Tatino

 Vonku už svieti slnko. Myslím, že dnes nás čaká rovnako slnečný deň ako včera....a jááááj, či bolo včera krááásne. Až na to skoré stmievanie sa. Darmo, jedna drobná hodina v čase...bola viditeľná až okatá.

 

S Jorikom sme včera strávili deň na ihrisku. Na tom najväčšom v meste...aspoň podľa mojich vedomostí. Včera bola tak pekne, že dokonca aj carboot sale sa konal, no my sme veľmi meškali a keď sme na carboot došli....už boli takmer všetci zbalení. Akurát jeden stánok, úplne posledný na konci, ešte stál.....rozložený v plnej nádhere, plný všakovakých autíčok a drobných mechanických hračiek. Jorikov sen. Tak si tam Jorik naveľa kúpil ten najošúchanejší double decker bus, aký som kedy videla a spokojne sme mohli ísť hrať sa s deťmi na playground.

 

Aj napriek tomu, že bola nedeľa, ľudí tam nebolo tak veľa ako zvyklo byť cez leto. Chválapánubožku! Aj preto bolo jednoduchšie všimnúť si , keď niekto niekde vybočoval z davu....ako jeden cca 9-10 ročný chlapec. Nebola by som si ho hádam ani všimla..., keby jeho "akcie" neboli tak časté. A pod pojmom akcie rozumej útoky. Boli nečakané, nezvyčajné....surové, zákerné.....nechtiac mohlo sa kľudne stať , že by nejakému dieťatku aj vážne ublížili. Otec toho chlapca mal strhanú tvár, za to veľmi milú, ústretovú....utrápenú. Mala som veľkú chuť ísť ho pochváliť..., za to, čo na tom ihrisku včera predvádzal. Ako sedel ako na tŕňoch , ako bez váhania vyštartoval, aby zachránil cudzie dieťa spod rúk jeho syna , ako sa ospravedlňoval....ako svojho syna držal, kým sa z amoku upokojil. Bol sám, matka tam nebola. On mal deti dve. Druhý jeho syn mohol mať asi 5. Možno 4. Ťažko sa háda.

 

Poviem vám, bolo to smutno krásne sledovať ich po očku. Civieť som nechcela.... (v jednej knihe, v Kanade, som raz čítala o sestrách, ktoré sa narodili zrastené. Bola tam krásna zmienka o nás, Slovákoch, ako o národe, ktorý priamo nepozerá a predsa zazerá. )Tak i ja som včera takto nepriamo zazerala ako pravá Slovenka. A tiež vám poviem.....že mi potom ostal smutno krásny pocit o tom, o čom rodičovstvo ozaj je. Klobúk dole neznámy tatino.

 

Od tejto témy sa len ťažko preskakuje k mojej práci, tak to urobím  tak surovo, ako sa len dá.......priamo fotkami.

 

 

Kreslila som včera, hoci nezadalo všetko tak, ako som si naplánovala. Mali sme návštevu a poviem vám, konverzácia bola tak citlivá, že by bolo odo mňa viac než nezdvorilé vytiahnuť skicár a čmárať si do neho. Tak som miesto dvoch stihla kresbičku iba jednu.....druhá ostala odetá len v ceruzke.

 

 

Prosím pekne, toto je môj predavač krídel. Ja som si párik krídelok kúpila.....

 

 

Aj mojej druhej Dorote som pár vzala....smutno je lietať sámému.

 

 

A ráno som vyšívala......už len trošíčka...bude ušiak hotový.....pozor, má zlaté srdce:).

 

A kopec mágie, akú len ...vy viete....len biele zajace môžu mať.

 

Tuto ešte spomínaná ceruzková kresbička.....

 

 

Možno trocha rozlietaná v priestore.......

 

Milí moji, farbím si vlasy...po dlhej dobe...som zvedavá, či konečne zvíťazím nad červenou , ktorú som pred časom vyskúšala . Zajtra vám dám vedieť. Teraz si idem dať hrnček mliečka, sójového s orieškami a potom upratať a hurá deň. Moja mamina má dnes vyšetrenie a dozvie sa výsledky z magnetickej rezonancie....zamykám, zatváram v sebe strach.....dúfam, zatínam päste, že všetko dobre dopadne. Podobne moja staršia sestra má dnes vyšetrovací liečiaci deň....znova i tam päste zatínam......svojsky sa modlím. Držte nám prsty......

 

Vám samozrejme mávam k omnoho krajšiemu dňu! Ako ináč, z 25Tovey Crescent.

 

 

 

 

Kohút

Včera sme boli s Jorikom sólo. Na moje počudovanie, nespomínal tatu.....ale bol spokojný, hral sa na ihrisku....., vlastne ihriskách, nechal si čítať knihy v knižnici.....ťahal nákupný košík  a rozumne so mnou vyberal potraviny pre celú rodinu. Akoby sa tretí rok dal náhle vyčítať z jeho chovania. Aj doma....poslušne čaká, kým kreslím....,lebo to je mamina práca a poslušne máva tatovi na odchod, lebo taxikárčenie je zas tatova práca a on dobre vie, že keď teraz musí robiť, príde deň , keď bude mať voľno a vtedy sa s ním znova pohrá.

