som celá ja!
Uj, až teraz som si spomenula, že je tu ešte jedna vec, čo je moja....z carbootu myslím...plyšový pes. Jeden pre Jorika, jeden pre mňa. Ten Jorikov je na vodítku a biedák môj malý milovaný, ťahal ho včera za sebou všade po ihrisku...., ....nezabudol ani na pišanie a kakanie, ba ani na pozbieranie hovienok a nedajbože, že sa niekto chcel jeho hračky zmocniť....chránil ho ako oko v hlave. Až tak veľmi, že mi materinské srdce pukalo..., lebo život v UK nám neumožňuje mať psíka....žiaľ..., jednak kvôli bývaniu ( nesmieme mať ani len rybičky) a potom aj kvôli cestovaniu.... Navyše, môj niekdajší psík Holly v takých chvíľach ešte viac ožíva a tak veľmi chýba.... Po takmer dvoch rokoch po tom, čo som sa jej vzdala, mi po nej v srdci ostala taká diera....že verejne priznávam, že ju nikdy ničím neupchám a ponesiem si ju naveky s hanbou a s bolesťou.... Lebo kedykoľvek si na Holly spomeniem, stiahne sa mi žalúdok a robí sa mi nevoľno...a hnevám sa na seba a na všetky svoje hlúpe dôvody..., aj s celým UK a upokojí ma jedine fakt, že Holly je spokojná. Aspoň dúfam, že je.....šťastná v novej rodine. ) Ináč, Jorik si naozaj psíka mať nepraje...aspoň ma o neho nikdy neprosil. Jemu milované sú vtáčiky....tie chodíme obdivovať do obchodu so zvieratkami a tam mi občas povie, že by si prial mať vtáčika.
Možno raz....no...dokiaľ budeme žiť v cudzine, nevidím to so zvieratkami veľmi ružovo. Domáci mazlíčkovia sú tu v podnájmoch väčšinou zakázaní (my sme neboli schopní nič nájsť, kde by sme mohli ísť s Holly) a potom to nešťastné cestovanie....
Oj....o tom som písať vôbec nechcela...
Akurát....akurát....práve mi pred tvárou preletel čierny motýľ. Motýľ...nie moľa. Bol štíhly a ľahký a na krídlach mal veľké oká.... Lietal dobrú chvíľu okolo mojej hlavy a teraz je neviem kde. Hm...., príde mi to také zvláštne, najmä, keď tu trávim ráno sklonená nad Lizbetou a jej čiernymi motýľmi.... Smejem sa smutne na jeden kútik úst. A nie, ani sama neviem, prečo smutne.... Čosi melancholické v tom.....
Dnes je pondelok a Jorik má škôlku. A ja čas pre seba na tvorbu. No , to záleží aj od toho, či pôjdem alebo nepôjdem vrátiť drevený domček, ktorý by mal ukazovať počasie. Škoda je však premrhať peniažky na domčeku, ktorý nefunguje.... akurát, akurát ma napadlo..., že za ten svet neviem pochopiť, ako môžu byť ľudia klamári a predajú vám niečo, o čom dobre vedia, že nefunguje. Prosto klamú. Klamanie je niečo, čomu nerozumiem. Ale že vôbec nerozumiem. Pod zem by som sa prepadla....pár nocí by som kvôli tomu nespala....jak by ma hrýzlo svedomie. Ako včera, keď som na carboote kúpila nočné svetielko. Mal inú koncovku ale tak viete , som len žena..nuž som si myslela, že hádam možno niekedy také boli....no pre istotu som sa na to spýtala predávajúceho. A on hneď, že áno.....malo by to fungovať aj s ňou. Klamal....dobre vedel, že nebude. Môj muž mi doma ťukal na čelo..., že to i dieťa vie...len ja nie....a ja na to že ani muž na trhu, načo sa môj milý smial a prstami lúskal sťaby v nich looove počítal. Jasné.... Rovnako ako pani v sekáči, keď som sa jej spýtala, či ten domček ozaj funguje. Pritakala áno áno....tak som sa spýtala ešte raz..., či ozaj videla ako sa tie postavičky v domčeku menia...áno, áno..videla. Houby s mákem videla..., lebo vonku svieti slnko i prší a postavičky sa ani nepohnú. Ešte ani len teplomer nemeria teplotu...., a to šiel na slnko i do chladničky. Prečo ľudia klamú?????
Tak, o tomto som písať nechcela...to blog sa zvrtol. Nuž ho nechávam zvrtnutý. A za seba sa už len rozlúčim....krásny deň zaželám.....z 25Tovey Crescent.
CINK
A potom som si kúpila prstienok. Odhliadnuc od všetkých módnych pravidiel a aj od veku, ktorý mám , na prst som si nastokla obrovský prstienok v tvare tyrkysového obláčika s rohom jednorožca obviazaného veľkou ružovou mašľou. Choď dumať, čo to tak asi je! Ale tie farby...ach....jak tešia...jak lahodia...a cítiť sa primitívne naivne detsky - to som celá ja!
Uj, až teraz som si spomenula, že je tu ešte jedna vec, čo je moja....z carbootu myslím...plyšový pes. Jeden pre Jorika, jeden pre mňa. Ten Jorikov je na vodítku a biedák môj malý milovaný, ťahal ho včera za sebou všade po ihrisku...., ....nezabudol ani na pišanie a kakanie, ba ani na pozbieranie hovienok a nedajbože, že sa niekto chcel jeho hračky zmocniť....chránil ho ako oko v hlave. Až tak veľmi, že mi materinské srdce pukalo..., lebo život v UK nám neumožňuje mať psíka....žiaľ..., jednak kvôli bývaniu ( nesmieme mať ani len rybičky) a potom aj kvôli cestovaniu.... Navyše, môj niekdajší psík Holly v takých chvíľach ešte viac ožíva a tak veľmi chýba.... Po takmer dvoch rokoch po tom, čo som sa jej vzdala, mi po nej v srdci ostala taká diera....že verejne priznávam, že ju nikdy ničím neupchám a ponesiem si ju naveky s hanbou a s bolesťou.... Lebo kedykoľvek si na Holly spomeniem, stiahne sa mi žalúdok a robí sa mi nevoľno...a hnevám sa na seba a na všetky svoje hlúpe dôvody..., aj s celým UK a upokojí ma jedine fakt, že Holly je spokojná. Aspoň dúfam, že je.....šťastná v novej rodine. ) Ináč, Jorik si naozaj psíka mať nepraje...aspoň ma o neho nikdy neprosil. Jemu milované sú vtáčiky....tie chodíme obdivovať do obchodu so zvieratkami a tam mi občas povie, že by si prial mať vtáčika.
Možno raz....no...dokiaľ budeme žiť v cudzine, nevidím to so zvieratkami veľmi ružovo. Domáci mazlíčkovia sú tu v podnájmoch väčšinou zakázaní (my sme neboli schopní nič nájsť, kde by sme mohli ísť s Holly) a potom to nešťastné cestovanie....
Oj....o tom som písať vôbec nechcela...
Akurát....akurát....práve mi pred tvárou preletel čierny motýľ. Motýľ...nie moľa. Bol štíhly a ľahký a na krídlach mal veľké oká.... Lietal dobrú chvíľu okolo mojej hlavy a teraz je neviem kde. Hm...., príde mi to také zvláštne, najmä, keď tu trávim ráno sklonená nad Lizbetou a jej čiernymi motýľmi.... Smejem sa smutne na jeden kútik úst. A nie, ani sama neviem, prečo smutne.... Čosi melancholické v tom.....