 

Pomaly sa blíži aj čas Jorikovho nástupu do škôlky, čoho sa troška desím, najmä kvôli starostlivosti, akú tu v UK deťom dávajú , podľa mňa najmä v materských školách , kedy sú deti viac menej odkázané na dozor a pomoc dospelých. Nuž, uvidíme....ak by niečo, som pripravená ďalší rok počkať a postarať sa o Jorika sama.

 

Ako som písala v úvode, Jorik mi dáva posledné dni možnosť pracovať. Nie je toho veľa, lebo predsa len, pozornosť si pýta...a ak aj nie zrovna hraním..., je to jedlo, čosi kdesi vyliate, čosi sa odkiaľsi nevie dostať von, treba ísť cikať a menovať by sa dalo donekonečna......

A predsa, nesťažujem sa.....lebo ako tak stíham spĺňať, čo chcem...obrázok na deň. Veľmi by som chcela viac prispieť do Dorôt...., nateraz však skicujem vianoce, lebo vianočné pohľadnice bijú na poplach.....ak sa chce všetko stihnúť.  Toto som včera spískala....

 

 

 

 

...treba mi ešte kde tu nejaké farby povytiahnuť.....nejaké detaily dokresliť...ale v podstate je ilustrácia hotová. Má pripomínať zdobenie stromčeka....ako jednu z najkrajších rodinných chvíľ, teda aspoň pre mňa to tak vždy bolo, keďže u nás sa stromček zdobil vždy deň pred vianocami samotnými.

 

No....medzi nami...myslím, že čosi magické mi z ilustrácie ušlo. A najmä.....náramne mi pripomína moju knihu.....konkrétne tu, viac na škodu ako úžitok. Čo narobím...pamäť ruky.

 

Aj vyšívať som vyšívala......

 

 

 

 

Dokončila som dievku modrovlasú......a začala som vyšívať zajaca....klasika....asi len, aby si oči oddýchli od mne milených tváričiek.

 

Na záver tu mám niečo , čomu som včera aj napriek nášmu rodinnému šetriacemu plánu nemíňať peniažky na hlúposti.....neoodolala a prosto som si to kúpila....

 

 

 

Drobného kohútika ......ktorý má v sebe čosi ľudové a dravé  a pri tom, aký je maličký, má nesmierny šarm. Samozrejme, ulovila som ho v sekáči.

 

Dnes sa posúval čas a ja som sa skoro z rána nevedela zorientovať, kde si mám extra hodinu zaradiť. Koketovala som s myšlienkou, že si ju ukradnem  a odložím na neskôr...prosto sa budem na istý čas riadiť starým časom....ale napokon som to nechala tak. Všetko ide presne tak, ako obvykle...nová hodina je nenávratne preč. Akurát....akurát nechápem, kde je Jorik? Za normálnych okolností by to bolo nezvyklé, že tak dlho spí....s extra hodinou navyše....začínam mať pochybnosti..... Hm..., isto v tej posteli rastie.

Myslím, že ho idem mrknúť...pre istotu. A vám mávam ku krásnemu dňu...ako ináč, z 25Tovey Crescent.

 

 

 

Jesenná guľovačka

Doma na Slovensku je jesenné obdobie iné ako tu. Takmer všetky ,ak nie všetky, stromy menia farby, tratia listy......Taká jesenná mágia. Tu v UK je to iné. Nie všetky stromy svoje listy "tratia", nie všetky stromy sa sfarbia jesennými farbami......ale ostávajú monotónne zelené po celý rok.  V telke je však toho habadej , najmä medzi detskými programami, o krásach pestrofarebnej jesene. Ohadzovanie sa lístím, behanie v šuchotavých kopách ...... Jorik sa namotal. Koľkokrát sa dá , vylezie z kočiara a šuchotá v tej nádhere na zemi. Včera sme sa posunuli do vyššieho levelu a dali sme si guľovačku. Paráda! Jorik výskal......smial sa na plné hrdlo....ja s ním...svet patril nám......až...až do momentu, kedy sa môjmu nosu čosi prestalo pozdávať. A že či to čosi stálo za zmienku a pokazenie celej hahahihi jesennej nálady......psie h.vno. Mala som ho plnú podrážku....Jorik ešte lepšie, plnú rúčku. Hm....poviem vám, že následne čistenie sa vlhčenými obrúskami obralo náladu o posledný úškľabok. Aj som sa snažila nadľahčiť situáciu....a povedala som Jorikovi, že sa tak povráva....že stúpiť do h.vna znamená, že budeme mať šťastie.... na čo Jorik prekvapene dvihol svoje takmer neviditeľné obočie  a podobne, ako v rozpávke o cisárových nových šatách , kde dieťa prezradí kráľovi a všetkým múdro sa tváriacim holú pravdu , tak aj Jorik po lopate na rovinu riekol : ,,aké šťastie mama, máš h.vno na topánke.....to nie je šťastie. " Jasne..., a že to potrebujem počuť od čerstvo trojročného dieťaťa:).

 

Navyše, ak už spomínam Jorikove výroky...včera tiež povedal čosi čarovné.....ako sme hrali pexeso a ja som bola surová nemilosrdná mamina, ktorá mu nič neodpustila a ukradla mu jeho naj kartu s papagájom s tým, že ak ju chce naspäť, musí ju za niečo vymeniť.....čo Jorika rozplakalo a plakal,  dokiaľ nepochopil , čo vlastne na mysli mám a že papagáj nie je nadobro fuč......tak...tak až ten milovaný papagáj napokon skončil v jeho vlastníctve, utrel si slzy a povedal, že už viac nemá dážd (nedá sa mi napísat d s mäkčenom.....ani n s mäkčenom...tuto dôkaz...ˇˇ .....jedine double mäkčen:( . Dážd v očiach je tak krááááásny....nemyslíte?

 

................................................................................................................................................................

 

Aby som do blogu pridala aj čosi iné ako písmenká, prikladám sem foto môjho prvého pokusu na vianočnú pohľadnicu..., ktorá, ak všetko pôjde ako má a stihne sa, by sa mohla predávať na tohtoročných bratislavských vianočných trhoch.....

 

.....a toto.....toto je pokus o kresbu návštevníkov domu dvoch Dorôt..... prisahám, že tam boli....videla som ich! Len ešte neviem, či sa návštevníci rátajú:).

 

 

Milí moji...rozlúčim sa....Jorik je už dávno hore....čakajú nás potravinové nákupy....a ihrisko....a je prosto najvyšší čas zamávať rukami ku krásnej sobote. Ako ináč.....z 25 Tovey Crescent.

Fotky samé fotky

 

Včera sme to poobede ťahali s Jorikom spolu. Potrebovala som pracovať na vianočných obrázkoch....., ktoré sa mimochodom nevydarili podľa predstáv a neviem neviem, či bude moja včerajšia námaha vôbec posunutá na tlač alebo ostane pekne tam, kde momentálne je...v skicári na veky vekov. Čosi akosi.... všimla som si ....cca okolo 8pm....., že je u nás  atmosféra  akási inakšia. Telka hrala, svetielka svietili.....ešte aj narodeninová výzdoba so svetielkujúcimi balónikmi urobila svoje. Vytiahla som teda svoj staručký foťák, ktorý mi to nevie odpustiť, že ho , aj napriek faktom, ktoré mi už toľko krát predviedol, ťahám von vo svetelne nevyhovujúcich podmienkach.

No včera som si nevedela pomôcť.

 

 

Prosím pekne......treba brať do úvahy nesporný fakt, že môj foťák za pološera ozaj fotiť nevie....na druhej strane, to, čo z neho vylezie...má v sebe nesporne čosi, čo sa mi páči....lebo, ako už isto viete, pre mňa, ak sa nejedná o priamo produktovú fotografiu, sú fotky radšej o spomienkach a tie sú mlhavé. Takže úplne bez fotografickej hanby sem zverejňujem náš večer včerajší.....tesne po tom, ako sme dokreslili na našom žltom gauči a začali sa hrať päť či šesť - kolové pexeso.

 

 

Moja hlavná modelka len toť nedávno oslávila 3roky , no i napriek svojmu mladému veku miluje pózovať. Smejem sa.....prehovorila som ho....že zapózuj mi, bude pexeso:). Cha:) no čo.....,ale dvakrát netrebalo !

 

 

Odpuste mi všetky oči umelecké...pohrala som sa s fotkami...potrebovali pomoc.

 

 

Tuto toto...moja najobľúbenejšia trojséria. Môžem na nej oči nechať. Čo vám poviem, mamina som len  a bláznivo zamilovaná.

 

Jorik bol síce jediný živý objekt na pózovačku, ktorý som si včera cvakla.....ale čo sa neživých týka....tuto je.....Jorikove autíčko .......

 

 

..podobných máme nastražených všade veľa.....ale toto.....stálo rovno v ceste objektívu.

 

Tuto je už len môj mech s fixami a môj skicár.....

 

 

 

...ako som ho tam na gauči nechala.......

 

 

....a tuto moja ranná vyšívačka.

 

Už len jedna do čiernobiela prenesená fotka mi ostala na záver......no ešte než ju sem prilepím, zamávam vám ku krásnemu dňu.....nech je pre vás dnešný piatok krásnym začiatkom ešte krajšieho víkendu.....

 

 

 

.....ako ináč....odkiaľ z inokadiaľ než z 25 Tovey Crescent.