Dnes je pondelok a Jorik má škôlku. A ja čas pre seba na tvorbu. No , to záleží aj od toho, či pôjdem alebo nepôjdem vrátiť drevený domček, ktorý by mal ukazovať počasie. Škoda je však premrhať peniažky na domčeku, ktorý nefunguje.... akurát, akurát ma napadlo..., že za ten svet neviem pochopiť, ako môžu byť ľudia klamári a predajú vám niečo, o čom dobre vedia, že nefunguje. Prosto klamú. Klamanie je niečo, čomu nerozumiem. Ale že vôbec nerozumiem. Pod zem by som sa prepadla....pár nocí by som kvôli tomu nespala....jak by ma hrýzlo svedomie. Ako včera, keď som na carboote kúpila nočné svetielko. Mal inú koncovku ale tak viete , som len žena..nuž som si myslela, že hádam možno niekedy také boli....no pre istotu som sa na to spýtala predávajúceho. A on hneď, že áno.....malo by to fungovať aj s ňou. Klamal....dobre vedel, že nebude. Môj muž mi doma ťukal na čelo..., že to i dieťa vie...len ja nie....a ja na to že ani muž na trhu, načo sa môj milý smial a prstami lúskal sťaby v nich looove počítal. Jasné.... Rovnako ako pani v sekáči, keď som sa jej spýtala, či ten domček ozaj funguje. Pritakala áno áno....tak som sa spýtala ešte raz..., či ozaj videla ako sa tie postavičky v domčeku menia...áno, áno..videla. Houby s mákem videla..., lebo vonku svieti slnko i prší a postavičky sa ani nepohnú. Ešte ani len teplomer nemeria teplotu...., a to šiel na slnko i do chladničky. Prečo ľudia klamú?????
Tak, o tomto som písať nechcela...to blog sa zvrtol. Nuž ho nechávam zvrtnutý. A za seba sa už len rozlúčim....krásny deň zaželám.....z 25Tovey Crescent.
CINK
Odporúčam
Vonku je jasná obloha a svieti slnko. Hurá! K tomu som sa včera dozvedela, že dnes sa koná carboot sale! Dvakrát tak veľké hurááá !
Asi ani netreba písať, že som nariadila "paniku". O chvíľu sa budeme prezliekať z pyžám , umývať si zuby, baliť veci a prášiť .....no veď viete. Čosi mi vraví, že to bude posledný carboot v tomto roku. Tak si ho chcem vychutnať!
No skôr, než i sama podľahnem panike...., rada by som spomenula zopár krásnych vecí, ktoré sa mi v posledné dni priplietli do cesty a sú tak "očarujúce", že si zaslúžia pochváliť. Napokon, možno tam vonku medzi vami sú i takí, ktorým lahodia rovnaké veci ako mne a možno aj hovoria dobre po anglicky.....a i majú peniažky na to, aby sa nimi potešili....
Prvá vec je kniha. Z mojich "krásnych" vecí je úplne poslednou, ktorá mi skrížila cestu. Prakticky sa tak stalo až včera...ale stopu, ktorú vo mne zanechala, bola obrovská. Tým mám na mysli radšej OBROVSKÁ. Tu je : https://www.amazon.co.uk/Scar-Charlotte-Moundlic/dp/0763653411/ref=sr_1_fkmr1_2?s=books&ie=UTF8&qid=1507446792&sr=1-2-fkmr1&keywords=the+scar+gatherer
Keď som ju včera našla v miestnej knižnici, myslela som, že je to klasická kniha o "bibinku" na kolienku.... a tak som si k sebe zavolala Jorika, že mu ju prečítam...také čosi by sa mu mohlo páčiť. Ale mýlila som sa. Príbeh začína od prvej vety.....oznamujúcej smutný fakt, že chlapcova mama umrela a on dobre vie, čo to znamená...že už ju nikdy neuvidí.....lebo ju dajú do krabice a do zeme a tam sa "rozpadne". Ako matka sama, plakala som , lebo nebolo tej sily, aby som sa nestotožnila s pocitmi chlapca a aj jeho umierajúcej mamy. Celý príbeh je napísaný tak ľudsky, že nemám najmenších pochýb, že kto tú knihu písal, si čímsi podobným (ak nie priamo rovnakým) zážitkom prešiel. Tisíc prstov hore .....ilustrácia je k tomu ako čerešnička na torte. Krááááásna a červená skrz naskrz celou knihou. Tlieskam!!!
Druhá vec, hoci s trocha podobnou tématikou, je film...DVD, ktorý už doma mám nejaké tie dve tri piatky. Tu je : https://www.youtube.com/watch?v=4d9N5Y_sN8Q
Prosím, ako obrovské plus k tomuto rozprávkofilmu , ináč môj naj "žáner", pripisujem faktu, že sú v ňom aj veci pubertálne , vnímané očami dieťaťa, na pobavenie dospelého. Ide tu o príbeh niekoľkých detí, ktoré sú bez rodičov.... Hlavný hrdina žije v domnení, že si vlastnú matku sám zabil....., ako sa chcel pred ňou uchrániť, keď bola opitá.... Ha, teraz si asi myslíte , že to musí byť pekne vymetený film, ale prosím, zdanie klame....je to maximálne citlivý príbeh ,opísaný ľudsky, tak, ako sa bežne takéto príbehy medzi nami dejú. Znova, tisíc prstov hore a tlieskam!
Na koniec som si nechala Pabla. Úplne novú rozprávku, ktorá teraz beží na CBeeBies. Dobre píšem? Pablo je chlapec, autista....a jeho príbehy sú neskutočne nežne podané.....najmä vzhľadom na to, že opisujú veci tak bezvýznamné ako "stratil som svoju vôňu".....jeden by sa až divil, ako sa dá o čomsi takom vytvoriť niekoľko minútový príbeh. Ale dá! Alebo návšteva supermarketu..... Pablo veľa a rád kreslí a ja mu za to zo srdca ďakujem, lebo najmä vďaka nemu máme teraz doma krabičku pestrofarebných voskoviek! Jorik sa inšpiroval :). Na druhej strane, na Pablovi sú veci, ktoré sa mi až tak nepáčia a preto tisíc prstov hore nedvíham...., ako veľmi hlučná zvučka na začiatku....príliš pompézna na tak "hanblivé" spracovanie autistického sveta....alebo Pablo sám.., ktorý je ...výlučne pre mňa, nie práve vhodný kandidát..., ale dokopy ani nemám slová na vysvetlenie prečo mi tam vadí. Kľudne to môže byť jeho hereckou čitateľnosťou alebo jeho učesanými vlasmi. Uj! Tak sto prstov hore a stále tlieskam.
Teraz som si spomenula na ešte jeden krásny príbeh...ale hej, už nabehla panika a ja v žiadnom prípade nemôžem dlhšie písať! I zajtra je deň..... A tak teda, ak dovolíte a necháte ma, radšej už len zamávam.....z 25Tovey Crescent a hej, krásnu nedeľu prajem!!!!
CINK
Asi ani netreba písať, že som nariadila "paniku". O chvíľu sa budeme prezliekať z pyžám , umývať si zuby, baliť veci a prášiť .....no veď viete. Čosi mi vraví, že to bude posledný carboot v tomto roku. Tak si ho chcem vychutnať!
No skôr, než i sama podľahnem panike...., rada by som spomenula zopár krásnych vecí, ktoré sa mi v posledné dni priplietli do cesty a sú tak "očarujúce", že si zaslúžia pochváliť. Napokon, možno tam vonku medzi vami sú i takí, ktorým lahodia rovnaké veci ako mne a možno aj hovoria dobre po anglicky.....a i majú peniažky na to, aby sa nimi potešili....
Prvá vec je kniha. Z mojich "krásnych" vecí je úplne poslednou, ktorá mi skrížila cestu. Prakticky sa tak stalo až včera...ale stopu, ktorú vo mne zanechala, bola obrovská. Tým mám na mysli radšej OBROVSKÁ. Tu je : https://www.amazon.co.uk/Scar-Charlotte-Moundlic/dp/0763653411/ref=sr_1_fkmr1_2?s=books&ie=UTF8&qid=1507446792&sr=1-2-fkmr1&keywords=the+scar+gatherer
Keď som ju včera našla v miestnej knižnici, myslela som, že je to klasická kniha o "bibinku" na kolienku.... a tak som si k sebe zavolala Jorika, že mu ju prečítam...také čosi by sa mu mohlo páčiť. Ale mýlila som sa. Príbeh začína od prvej vety.....oznamujúcej smutný fakt, že chlapcova mama umrela a on dobre vie, čo to znamená...že už ju nikdy neuvidí.....lebo ju dajú do krabice a do zeme a tam sa "rozpadne". Ako matka sama, plakala som , lebo nebolo tej sily, aby som sa nestotožnila s pocitmi chlapca a aj jeho umierajúcej mamy. Celý príbeh je napísaný tak ľudsky, že nemám najmenších pochýb, že kto tú knihu písal, si čímsi podobným (ak nie priamo rovnakým) zážitkom prešiel. Tisíc prstov hore .....ilustrácia je k tomu ako čerešnička na torte. Krááááásna a červená skrz naskrz celou knihou. Tlieskam!!!