 

Mamina zlá

Včera som bola nevrlá zlá mamina. Prosím....hláste sa všetky nevrlé maminy, nech viem, že nie som sama.  Večer som si statočne dala vysvedčenie s 5za všetko.  Noooo..., hanba mi. Možno všetok ten stres nejako potreboval zo mňa vypadnúť......a Jorik skúšal statočne, koľko to dá..... Vylial vodu na seba a na gauč, krátko na to, ako som dala čisté deky a jeho po výlete vonku prezliekla do domáceho. Hneď na to si vzal džús, vylial aj ten. Podotýkam, že to už bol gauč dvakrát prezlečený.....prezliekal sa nanovo....tak nechtiac....verím tomu, mal nehodu.....mokrý behúň ,koberec..... jeho šaty znova......potom ešte miska s jablkami.....nezjedená brokolica so zelenou fazuľkou.....zbytočné varenie, jedli sa jogurty , vysypaná pokladnička a všetko toto za nonstop hophophop, ani na chvíľu sa nezastavím a neuľahčím ti prezliekanie.....

Až keď sme sedeli svorne jeden vedľa druhého na gauči a pozerali novú narodeninovú rozprávku Room on the broom......, jáj, či krásna!  a zaspali sme......nastal pokoj. Do neskora večera sme potom spolu kreslili, pozerali na krtka, čo sme si na dvd zo Slovenska priniesli.....a nakoniec sme sa učili slovíčka o nábytku do bábikovského domčeka....

Ale päťku to nevymazalo.

 

Dnes si skúsim zaslúžiť aspoň dvoječku. Hoci moje ambície pochopiteľne poškuľujú po jedničke. No, už viem, že som len človek.

 

Tomáš práve teraz teraz odišiel po Jorika....aby ho zobudil. Očividne som mu zabudla povedať, že s Jorikom sme včera išli spať po jedenástej. Vlastne vôbec netuším prečo ho išiel zobudiť? Musíme si na túto tému hodiť reč:). Žeby ďalšia päťka z rodičovskej komunikácie:).

 

Tak či onak....aj zle občas musí byť aby sa veselo vedelo vychutnať.

 

Už ho počujem....drobca malého.... juj, o chvíľu dostanem super hug. Idem si po neho....a vám mávam drahí moji...ku krásnemu dňu! Ako ináč , z 25 Tovey Crescent......

 

A ba.....ešte niečo.....keď som už písala o tom kreslení...tuto je to moje. Pre Dve Doroty....obyvatelia do nášho domu..... Takíto mi zo skicára včera vyliezli.....hrnčekoví schovávači.....

 

 

 

 

 .......a , samozrejme, ináč to ani nejde, dievčatko moje vyšívané.

 

 

Cink cink cink.....

A bola párty

Najskôr ma zabijete. Nemám fotky. Nikoho chyba, iba moja. Ale včera bol deň magický......zrána som bola nadupaná ako motorová myš.....posledné úpravy, moja vôbec prvá torta , tri autobusy poschodové, výzdoba.....girlandy......koláče na tácku, ovocné jednohubky, vybaliť ovocie, kvety do vázy, ovocné misy.....chlebíčky...upratať byt, odložiť , čo sa dá, čistý obrus, čisté deky na gauč, papassan......Tomáš s Jorikom v meste, lebo ešte čo to trebalo dokúpiť......a predsa, akokoľvek sa to zdalo skvelé......nebolo. Od večera predtým pokračujúc po temer čas oslavy....nežartujem, časovo hodinu a niečo pred naplánovaným stretnutím...,sme dostávali správy , že z nejakých a poväčšinou vážnych a pádnych dôvodov, k nám ten či oná neprídu. Bolo to ako v zlom sne..... Prisahám..... Keď sme klesli z 19, nežartujem , na nulu.....aj sa to hanbím priznať, rozplakala som sa. Naveľa, začala som dýchať.......sfotila som náš vyčančaný bytík a poslala ho sestre s poznámkou...nik nepríde. Fotky som zmazala.....to si ani nepamätám....dúfala som, že tam sú. Nuž , v tej chvíli som na veľa vecí nemyslela..... V tej chvili mi bolo moc smutno ....... tak smutno, že som mala čo robiť, aby som zastavila trasenie sa bruška. Tak veľmi mi záležalo, aby bola Jorikova oslava ako tak dobrá...dokonalá v podmienkach, aké tu máme....mám na mysli bez blízkych a rodiny. Bez baby a deda, ktorých by Jorik úplne najradšej vystískal. Som si vedomá, že za Jorikovým životom som ja a Tomáš, lebo nateraz sme my jeho "tvorcami", Jorik žije tam, kde ho zavedieme my. UK nie je jeho voľba.....ale naša. Navyše, tretie narodeniny sú podľa mňa vôbec prvé narodeniny, ktoré si dieťa ozaj uvedomuje. Na plnej čiare. (Poznáte ten fakt, že od tretieho roka života si pamätáme udalosti v našom živote? Pred tretím rokom sú informácie stratené nadobro....)