Druhá vec, hoci s trocha podobnou tématikou, je film...DVD, ktorý už doma mám nejaké tie dve tri piatky. Tu je : https://www.youtube.com/watch?v=4d9N5Y_sN8Q
Prosím, ako obrovské plus k tomuto rozprávkofilmu , ináč môj naj "žáner", pripisujem faktu, že sú v ňom aj veci pubertálne , vnímané očami dieťaťa, na pobavenie dospelého. Ide tu o príbeh niekoľkých detí, ktoré sú bez rodičov.... Hlavný hrdina žije v domnení, že si vlastnú matku sám zabil....., ako sa chcel pred ňou uchrániť, keď bola opitá.... Ha, teraz si asi myslíte , že to musí byť pekne vymetený film, ale prosím, zdanie klame....je to maximálne citlivý príbeh ,opísaný ľudsky, tak, ako sa bežne takéto príbehy medzi nami dejú. Znova, tisíc prstov hore a tlieskam!
Na koniec som si nechala Pabla. Úplne novú rozprávku, ktorá teraz beží na CBeeBies. Dobre píšem? Pablo je chlapec, autista....a jeho príbehy sú neskutočne nežne podané.....najmä vzhľadom na to, že opisujú veci tak bezvýznamné ako "stratil som svoju vôňu".....jeden by sa až divil, ako sa dá o čomsi takom vytvoriť niekoľko minútový príbeh. Ale dá! Alebo návšteva supermarketu..... Pablo veľa a rád kreslí a ja mu za to zo srdca ďakujem, lebo najmä vďaka nemu máme teraz doma krabičku pestrofarebných voskoviek! Jorik sa inšpiroval :). Na druhej strane, na Pablovi sú veci, ktoré sa mi až tak nepáčia a preto tisíc prstov hore nedvíham...., ako veľmi hlučná zvučka na začiatku....príliš pompézna na tak "hanblivé" spracovanie autistického sveta....alebo Pablo sám.., ktorý je ...výlučne pre mňa, nie práve vhodný kandidát..., ale dokopy ani nemám slová na vysvetlenie prečo mi tam vadí. Kľudne to môže byť jeho hereckou čitateľnosťou alebo jeho učesanými vlasmi. Uj! Tak sto prstov hore a stále tlieskam.
Teraz som si spomenula na ešte jeden krásny príbeh...ale hej, už nabehla panika a ja v žiadnom prípade nemôžem dlhšie písať! I zajtra je deň..... A tak teda, ak dovolíte a necháte ma, radšej už len zamávam.....z 25Tovey Crescent a hej, krásnu nedeľu prajem!!!!
CINK
Saturday, October 7, 2017
Lakomo
Dnes budem len skromne písať.
Dnes sa mi chce byť lakomá na slovíčka.
Nie úplne zámerne, lebo veď ...prečo by som to robila...., ale necítim sa práve "najveselšie" a keďže som nanič klamárka, rozhodla som sa byť radšej lakomá na slová ako o svojich taľafatkách písať.
Vonku prší ako z krhle a ako nakúkam pomedzi moje vintage zelené závesy von, nie som si istá, či pozerám von oknom alebo k sebe do vnútra. Nedá sa niekde kúpiť nejaká skrinka.....alebo izbietka, do ktorej by sme sa kompletne zo všetkého vyzliekli a dnu vošli kompletne "slobodní"? Myslím úplne.
Hm....najskôr, keby aj taká bola.....za chvíľu by som sa v nej nudila a hľadala by som svoj skicár a svoje fixy alebo aspoň svoje šitíčko.....
Dobre, najskôr si musím všetky svoje serepetičky pekne nosiť so sebou a v sebe a ten nešťastný výhľad z okna by som mala radšej vidieť ako svojho seberovného a rovnako sa cítiaceho priateľa.
Hneď mi je lepšie, keď viem, že nie som sama.
Ale ináč ..stále nič moc.
A to aj napriek tomu, že som dnes pracovala na svojich handrových mužíkoch.....že som aj kreslila a ba dokonca viac ako jeden obrázok som zvládla.... Dobre, ten druhý je v ceruzke:), ale i to sa ráta....
Tomáš je už doma a v kuchyne práve čímsi búcha...ako si chystá raňajky. Jorik okupuje gauč , to už ako s jogurtami v brušku sleduje svoj ranný rozprávkový program. A ja sedím....vo svojom drobnom kútku, tvárim sa neviditeľne a asi to myslenie funguje, lebo nik sa ma nič nepýta.....
Oh....prečo vo vnútri vrčím?
Zvyknete vrčať aj vy?
Ja zvyknem. A dnes si vrčím.
Oh..... idem radšej upratovať, aby som vrčanie zahnala....lebo pravda je, že nerada...ale ozaj nerada vrčím.
Mávam vám , bez vrčania...úprimne jak sa len dá, s prianím krásneho dňa ..ako ináč, z 25 Tovey Crescent.
CINK
Dnes sa mi chce byť lakomá na slovíčka.
Nie úplne zámerne, lebo veď ...prečo by som to robila...., ale necítim sa práve "najveselšie" a keďže som nanič klamárka, rozhodla som sa byť radšej lakomá na slová ako o svojich taľafatkách písať.
Vonku prší ako z krhle a ako nakúkam pomedzi moje vintage zelené závesy von, nie som si istá, či pozerám von oknom alebo k sebe do vnútra. Nedá sa niekde kúpiť nejaká skrinka.....alebo izbietka, do ktorej by sme sa kompletne zo všetkého vyzliekli a dnu vošli kompletne "slobodní"? Myslím úplne.
Hm....najskôr, keby aj taká bola.....za chvíľu by som sa v nej nudila a hľadala by som svoj skicár a svoje fixy alebo aspoň svoje šitíčko.....
Dobre, najskôr si musím všetky svoje serepetičky pekne nosiť so sebou a v sebe a ten nešťastný výhľad z okna by som mala radšej vidieť ako svojho seberovného a rovnako sa cítiaceho priateľa.
Hneď mi je lepšie, keď viem, že nie som sama.
Ale ináč ..stále nič moc.
A to aj napriek tomu, že som dnes pracovala na svojich handrových mužíkoch.....že som aj kreslila a ba dokonca viac ako jeden obrázok som zvládla.... Dobre, ten druhý je v ceruzke:), ale i to sa ráta....
Tomáš je už doma a v kuchyne práve čímsi búcha...ako si chystá raňajky. Jorik okupuje gauč , to už ako s jogurtami v brušku sleduje svoj ranný rozprávkový program. A ja sedím....vo svojom drobnom kútku, tvárim sa neviditeľne a asi to myslenie funguje, lebo nik sa ma nič nepýta.....
Oh....prečo vo vnútri vrčím?
Zvyknete vrčať aj vy?
Ja zvyknem. A dnes si vrčím.
Oh..... idem radšej upratovať, aby som vrčanie zahnala....lebo pravda je, že nerada...ale ozaj nerada vrčím.
Mávam vám , bez vrčania...úprimne jak sa len dá, s prianím krásneho dňa ..ako ináč, z 25 Tovey Crescent.
CINK
Friday, October 6, 2017
Zaspala som
Zaspala som. Dnes som zaspala! V mojom naprogramovanom svete je to katastrofa. Počkať, KATASTROFA! Aby som sa správne vyjadrila. Zobudil ma až budík o piatej hodine ráno , a to mi vyhrával z batoha na chodbe. Ako je to možné, som pochopila až omnoho neskôr, keď som mrkla na monitor a uvidela nekonečný zoznam (tj. 8) zmeškaných alarmov. Osem??? Aj som si myslela, že som spala ako poleno..., napokon, unavená som na to bola , ale osem? Ozaj osem?