 

Priznám sa vám, že som duša citlivá......a ozaj som mala čo robiť, aby som pred Jorikom nedala vedieť, že som smutná. Ale som nanič herečka. I preto som poprosila Tomáša, či by som nemohla s Jorikom ostať dlhšie vonku a vrátiť sa domov až večer, lebo pohľad na všetku tú parádu doma asi neunesiem..... Až keď som bola vo dverách na odchode, dostala som hovor s prvou pozitívnou správou, že ktosi predsa len príde..... a neskôr....nejakým zázrakom....prišlo podobných správ viac a napokon boli narodeniny zachránené a bola aj pesnička, aj darčeky a Jorik sa vyhral ako nikdy predtým v živote.....! Bol to ako sen..... i teraz sa mi chce z toho plakať....keď sme z otázky od Jorika : ,,Mama ,nobody is comming ?" (ináč, ako mame.....tu presne mi puklo srdce) preskočili po jasot a výskot a smiech a......ach......bola párty!

 

Milí....čas brutálne poskočil...tento krátky blog som písala napodiv nepomerne dlhšie ako zvyčajne zvyknem. Najskôr preto, že som ho ťahala z miesta, kam som ho odložila a ktoré ešte tak trocha čerstvo bolí.....Myslím, že hoci ja foto nemám, môj milý má. Skúsim sa popýtať, isto sa so mnou podelí. Ja na záver, áno mávam a áno, z 25Tovey Crescent.....,vám  na odpustenie posielam aspoň zopár fotiek.....môjho oslávenca a mňa, hej mňa.....z dňa, keď sme tuto neďaleko od nás boli pozrieť koníky a ja som kreslila a ......krásne nám bolo.

 

 

 

                                                                      Krásny deň !!!!

Funday

A je to tu....Jorik má tri roky!!!!!! Tamdatadadááááá....... Ešte spinká......ale už sa obaja s Tomášom tešíme, až sem príde rozospatý.......súkame rukávy hore , ako sa pobijeme, kto ho prvý objíme , vystíska ...zaželá všetko naj naj naj.
Puf....., ono sa to vôbec nezdá. Tri roky......už skladá vety....uvažuje , čo urobí a aké to bude mať následky . Stále spí s nami v posteli a mne to vôbec nevadí ( zjavne preto, že Jorik sa ťahá na tatovu stranu a ja o svoju slobodu v posteli neprichádzam....na druhej strane, verte alebo nie, nevadilo by mi spať s Jorikom na mojom bruchu:).......lyžicou pri jedení stále viac vyleje alebo vysype ako zje......je závislý na jogurtoch, kalkulačkách, večne čosi počíta, domáha sa vysvetlenia o všeličom možnom, vrátane takmer neviditeľného oznamu o používaní hasiaceho prístroja. Nechápe slovku akože, nikdy preto nie je akože astronaut alebo akože obor....vždy je big boy a z toho tvrdenia nepovolí. Za to z vrecka pravidelne ťahá neviditeľný mobilný telefón a volá tatovi alebo mne, hoci stojím na krok od neho.
Milujem ho.

A dnes má tri!!!!

Čaká nás jumping castles....na nejaké necelé dve hodinky....hromádka rôznych nafukovacích atrakcií a potom oslava u nás doma......s mojou nepodarenou tortou a zdravými koláčmi, tvrdými rezňami:) ale aj domácimi párkami.....a najlepším zemiakovým šalátom! Na koniec...keď deň stíchne, príde na rad skype...,aby aj rodina a blízki mohli nášmu prckovi popriať len to najlepšie.

Včera u nás ináč lialo ako z krhle. Bola som rada, keď sme o 4pm konečne zaparkovali doma. Naivne som si myslela, že naklepať rezne  , urobiť šalát, napiecť dva druhy koláčov a jednu tortu bude časová malina. Nebola, samozrejme..... Nanajvýš popri behaní z kuchyne do obývačky ,aby som tam prepínala programy a ohkala nad mestami, ktoré Jorik najnovšie vstavia ......a do záchodu, aby wee wee skončilo tam, kde treba a nie v gaťkách. Keď konečne došiel rad na výzdobu torty, zhrozene som zistila, že je 10pm!!!!!! Potiahli sme to s Jorikom do takmer 11pm....,ale milí moji, až vám neskôr sfotím všetku  tú moju námahu, najmä čo sa tortovej výzdoby týka..... budete sa musieť vybaviť riadnou dávkou fantázie a milosrdnosti....a prosím, prihliadať bude treba aj na fakt, že  som modelovala vôbec po prvýkrát z marcipánu (alebo ako sa to volá....pozerám na krabičku.....modelovacia hmota , najlacnejšia aká v obchode  bola, ´pomerne veľké balenie, 5farieb....viac teplé ako studené odtiene) a celé to bolo lepkavé a praskalo to a nelepilo dokopy ani keď som sa akokoľvek snažila. Moje double decker buses vyzerajú skôr ako chutné chrobáčiky. Ale nevadí.....hlavné budú sviečky a tortový ohňostroj !

Usmievam sa. Ako perfekcionista som sa dnes ráno zobudila a nožíčkom som ukrojila z upečených koláčov. Jeden bol príliš suchý, druhý príliš špaldový....v panike som začala loviť v pamäti , aký koláč by som ešte stihla zbúchať....ale.....zastavila som sa. Bude ako má byť. Koláče budú najlepšie na svete, rezne tiež.....všetko bude dobré....lebo Jorik má dnes svoj sviatok a k nám dôjdu ľudia, na akých nám záleží . Teším sa.

Pozerám naľavo od seba, Jorikov darček je ešte nezabalený......nesmiem na to zabudnúť! Vonku je sucho, neprší....to poteší:). Jorik si bude musieť pospať než sa celá paráda začne. Aby si ju vychutnal až do konca. Jááááj, mravence mám v brušku. Všetko prežívam. Zatínam päste, stláčam prsty..... nateraz všetko počká. Dnes som iba mamina.

Jorik ešte spí, ale každú chvíľu sem príde.
Čakám na jeho drobné odrastené telíčko ako na zázrak.
Viete, že ním každé ráno je?

Prosím, všetko foto bude, až bude dielo dokonané...Teraz je u nás iba taký predprípravný chaos.

O pohľad na autobusy chrobáky vás predsa nemôžem ochudobniť :).


Mávam vám ku krásnemu dňu.....nech je funday pre každého....nie len pre nášho bobka na 25Tovey Crescent.

Oslava sa blíži

Zajtra má Jorik tri roky. Fííííha....nemôžem tomu uveriť....znie to rovnako neuveriteľne ako počet ľudí, ktorí k nám zajtra prídu, aby to s Jorikom oslávili. Dnes bude záťažový deň.....s mojim verným perfekcionizmom budem dnes vyvárať, piecť, zdobiť tortu...... Beriem to ako výzvu. Som si istá, že to dám. A skúsim s úsmevom.

 

Včera som ešte dokúpila zopár party vecičiek....,aby bolo u nás veselo a farebne. Nič neladí s ničím..., to mi je jasné, ale netrápim sa kvôli tomu. Jorik má tri....všetko v jeho živote je plné farieb a vzorov!

 

Ako jeho skice. Aj včera sme kreslili....moja hlava deravá...zabudla som vám jeho včerajšiu skicu odfotiť....mierne iná než tie predtým. Ono..možno sa zdá, že som namyslená mamina a ja toho zase ozaj o umení veľa neviem...., hoci, mala by som.....pomlčíme.....ale Jorik má pre mňa neskutočne obdivuhodne slobodnú ruku a jeho skice presne také sú. Najnovšie navyše začal Jorik stavať mestá. Počet kociek má obmedzený....ich tvar rozdielny, isto poznáte ....klasické drevené stavebnice. Jorik počas dňa postaví niekoľko miest. A každé je iné. Majú rozmanité výšky, priestory....., ktoré zaberajú.....a hoci je to vždy tá samá skladačka, každé mesto ma svojim spôsobom prekvapí. Teším sa, nebudem klamať.....  niečo z môjho syna bude. :)

 

Ináč, dôležitá vec v živote Verušky....s Lucy sme sa pohli vpred. Dve Doroty uzreli svetlo sveta...zatiaľ toho facebookového.....zatiaľ...ale už sú tam, dýchajú......snoria úzkymi chodbami domu. Cítim sa blažene....,lebo u Dvoch Dorôt mám druhý domov. Ten taký umelecký, v ktorom si s Lucy rozumieme bez slov. Navyše, už sa neviem dočkať, až sa v štíhlom dome ..medzi všetkými bytosťami z nášho aj z iných svetov nadobro udomácnim.

 

Ešte nie som veľmi odvážna....po špičkách kráčam...objavujem.....ale cinkám hlasno podrážkami...už o mne všetci vedia. Ach...a ako dobre sa mi v našom dome kreslí.....

 

 

 

 

I s ihlou sa tam ináč šije......v tom ponurom svetle....

 

 

 

 

.......................................

 

Ako mamina, nemám na výber. Musím sa aj naspäť vrátiť , aby som mohla bozkávať, obliekať, vyzliekať, umývať, kŕmiť, variť....objímať......smiať sa .....

Jorik nepočká. Nedá sa odložiť do skrine.....pýta si svoje. Občas tak humorne..., že sa nedá ináč, len usmievať sa ruka v ruke s ním. Ako minule, keď sa ma pýtal na dni....a ja som mu ich poctivo vypočítala.....monday, tuesday.......saturday, sunday.....a Jorik na to, kde je funday :).