Vysvetlenie bolo prosté....Jorik mi pri svojich hrách stiahol dole zvuk...takže môj "bruškom dole" obrátený mobil sa mohol aj zodrať vyhrávaním..., nebolo tej sily, čo by ma zobudila.
Výsledkom omeškanej hodiny je, že Jorik je už dávno hore a ja tieto slovíčka píšem do slov rozprávok, čo práve hrajú v telke. Vonku už dávno svieti slnko a ja som tak trocha napajedená, lebo som dnes znova nič nekreslila ale šila a to je už druhý deň v poradí a mňa chytá ďalšia panika, lebo čo ak moje prsty zabudnú ako sa kreslí? Kompletne stupídne , že áno? Ale vysvetlite to mojej hlave!
Tak ako pravá rafinovaná žena dumem, ako situáciu zachrániť ...a keďže dnes nemáme škôlku, zvažujem, že šupnem Jorika na hodinu do vane a ja aspoň tú jednu hodinu strávim ohnutá nad skicárom. Ale čo je to hodina???
Ach....
A za všetko môže ten panák nešťastný! Ako, aj sa teším, že je na svete......, už sú dvaja..., môžu sa baviť...ale halóóó....panáci sú extra, nie "gro". Tým mám na mysli, keď zvýši čas!
Juj, ten nešťastný čas!
Minule, nie tak dávno , som pozerala isté video, kde sa jedna mladá slečna sťažovala na rýchlosť času. Múdro poznamenala, že teraz plynie rýchlejšie než predtým , to som si všimla aj ja. Akurát,že zatiaľ čo ja to "uvedomenie si rýchlosti času" pripisujem na triko vedomostiam, poznaniu hodín...jeho delenia na sekundy a minúty a hodiny...., ona to pripisuje čomusi , čo je nad naše sily.....nad naše schopnosti vnímania....prosto ozaj ide rýchlejšie a basta. Tak je o tom presvedčená, že by som jej najradšej do balíka zbalila babkine staré hodiny , aby som jej dokázala, že sa mýli a ten čas je ozaj rovnaký.
Jak rýchlo ťukali babke roky dozadu ,tak rýchlo ťukajú aj nám teraz.
Vonku svieti slnko a ja už teraz viem, kam to slnenie vonku povedie - na ihrisko. (treba písať, že gúľam nadšením očami?) Takže poludnie je odbavené. Akurát zvažujem, či má zmysel si tam so sebou ťahať skicár. Má?
Mimochodom, Tomáš je stále v Škótsku.... a ja ani len neviem výsledok futbalového zápasu ! Vyhrali sme? Jeho esemesky skončili šnúru tesne pred zápasom, keď mi došla posledná fotka s pomaľovanou vlajkou . Vlastne ani neviem, či mi muž ešte žije !
No nič.....čoskoro sa to isto dozviem...jak mi znova nabehnú esemesky....akurát, že po ceste z akcie ich býva poznateľne poriedšie.....ak vôbec nejaká:).
Nuž, dnes už zo mňa , zdá sa, nič múdre nevylezie....a tak mávam a všetko dobré želám k dnešnému piatkovému dňu!
Ako ináč...z 25Tovey Crescent....
Cink
Vysvetlenie bolo prosté....Jorik mi pri svojich hrách stiahol dole zvuk...takže môj "bruškom dole" obrátený mobil sa mohol aj zodrať vyhrávaním..., nebolo tej sily, čo by ma zobudila.
Výsledkom omeškanej hodiny je, že Jorik je už dávno hore a ja tieto slovíčka píšem do slov rozprávok, čo práve hrajú v telke. Vonku už dávno svieti slnko a ja som tak trocha napajedená, lebo som dnes znova nič nekreslila ale šila a to je už druhý deň v poradí a mňa chytá ďalšia panika, lebo čo ak moje prsty zabudnú ako sa kreslí? Kompletne stupídne , že áno? Ale vysvetlite to mojej hlave!
Tak ako pravá rafinovaná žena dumem, ako situáciu zachrániť ...a keďže dnes nemáme škôlku, zvažujem, že šupnem Jorika na hodinu do vane a ja aspoň tú jednu hodinu strávim ohnutá nad skicárom. Ale čo je to hodina???
Ach....
A za všetko môže ten panák nešťastný! Ako, aj sa teším, že je na svete......, už sú dvaja..., môžu sa baviť...ale halóóó....panáci sú extra, nie "gro". Tým mám na mysli, keď zvýši čas!
Juj, ten nešťastný čas!
Minule, nie tak dávno , som pozerala isté video, kde sa jedna mladá slečna sťažovala na rýchlosť času. Múdro poznamenala, že teraz plynie rýchlejšie než predtým , to som si všimla aj ja. Akurát,že zatiaľ čo ja to "uvedomenie si rýchlosti času" pripisujem na triko vedomostiam, poznaniu hodín...jeho delenia na sekundy a minúty a hodiny...., ona to pripisuje čomusi , čo je nad naše sily.....nad naše schopnosti vnímania....prosto ozaj ide rýchlejšie a basta. Tak je o tom presvedčená, že by som jej najradšej do balíka zbalila babkine staré hodiny , aby som jej dokázala, že sa mýli a ten čas je ozaj rovnaký.
Jak rýchlo ťukali babke roky dozadu ,tak rýchlo ťukajú aj nám teraz.
Vonku svieti slnko a ja už teraz viem, kam to slnenie vonku povedie - na ihrisko. (treba písať, že gúľam nadšením očami?) Takže poludnie je odbavené. Akurát zvažujem, či má zmysel si tam so sebou ťahať skicár. Má?
Mimochodom, Tomáš je stále v Škótsku.... a ja ani len neviem výsledok futbalového zápasu ! Vyhrali sme? Jeho esemesky skončili šnúru tesne pred zápasom, keď mi došla posledná fotka s pomaľovanou vlajkou . Vlastne ani neviem, či mi muž ešte žije !
No nič.....čoskoro sa to isto dozviem...jak mi znova nabehnú esemesky....akurát, že po ceste z akcie ich býva poznateľne poriedšie.....ak vôbec nejaká:).
Nuž, dnes už zo mňa , zdá sa, nič múdre nevylezie....a tak mávam a všetko dobré želám k dnešnému piatkovému dňu!
Ako ináč...z 25Tovey Crescent....
Cink
Thursday, October 5, 2017
Darčeky
Tak a sú tu...moje meniny.
Tomáš je ešte doma , no o chvíľu nebude. Jorik ešte spí, no to je tiež otázka niekoľkých minút, kedy ma svojou prítomnosťou očarí. Najmä, keď manžel so všetkým búcha, ako nemotorne bytom chodí.
Takže dnes mám meniny a možno by som si mala na dnes urobiť nejaký rozmaznávajúci plán. A večer oslavu. Hm.... Ono, pravda je, že včera som si meninovú radosť už urobila(v poradí ďalšiu po puzzle) , lebo som našla v obchode tie najteplejšie čižmičky sveta, za kúpu ktorých sa nenávidím, lebo hej, sú z ovečky, no na druhej strane...našla som ich v sekáči, v obchode by som ich nevzala a potom....zderiem ich až do poslednej cverny , nech tá obeť stála za to. Akurát však rozmýšľam, že ozaj aký podiel na nich malo zvieratko...., lebo ja ani sama neviem....možno len vlna je v nich z ovečky a nič viac....a hoci ma to neospravedlňuje, viac zisťovať nechcem. Myslím, či aj koža je na nich pravá.... Lebo, tej ovečke nepomôžem....a ...najskôr, asi ani nebude stáť o rozhovor so mnou , ale myslím, že neurobím výnimku a jak som svoju koženú kabelkôčku (tiež zo sekáča) volala menom a diskutovala som s ňou, budem aj s nimi. S tými čižmičkami...., sťaby boli živé.