 

Hm...skúsim ho mať dnes. Keď budem nebodaj nadávať popri pečení:) , že neviem, kde mi hlava stojí :).

 

Urobím fotky zajtra...všetko uvidíte....

 

Dovtedy len mávam ku krásnemu dňu....z 25Tovey Crescent.

 

Nedeľa, čože znova?

Nedeľa. Vy už viete.....že ju moc nemusím. Čosi z detstva tlačí sa von.....vôňa vysmážaného mäsa.....zeleninová polievka.....rádio , staré ako môj život , vyhráva jubilantom alebo Pozor zákruta....., všetci v rodine už minimálne dvakrát prešli rukami po programe v časopise Život, aby sa vedelo, pri čom  sa poobede strávi čas. Ja som často vyliezla , hm, skôr vyskočila z písacieho stola , na vrchnú posteľ našej poschodovej postele, zavesila nohy dole a na kolená si uložila knihu alebo zošit a písala som. Najčastejšie som písala. Rozprávky, poviedky..... nekreslila som. V tom čase som nekreslila. Necítila som potrebu. Vedela som, že je nedeľa, ľudia sú v kostole alebo doma.....a robia to isté ako my. Hovoria tomu oddychovanie, mne to prišlo ako donútené oddychovanie.....predpísané rodinné dni. Návštevy sú vítané.....všetko také plánované, silené, chystané......nedeľné. Hoci som si to nikdy nepriznala, myslím, že som vždy čakala, kedy skončia. Omnoho radšej som mávala akčné soboty. Prisahám, i vzduch vonia ináč v nedeľu....ako starý rokmi usadený parfém ......ach tie nedele......:).

 

Takže tu dnes zase jednu máme. Tomáš už dávno jazdí vonku....., Jorik spí. O chvíľu tu však bude.....každú chvíľu čakám, že sa rozletia dvere , on v nich, rúčky na očiach...svetlo je prisilné. Bude kýchať....to má zdedené...kýchame všetci , svetlo, slnko..... a s jeho typickým ranným dychom, ktorý mimochodom milujem:) hoci smrdí, nebudeme si klamať, zahlási, že chce rozprávku a jogurt.

 

Včera som vám o ňom písala, o jeho kreslení s mojimi fixami....myslím, že sa mu zapáčilo, lebo včera si vypýtal to isté. Ibaže.....všetko som pokazila....lebo som usnula. Prosím pekne usnula..... Celý deň na nohách ma zmoril. Behali sme po ihrisku....., zima ako des a ja parádnica vo svetri, lebo veď deň predtým bolo pomerne teplo.....povymetali sme obchody...nakúpili veci na utorkovú oslavu.....torta v chladničke, balóny, papierové taniere, prskavky......banner na stenu .......xy- krát hore dole, na ruky , na zem....stála som, čupela....dvíhala, opisovala....ťahala veci z batoha, dávala do batoha, prezliekala, utierala, otvarála, zatvárala......milión drobných činností....doma sme ešte varili....brokolica, fazuľka, zemiaky , hrášok, kukurica.....miešať, piecť.....krájať melón.....večerať.....a potom pokojne sediac na gauči....nad skicárom, s fixami v ruke...v telke Nemo.....nič viac len spať sa zrazu chce.

 

Tak ľúto mi prišlo, že som včera premrhala šancu na výtvarnú výuku....ale Jorik sa nevzdal...svoje dielko nakreslil......

 

 

...používajúc tie isté farby ako deň predtým....ozaj slobodne čmára a mixuje a vypĺňa plochy.....tlieskam mu.

 

Ja som svoje nakresliť nestihla.

 

 

Takto nejak zatiaľ je......v procese výroby. A takto nejak to vyzerá na mojom stolíku pracovnom dnes ráno...

 

 

...ako som vám fotila,  čo nového, všimla som si, že tie moje melancholické žienky sú podobne veľké....že možno, napadlo ma, že ....ak o ne nebude záujem, že možno by som ich mohla takto svorne zošiť do jedného obrazu....ako ročenku, tablo z neznámej dievčenskej školy....

 

 

...a opatrovať ich...lebo hej, sú mi srdcu veľmi blízke.

 

 

Tuto sa akurát ďalšia rodí.....

 

A tuto....hm..., pridávam fotku Jorika. Nie preto, že sa vám zdá rozprávkový....a dobre, možno trošíčka aj preto....ale najmä kvôli sebe, lebo ......chcem vám ukázať čosi....čo mám ja osobne na fotkách veľmi rada a čo sa všeobecne považuje na fotkách za negatívum...rozmazanosť. Ja viem, nie je to prvý krát, čo to spomínam....a predsa, ako som včera fotila Jorika do blogu, ostala mi tam jedna fotka stáť ..ako rozmazaná , nehodiaca sa do série ostrých pohľadov a úsmevov, lebo hej, Jorik rád pózuje a vraví pritom číííz...... no pre mňa osobne najkrajšia z nich.....úplne ale úplne spomienková. Momentka.....nič ostré, nič nútené....mlhavé ako čas. Bznk......a to, čo je teraz tu , už nie je.