Takže darčeky už mám. Hurááá! A dnes som k nim na kôpku pridala ďalší.... Hoci, až zubami vŕzgam, kresliť som nestihla..., no za to som si zhotovila látkového mužíka a teším sa z neho prevelice, lebo má charizmu a to sa u muža najviac ráta. Hračka rozpráva a od toho tiež nie je nič krajšie.
Odfotiť sem ho však nemôžem..., to až v obchodíku ho uvidíte..., až ho raz s Vlaďkou mať budeme.
Dlho som už nešila a moje prsty pištia od bolesti. Ešte i teraz, keď ťukám písmenká na klávesnici môjho HP. Haha, aj sa smejem, lebo jeden mužík nie je dosť...musím ich zbúchať omnoho viac. A pod zbúchať nemyslím ozaj zbúchať, lebo to je presne to, čo ja neviem..ja sa so všetkým hrám a robím maximum, sťaby mal na tom kohosi život závisieť! Nuž, tešte sa prsty moje, dostanete zabrať!
Vonku je zatiahnuté , ale dnes mi to nevadí. Dokiaľ neprší, som v pokoji. V bruchu mi škvŕka....už sa teším na raňajky číslo dva, len škoda, že mi došiel Horlick a aj sušené mango....! Jak sa toto vôbec mohlo stať???? A ešte v čase menín! Taká brutálna kombinácia pradôležitých vecí..... Až sa mám problém sústrediť na riadky ako v mysli sondujem poličky s potravinami , ba ani tie v mrazničke a v chladničke nevynechám. Hm......nič zahryznutia si žiadaného tam nevidím. Raňajková bieda. Až vyhodím Jorika v škôlke , poprášim do potravín.
Veď i na tú "možno" oslavu večernú bude treba niečo mňam mňam kúpiť:).
Gúľam očami.....lebo sa cítim smiešna.
No čo už...ešte že i v tomto smiešnom stave viem stále rukou zamávať a zaležať pekný deň....z 25 Tovey Crescent.
CINK
Tomáš je ešte doma , no o chvíľu nebude. Jorik ešte spí, no to je tiež otázka niekoľkých minút, kedy ma svojou prítomnosťou očarí. Najmä, keď manžel so všetkým búcha, ako nemotorne bytom chodí.
Takže dnes mám meniny a možno by som si mala na dnes urobiť nejaký rozmaznávajúci plán. A večer oslavu. Hm.... Ono, pravda je, že včera som si meninovú radosť už urobila(v poradí ďalšiu po puzzle) , lebo som našla v obchode tie najteplejšie čižmičky sveta, za kúpu ktorých sa nenávidím, lebo hej, sú z ovečky, no na druhej strane...našla som ich v sekáči, v obchode by som ich nevzala a potom....zderiem ich až do poslednej cverny , nech tá obeť stála za to. Akurát však rozmýšľam, že ozaj aký podiel na nich malo zvieratko...., lebo ja ani sama neviem....možno len vlna je v nich z ovečky a nič viac....a hoci ma to neospravedlňuje, viac zisťovať nechcem. Myslím, či aj koža je na nich pravá.... Lebo, tej ovečke nepomôžem....a ...najskôr, asi ani nebude stáť o rozhovor so mnou , ale myslím, že neurobím výnimku a jak som svoju koženú kabelkôčku (tiež zo sekáča) volala menom a diskutovala som s ňou, budem aj s nimi. S tými čižmičkami...., sťaby boli živé.
Takže darčeky už mám. Hurááá! A dnes som k nim na kôpku pridala ďalší.... Hoci, až zubami vŕzgam, kresliť som nestihla..., no za to som si zhotovila látkového mužíka a teším sa z neho prevelice, lebo má charizmu a to sa u muža najviac ráta. Hračka rozpráva a od toho tiež nie je nič krajšie.
Odfotiť sem ho však nemôžem..., to až v obchodíku ho uvidíte..., až ho raz s Vlaďkou mať budeme.
Dlho som už nešila a moje prsty pištia od bolesti. Ešte i teraz, keď ťukám písmenká na klávesnici môjho HP. Haha, aj sa smejem, lebo jeden mužík nie je dosť...musím ich zbúchať omnoho viac. A pod zbúchať nemyslím ozaj zbúchať, lebo to je presne to, čo ja neviem..ja sa so všetkým hrám a robím maximum, sťaby mal na tom kohosi život závisieť! Nuž, tešte sa prsty moje, dostanete zabrať!
Vonku je zatiahnuté , ale dnes mi to nevadí. Dokiaľ neprší, som v pokoji. V bruchu mi škvŕka....už sa teším na raňajky číslo dva, len škoda, že mi došiel Horlick a aj sušené mango....! Jak sa toto vôbec mohlo stať???? A ešte v čase menín! Taká brutálna kombinácia pradôležitých vecí..... Až sa mám problém sústrediť na riadky ako v mysli sondujem poličky s potravinami , ba ani tie v mrazničke a v chladničke nevynechám. Hm......nič zahryznutia si žiadaného tam nevidím. Raňajková bieda. Až vyhodím Jorika v škôlke , poprášim do potravín.
Veď i na tú "možno" oslavu večernú bude treba niečo mňam mňam kúpiť:).
Gúľam očami.....lebo sa cítim smiešna.
No čo už...ešte že i v tomto smiešnom stave viem stále rukou zamávať a zaležať pekný deň....z 25 Tovey Crescent.
CINK
Wednesday, October 4, 2017
Meninový plán
Tomáš zajtra odchádza do Škótska. Na futbal. Domov sa vráti až o dva dni. Na tom by nebolo nič zvláštne...akurát, že zajtra mám meniny.
Pamätám sa, keď sme boli kdesi v začiatkoch nášho vzťahu ľúbezného, bol toto častý kameň úrazu. Nie, nie moje meniny....ale moje narodeniny. Narodiť sa prvého mája bol prosto zlý nápad, lebo prvého je voľno, prvého je zvyčajne kráááásne počasie a prvého sa ako naschvál vždy niečo konalo!!! A tak som sviatkovala sama. Bolelo to. Viete, jeden rok urobíte výnimku, preplačete ju , veď o rok máte narodky znova. O rok sa to zopakovalo znova a vy si vravíte, ok....keď už teraz vie, ako to bolí, na ďalší rok mi to dozaista neurobí! Urobí a aj urobil. Moje narodeniny proste neboli vo vhodný čas.
Vtedy som to brala veľmi ťažko.... Ono, keď sa vyčačkáte na maximum, navoniate , učešete a čakáte na svoju lásku a tá mešká a napokon dorazí, len aby vám medzi dverami povedala "všetko najlepšie, milujem ťa ale sorry, plány sa zmenili, kámoši ma vonku čakajú, ideme tam a tam...ale zajtra...pozajtra som s tebou...sľubujem...prisahám! alebo čo tak budúci víkend?" aj sa vám zrúti svet :). Mne sa rúcal.
Našťastie som vyrástla a už mi z toho svet na kolená nepadá. Napokon, zajtra mám len meniny a čo je to vôbec za sviatok?
Akurát, sama sa pýtam, ako sa mám k nemu postaviť kvôli Jorikovi? Nemám predsa len vyzdobiť byť a osláviť to s ním? Viete, aby mal pocit, že meniny sú niečo pekné , že sa z nich tešíme a tak....Ale ....potiahnem to sama s úsmevom na tvári predstierajúc šťastie a nadšenie, keď vo vnútri zrovna výskať nebudem? Na chvíľu to zahrám aj ja...ale bojím sa , že Jorik ma odhalí alebo si pritom prídem tak smiešna, že s tým praštím radšej predčasne sama.
Sviatky sú zvláštne. Odkedy som mama, tie moje nemajú až také čaro. Len tie Jorikove ma úprimne tešia. Jeho narodeniny, jeho meniny .....majú všetky fanfáry sveta! A potom tu sú ešte vianoce...a dovolím si napísať, že sa na ne budem stále tešiť a stále ich oslavovať a to aj napriek tomu, čo sa počas tých minulých stalo. (prepáčte...vy to nevidíte, ale mám tu technickú prestávku....zahmlené sklá:) keď akosi, príde mi to ako paradox, že tá moja mamka to do vianoc nedala.....že odišla večer deň pred vianocami...a že nám jej telíčko ležalo doma i na samé vianoce ráno..., lebo ....ach, čo tam potom...heš heš spomienky...)
Dobre, pretrhla sa mi nitka s myšlienkami.
Asi ju nechám tak....
A čert ber i meniny...niečo vymyslím. Niečo, pričom sa budeme doma s Jorikom smiať a ja nebudem v hlavnej úlohe. Možno kúpim nejakú novú rozprávku na DVD a dáme si domáce kino.....alebo čosi také.
Jorik ešte spí, ale čoskoro je isto pri mne. Mňa ešte čaká zopár povinností, ktoré som dnes nestihla urobiť, lebo som kreslila. Uf....poctivo dnes, bez akéhokoľvek odbehovania! Tľapkám sa po pleci...ale ono pravda je, že sa mi to pri kreslení stáva často...., že sa zakreslím....
Tak sa radšej rozlúčim a mávam ku krásnej strede všetkým....meninovým extra:) ako ináč, z 25Tovey Crescent!
CINK
Pamätám sa, keď sme boli kdesi v začiatkoch nášho vzťahu ľúbezného, bol toto častý kameň úrazu. Nie, nie moje meniny....ale moje narodeniny. Narodiť sa prvého mája bol prosto zlý nápad, lebo prvého je voľno, prvého je zvyčajne kráááásne počasie a prvého sa ako naschvál vždy niečo konalo!!! A tak som sviatkovala sama. Bolelo to. Viete, jeden rok urobíte výnimku, preplačete ju , veď o rok máte narodky znova. O rok sa to zopakovalo znova a vy si vravíte, ok....keď už teraz vie, ako to bolí, na ďalší rok mi to dozaista neurobí! Urobí a aj urobil. Moje narodeniny proste neboli vo vhodný čas.
Vtedy som to brala veľmi ťažko.... Ono, keď sa vyčačkáte na maximum, navoniate , učešete a čakáte na svoju lásku a tá mešká a napokon dorazí, len aby vám medzi dverami povedala "všetko najlepšie, milujem ťa ale sorry, plány sa zmenili, kámoši ma vonku čakajú, ideme tam a tam...ale zajtra...pozajtra som s tebou...sľubujem...prisahám! alebo čo tak budúci víkend?" aj sa vám zrúti svet :). Mne sa rúcal.
Našťastie som vyrástla a už mi z toho svet na kolená nepadá. Napokon, zajtra mám len meniny a čo je to vôbec za sviatok?
Akurát, sama sa pýtam, ako sa mám k nemu postaviť kvôli Jorikovi? Nemám predsa len vyzdobiť byť a osláviť to s ním? Viete, aby mal pocit, že meniny sú niečo pekné , že sa z nich tešíme a tak....Ale ....potiahnem to sama s úsmevom na tvári predstierajúc šťastie a nadšenie, keď vo vnútri zrovna výskať nebudem? Na chvíľu to zahrám aj ja...ale bojím sa , že Jorik ma odhalí alebo si pritom prídem tak smiešna, že s tým praštím radšej predčasne sama.
Sviatky sú zvláštne. Odkedy som mama, tie moje nemajú až také čaro. Len tie Jorikove ma úprimne tešia. Jeho narodeniny, jeho meniny .....majú všetky fanfáry sveta! A potom tu sú ešte vianoce...a dovolím si napísať, že sa na ne budem stále tešiť a stále ich oslavovať a to aj napriek tomu, čo sa počas tých minulých stalo. (prepáčte...vy to nevidíte, ale mám tu technickú prestávku....zahmlené sklá:) keď akosi, príde mi to ako paradox, že tá moja mamka to do vianoc nedala.....že odišla večer deň pred vianocami...a že nám jej telíčko ležalo doma i na samé vianoce ráno..., lebo ....ach, čo tam potom...heš heš spomienky...)
Dobre, pretrhla sa mi nitka s myšlienkami.
Asi ju nechám tak....
A čert ber i meniny...niečo vymyslím. Niečo, pričom sa budeme doma s Jorikom smiať a ja nebudem v hlavnej úlohe. Možno kúpim nejakú novú rozprávku na DVD a dáme si domáce kino.....alebo čosi také.
Jorik ešte spí, ale čoskoro je isto pri mne. Mňa ešte čaká zopár povinností, ktoré som dnes nestihla urobiť, lebo som kreslila. Uf....poctivo dnes, bez akéhokoľvek odbehovania! Tľapkám sa po pleci...ale ono pravda je, že sa mi to pri kreslení stáva často...., že sa zakreslím....
Tak sa radšej rozlúčim a mávam ku krásnej strede všetkým....meninovým extra:) ako ináč, z 25Tovey Crescent!
CINK
Tuesday, October 3, 2017
Zodpovednosť v sebe
Dnes, nech by som aj chcela písať o čomkoľvek, nemôžem. Téma je vybratá , či sa mi to páči alebo nie. A mne sa páči, našťastie. Včera som sa totižto premohla a na svoju facebookovskú stránku som kompletne úplne nesmelo pridala veci zo "svojho zákulisia". Ostala som zaskočená, ako boli prijaté. No ešte viac som bola zaskočená ja sama, ako si mňa ľudia k sebe privinuli.
Priznám sa, ja objatia nemusím . Mám ich rada iba vtedy, ak sa mi ich samej žiada, ak si ich sama vypýtam. A to sa nestáva moc často, pravdu povediac. No predsa, včera som sa tým onlajnovým objatiam tešila. Až sa mi plakať chcelo.....
Najskôr je to spôsobené tým, že ako osoba mám pocit, že som zlyhala. Jedine pozícia umelca, ak sa na ňu smiem vyhovárať, mi dáva akú takú imunitu a dôvod na odpustenie. Myslím, aby som si ja sama odpustila. Cudzí mi ani nemusia nakladať. Ja si naložím i sama. Ibaže, včera sa nikto cudzí s nakladaním neozval. Práve naopak. Dostala som mnoho mailov , pochvalných mailov, povzbudzujúcich mailov, ale i mailov opisujúcich vlastné trápenia a starosti, mailov stotožňujúcich sa so mnou a mojimi pocitmi..., lebo veď hej! Nie sme roboti, sme len ľudia a ľudia sú rôzni...slabí i mocní a niektorí z nich občas i zlyhajú. Tak i my sme.
Moje plánované knihy sa už teraz predávajú. Iluzívne myslím. Ale na začiatok to stačí. Ach, že či stačí! Ak sa do vás rozhodne niekto investovať, narastie vo vás pocit zodpovednosti. Viete taký, aby ste niekoho nesklamali....oj, to by som ja nerada. Prezradím vám , že ten môj dobrotinec, ktorý mi sponzorstvo ponúkol , o mojej práci nič nevie. To už sa asi doma chytáte za hlavu, čo? Že ako je to potom vôbec možné? Ale on ozaj nevie. Nie je to moja pracovitosť alebo moje nadanie, ktoré toho človeka oslovili. Ten človek sa tak rozhodol urobiť iba preto, že sme mali ako rodina smolu. To je všetko. Taká je pravda.
A ja som nijakú pomoc nechcela...nič som nepýtala....prisahám. Odmietala som všetko , čo mi bolo núkané ,ale keď došlo na sponzorovanie mojej knihy - nedokázala som povedať nie...... Bola by som blázon..... No i tak...., nemohla som ho a nechcela som ho prijať zadarmo. Navrhla som podiel z predaja. Uvidíme ako to napokon dopadne...v matematike som biedna.
Včerajší ohlas mnou zatriasol. Tak jemne. Oj, koľko len zodpovednosti som si vzala na plecia! Ľudia sa tešia a ja tiež...akurát....ach, ja sa nemodlím, ale teraz tak konám, lebo nechcem nikoho sklamať.