 

Také fotky mám najradšej.

 

A keď sa stanú náhodne, sú o to krajšie.

 

 

Jorik ešte nevstal.....bobatko malé, nechám ho tak. Nech sa z choroby vyspí. Včera sme šli spať veľmi neskoro.

 

Mávam vám k vašim nedeliam....z 25Tovey Crescent.

 

 

....

 

 

 

 

Sashe koláž

Hurááááá....sobota ! Žartujem. Nie som fanúšik víkendový, práve naopak. Ak už nič iné, tak ihriská budú dnes znova preplnené víkendovými rodičmi a to ja moc nemusím, najmä preto, že mám čo robiť s Jorikom , ktorý je stále fascinovaný rodičmi , čo nemajú zábrany a na verejnosti v mene všetko pre smiech dieťaťa, robia možné aj nemožné, len aby sa deti smiali. Fuch, to bola vyčerpávajúca veta. Nič voči nim......, ale .....možno si to neuvedomujú a možno ich to takto teší, ale ich extrovertné správanie láka deti a o to...keď už na to príde, záujem nemajú. Môj Jorik tomu nechápe.....darmo sa mu to snažím vysvetliť, že ten hahaha santovský smiech síce počujeme všetci, aj tí na konci ulice....,ale patrí výlučne jednému dieťaťu. Nepomáha.

 

Našťastie nás býva viac týchto "utiahnutých" rodičov.

 

Navyše, nikde nie je napísané, že na ihrisko dnes vôbec pôjdeme. Z toho, čo sa prediera dnu cez polostiahnuté žalúzie sa nedá určiť vôbec nič. Akurát viem povedať, že nadránom sakra prituhlo...., aj s rukavicami mi prsty lámalo počas môjho ranného behu.

 

Čo sa dá robiť....zima sa blíži. A hovoriac o nej, včera sa mi Jorik zveril, že má jeseň veľmi rád. Nečudo....potvrdzuje tým pravidlo, že kto sa v ktorom období narodil, k tomu inklinuje. Ja som májová a jar je pre mňa bez debát najkrajšia.

 

Musím sa vám priznať ešte s čímsi....ako mi , vlastne nám, Jorik rastie, je stále zaujímavejšie s ním byť. Večere bývajú rodinnejšie, ak to dáva zmysel.....cozy , povedala by som. Včera napríklad, po hojdaní sa na mojom Gazelle stroji, sa Jorik schúlil ku mne a vypýtal si svoj skicár. Bolo to ako zo sna.....sedeli sme spolu na gauči.....ja som kreslila svojho stromomilovníka do môjho pomaly odchádzajúceho skicára....on vedľa mňa, berúc fixy z môjho košíka, kreslil podobné čiary ako keď kreslí na mojom mobile. Pre mňa bolo viac než úchvatné sledovať ho.....ani nepoviem, koľko minút toto celé tvorivé okienko trvalo. Stratila som sa v ňom. Zabudla sledovať čas. Zato, čo som nezabudla, bolo predstaviť Jorikovi jednotlivé fixy....ukázať mu, ako sa v nich orientovať, ako v nich rozpoznať farbu a aké triky robí biele gélové pero , aké čierna fixa.....aké praobyčajná ceruza....a moja naj naj biela fixa.  Nemohla som ináč len žasnúť, s akou slobodou Jorik bral jednu fixu za druhou a bez váhania - akéhokoľvek, smelo čmáral po papieri...... Detské ja je tak slobodné......fascinujúce..... A tuto...výsledky.....

 

 Najskôr Jorikove dielo.......

 

...tuto zase moje....

 

 

 

 

 

 

....toto zase...už tesne pred spaním....som ešte načmárala do skicára a už sa teším, až to vyfarbím....

 

 

Keď už pridávam dielka, pridám aj to vyšívacie...hoci dnes som podvádzala a viac času som na instagrame strávila ako vyšívaním :)

 

 

A na záver, skôr než na dnes zamávam na rozlúčku.....chcem vám ukázať ešte čosi , na čo som pri sťahovaní fotiek natrafila....na nie tak starú spomienku môjho Jorika , keď mal pár mesiacov......

 

 

....túto koláž som použila v žurnáliku na sashe a pamätám sa, že vtedy mi istá deva skritizovala Jorika ako "škaredé" dieťa. Ale o to nejde..... Čert ju ber, ja vidím, čo vidím a čo vidím, to milujem. Len akurát....nemôžem uveriť, že toto stvorenie na fotke už dávno neexistuje.....miesto neho mám doma toto.....ktoré však rovnako milujem.....na tom sa nič nezmenilo. Ale že vôbec nič nezmenilo.

 

 

Mávam ku krásnemu dňu....z 25 Tovey Crescent!