Hm..., občas mám pocit, že je lepšie byť schovaný a mlčať.... Ale, keď sa bojíš, nemal by si chodiť do lesa, že?
Tak vám dnes mávam....z pohodlia nášho útulného bytíku....kde sa mi rodia všetky moje sny i obavy ....mávam vám ku krásnemu dňu! Ako ináč, z 25Tovey Crescent.
CINK
Priznám sa, ja objatia nemusím . Mám ich rada iba vtedy, ak sa mi ich samej žiada, ak si ich sama vypýtam. A to sa nestáva moc často, pravdu povediac. No predsa, včera som sa tým onlajnovým objatiam tešila. Až sa mi plakať chcelo.....
Najskôr je to spôsobené tým, že ako osoba mám pocit, že som zlyhala. Jedine pozícia umelca, ak sa na ňu smiem vyhovárať, mi dáva akú takú imunitu a dôvod na odpustenie. Myslím, aby som si ja sama odpustila. Cudzí mi ani nemusia nakladať. Ja si naložím i sama. Ibaže, včera sa nikto cudzí s nakladaním neozval. Práve naopak. Dostala som mnoho mailov , pochvalných mailov, povzbudzujúcich mailov, ale i mailov opisujúcich vlastné trápenia a starosti, mailov stotožňujúcich sa so mnou a mojimi pocitmi..., lebo veď hej! Nie sme roboti, sme len ľudia a ľudia sú rôzni...slabí i mocní a niektorí z nich občas i zlyhajú. Tak i my sme.
Moje plánované knihy sa už teraz predávajú. Iluzívne myslím. Ale na začiatok to stačí. Ach, že či stačí! Ak sa do vás rozhodne niekto investovať, narastie vo vás pocit zodpovednosti. Viete taký, aby ste niekoho nesklamali....oj, to by som ja nerada. Prezradím vám , že ten môj dobrotinec, ktorý mi sponzorstvo ponúkol , o mojej práci nič nevie. To už sa asi doma chytáte za hlavu, čo? Že ako je to potom vôbec možné? Ale on ozaj nevie. Nie je to moja pracovitosť alebo moje nadanie, ktoré toho človeka oslovili. Ten človek sa tak rozhodol urobiť iba preto, že sme mali ako rodina smolu. To je všetko. Taká je pravda.
A ja som nijakú pomoc nechcela...nič som nepýtala....prisahám. Odmietala som všetko , čo mi bolo núkané ,ale keď došlo na sponzorovanie mojej knihy - nedokázala som povedať nie...... Bola by som blázon..... No i tak...., nemohla som ho a nechcela som ho prijať zadarmo. Navrhla som podiel z predaja. Uvidíme ako to napokon dopadne...v matematike som biedna.
Včerajší ohlas mnou zatriasol. Tak jemne. Oj, koľko len zodpovednosti som si vzala na plecia! Ľudia sa tešia a ja tiež...akurát....ach, ja sa nemodlím, ale teraz tak konám, lebo nechcem nikoho sklamať.
Hm..., občas mám pocit, že je lepšie byť schovaný a mlčať.... Ale, keď sa bojíš, nemal by si chodiť do lesa, že?
Tak vám dnes mávam....z pohodlia nášho útulného bytíku....kde sa mi rodia všetky moje sny i obavy ....mávam vám ku krásnemu dňu! Ako ináč, z 25Tovey Crescent.
CINK
Sunday, October 1, 2017
Večná téma
Je pondelok.... Jorik má škôlku a konečne v nej bude i Emin, Havin syn, ktorého si Jorik tak obľúbil.
Je pondelok a predpoveď počasia na dnes predpovedá tropickú búrku. No....čo k tomu dodať?
Je pondelok a ja od štvrtej ráno behám sem a tam...kreslím a fotím a látky na seba ukladám..skicujem a hodnotím a teraz ťukám. Vonku je zatiaľ ticho....len chladnička vzdychá hlasito...sťaby mala ukrutné bolesti. Tomáš už dávno jazdí a Jorik spí.
Včera sme strávili večer spolu. Nemávame veľa takých večerov. Dokonca bola aj telka a v nej súťaž v speve. To máme radi. Už si ozaj nepamätám, kedy sme taký večer mali. Strihala som do toho pohľadnice , ciky caky lietala som v čiarach , príliš lenivá na to hľadať pravítko.
Bol to pekný večer.... Bol pekný aj napriek tomu, že sme sa poklbčili na slovách. Večná téma - máme ostať a či sa vrátiť.....ale už je tak reálna, že je hmotná. I včera, sedela s nami na gauči a smiala sa nad tým, jak ju lúskame.
Osobne si myslím, že náš problém nie je v tom , kde skončíme. Pravda je, že sme presne tí magazínoví, o ktorých sa už kdekade popísalo....- putovníci, ktorí po škole začali cestovať a potom si už nevedeli miesto nájsť. Je veľmi otázne, či vôbec niekedy niekde budeme spokojní.
Ono, možno by som sa na to mohla dívať poeticky a nazvať nás deti vetra....alebo kočovníci....ale pravda je skôr smutná..., lebo domov je sakra veľmi dôležitý a keď ho na tej zemičke nevieme nájsť....čo už? krčím plecami.
Možno by sme nemali nazývať krajiny ich menami a vybrať jednu pre náš domov. Možno by sme mali byť viac globálny a uspokojiť sa s tým, že našim domovom je Zem. V tom prípade, kamkoľvek pôjdeme, budeme stále doma.
Navyše, ak mám byť detailná, náš problém včerajší ani tak nebol o tom, kam pôjdeme a či vôbec...Týkal sa skôr financií , kde som ja ako osol tvrdohlavá. V tomto mám jasno, radšej budem robiť kompromisy a uspokojím sa s horším, ako si na plecia uviazať úver. Úvery ma desia. Nie som ich klientom a je jedno čo mi nasľubujú. Môj manžel sa na ne díva ináč. On by riskoval, investoval...ja už mám našich "niekedyskvelýchinevestícií" , ktoré sa napokon ukázali ako "nieprávešťastnéinvestície" plné zuby. Ak má navyše niekoľko tisícový úver základ v zopár smiešnych kilometroch, mám v tom takmer na mieste jasno. Berie sa to, čo je dostupnejšie. A za to sa i pobijem.... Takže môj biedák muž má čo robiť, aby ma presvedčil... Oj.... osobne to radšej vidím na Kanadu:). A je po problémoch:) (či nevraví sa, kde sa dvaja bijú, tretí víťazí? ale to mi najskôr musia vytlačiť knihy a musia byť mooocno úspešné....ináč to vidím iba ako "pouhý" sen.)
Dnes má Jorik škôlku a v predpovedí o počasí hlásia tropickú búrku. U nás chladnička stuká a ja do toho ťukám.
Je pondelok a je ráno..... a náš "problém" stále sedí na gauči. Ani sa odtiaľ nepohol.
Mávam z 25Tovey Crescent...ku krásnemu začiatku.....
CINK
Je pondelok a predpoveď počasia na dnes predpovedá tropickú búrku. No....čo k tomu dodať?
Je pondelok a ja od štvrtej ráno behám sem a tam...kreslím a fotím a látky na seba ukladám..skicujem a hodnotím a teraz ťukám. Vonku je zatiaľ ticho....len chladnička vzdychá hlasito...sťaby mala ukrutné bolesti. Tomáš už dávno jazdí a Jorik spí.
Včera sme strávili večer spolu. Nemávame veľa takých večerov. Dokonca bola aj telka a v nej súťaž v speve. To máme radi. Už si ozaj nepamätám, kedy sme taký večer mali. Strihala som do toho pohľadnice , ciky caky lietala som v čiarach , príliš lenivá na to hľadať pravítko.
Bol to pekný večer.... Bol pekný aj napriek tomu, že sme sa poklbčili na slovách. Večná téma - máme ostať a či sa vrátiť.....ale už je tak reálna, že je hmotná. I včera, sedela s nami na gauči a smiala sa nad tým, jak ju lúskame.
Osobne si myslím, že náš problém nie je v tom , kde skončíme. Pravda je, že sme presne tí magazínoví, o ktorých sa už kdekade popísalo....- putovníci, ktorí po škole začali cestovať a potom si už nevedeli miesto nájsť. Je veľmi otázne, či vôbec niekedy niekde budeme spokojní.
Ono, možno by som sa na to mohla dívať poeticky a nazvať nás deti vetra....alebo kočovníci....ale pravda je skôr smutná..., lebo domov je sakra veľmi dôležitý a keď ho na tej zemičke nevieme nájsť....čo už? krčím plecami.
Možno by sme nemali nazývať krajiny ich menami a vybrať jednu pre náš domov. Možno by sme mali byť viac globálny a uspokojiť sa s tým, že našim domovom je Zem. V tom prípade, kamkoľvek pôjdeme, budeme stále doma.
Navyše, ak mám byť detailná, náš problém včerajší ani tak nebol o tom, kam pôjdeme a či vôbec...Týkal sa skôr financií , kde som ja ako osol tvrdohlavá. V tomto mám jasno, radšej budem robiť kompromisy a uspokojím sa s horším, ako si na plecia uviazať úver. Úvery ma desia. Nie som ich klientom a je jedno čo mi nasľubujú. Môj manžel sa na ne díva ináč. On by riskoval, investoval...ja už mám našich "niekedyskvelýchinevestícií" , ktoré sa napokon ukázali ako "nieprávešťastnéinvestície" plné zuby. Ak má navyše niekoľko tisícový úver základ v zopár smiešnych kilometroch, mám v tom takmer na mieste jasno. Berie sa to, čo je dostupnejšie. A za to sa i pobijem.... Takže môj biedák muž má čo robiť, aby ma presvedčil... Oj.... osobne to radšej vidím na Kanadu:). A je po problémoch:) (či nevraví sa, kde sa dvaja bijú, tretí víťazí? ale to mi najskôr musia vytlačiť knihy a musia byť mooocno úspešné....ináč to vidím iba ako "pouhý" sen.)
Dnes má Jorik škôlku a v predpovedí o počasí hlásia tropickú búrku. U nás chladnička stuká a ja do toho ťukám.
Je pondelok a je ráno..... a náš "problém" stále sedí na gauči. Ani sa odtiaľ nepohol.
Mávam z 25Tovey Crescent...ku krásnemu začiatku.....
CINK
Mokrá
Jorik je už hore. V telke hrá Peter Rabbit..., ale má na hony od svojho originálu od Beatrix Potterovej. Preto ani len očkom na obrazovku nemrkám a radšej sústredene ťukám slová do blogu.
Ibaže, aké slová? Dnes je nedeľa! A nedele nemám rada, že? Teda, mala som ich...istý čas, keď boli vonku carbooty , ale tie sú preč ! Odišli aj so slnečným počasím a nechali po sebe "galibu". A všetko mokré...ba....obávam sa, že aj mysle ľudí sú tu mokré . No moja určite je a mokrá myseľ len mokré slová plodí a také sa nehodia do nedeľného blogu!
Ešte šťastie, že dnes u nás máme TATA DAY! Som off.....offffffffff...... No teda, aspoň si myslím, že som... Lebo...so všetkou úctou voči manželovej práci a všetkému môjmu pochopeniu voči jeho oddychu si myslím, že je potrebné, aby i on trávil so synom nejaký čas, lebo sa nám z neho stáva malá Vierka.
Takže dnes by som si mohla nohy na stôl vyložiť...,ale chacha....ja mám lepšie plány! Už som len zopár slov od konca Lizbet. Juch!!! Cítim sa tak vzrušene, že tuším aj upratovanie posuniem a to som v tom takmer neoblomná....mám svoj časový harmonogram a len malé vybočenie z neho ma desí:). No...prosím, ako môžem prach utierať, keď ma prsty šteklia po slovách? Aha, vidíte....i teraz rýmujem.... A zrýmovala by som aj celý blog, ale to by som sa chvastala, čo?
Uj,k Petrovi Rabbitovi a k dieťaťu sa mi doma pridáva i manžel. Oh, moja mokrá myseľ je v koncoch....kompletne sa rozmočila !
Ale to viete, nedeľa... I vy takú máte? Každý sa bytom ťahá tak trocha lenivo...akoby ani sám nevedel, do ktorých dverí chce v byte zatočiť:). Cez týždeň to frčí ako premávka v rušných hodinách....no v nedeľu sa meníme na sviatočných šoférov:).
Ani ja nie som iná.... hoci som mama. A tu odbehujem objať Jorika a pobozkať mu pliecka, lebo si to želá.... Tu zas odbehujem odniesť toaleťák do záchodu...., lebo tam komusi chýba ..... a popri tom, ako roboticky zodpovedám na otázky ..koketujem s myšlienkou, že sa z domu predsa len vyparím... Či myslíte, že len do spálne by stačilo?
Oooooj, mokrá myseľ je k ničomu!
Ešte dobre , že dnes je ten tata day...a ja sa nemusím obávať, že by som tým nebodaj niekomu ublížila!
Mávam všetkým k mokrým nedeliam! Z 25Tovey Crescent.....
Cink
Ibaže, aké slová? Dnes je nedeľa! A nedele nemám rada, že? Teda, mala som ich...istý čas, keď boli vonku carbooty , ale tie sú preč ! Odišli aj so slnečným počasím a nechali po sebe "galibu". A všetko mokré...ba....obávam sa, že aj mysle ľudí sú tu mokré . No moja určite je a mokrá myseľ len mokré slová plodí a také sa nehodia do nedeľného blogu!
Ešte šťastie, že dnes u nás máme TATA DAY! Som off.....offffffffff...... No teda, aspoň si myslím, že som... Lebo...so všetkou úctou voči manželovej práci a všetkému môjmu pochopeniu voči jeho oddychu si myslím, že je potrebné, aby i on trávil so synom nejaký čas, lebo sa nám z neho stáva malá Vierka.
Takže dnes by som si mohla nohy na stôl vyložiť...,ale chacha....ja mám lepšie plány! Už som len zopár slov od konca Lizbet. Juch!!! Cítim sa tak vzrušene, že tuším aj upratovanie posuniem a to som v tom takmer neoblomná....mám svoj časový harmonogram a len malé vybočenie z neho ma desí:). No...prosím, ako môžem prach utierať, keď ma prsty šteklia po slovách? Aha, vidíte....i teraz rýmujem.... A zrýmovala by som aj celý blog, ale to by som sa chvastala, čo?
Uj,k Petrovi Rabbitovi a k dieťaťu sa mi doma pridáva i manžel. Oh, moja mokrá myseľ je v koncoch....kompletne sa rozmočila !
Ale to viete, nedeľa... I vy takú máte? Každý sa bytom ťahá tak trocha lenivo...akoby ani sám nevedel, do ktorých dverí chce v byte zatočiť:). Cez týždeň to frčí ako premávka v rušných hodinách....no v nedeľu sa meníme na sviatočných šoférov:).
Ani ja nie som iná.... hoci som mama. A tu odbehujem objať Jorika a pobozkať mu pliecka, lebo si to želá.... Tu zas odbehujem odniesť toaleťák do záchodu...., lebo tam komusi chýba ..... a popri tom, ako roboticky zodpovedám na otázky ..koketujem s myšlienkou, že sa z domu predsa len vyparím... Či myslíte, že len do spálne by stačilo?
Oooooj, mokrá myseľ je k ničomu!
Ešte dobre , že dnes je ten tata day...a ja sa nemusím obávať, že by som tým nebodaj niekomu ublížila!
Mávam všetkým k mokrým nedeliam! Z 25Tovey Crescent.....
Cink
Subscribe to:
Posts (Atom)
-
Mám za sebou pracovné ráno plné popísaných slov. Toľko ich bolo, že temer nezvýšilo na kreslenie. Ale čosi som predsa....., no mlčí to v ski... -
Jorik ešte spí, hurááá! Drobný luxus, ktorý mi môj pacholík doprial rýchlo využívam. Lebo , ako ináč, meškám! To preto, že mám toho tak veľa...