Prsty bolia

Dnes je asi najčastejšie slovíčko , ktoré v úvode používam. A použijem ho aj dnes, lebo ak by som mala nejako začať dnešný blog, bolo by to...dnes letíme.

 

A budem letieť s o čosi ľahším pocitom, lebo mamke sa trošíčka polepšilo. Dôvod na úsmev.

 

Včera som mala deň s Joričkom a jeho chorobou, našťastie v jeho prípade, iba prechodnou! A drobec môj malý bojoval statočne a poobede víťazoslávne prehlásil  ,,Mama look, no more džuk!" Ba aj skákal a jašil sa, zatiaľ čo ja som balila a viac nad tým dumala, lebo balenie je hotová katastrofa dumavá, čo treba a čo nie, čo sa oplatilo brať posledne, čo chýbalo....čo bolo zbytočné a všetko v súlade s predpokladmi ohľadne stavu počasia ......na dva týždne je to ešte o to ťažšie, lebo týždeň sa občas tak aj pretrpí, ale dva , keď niečo chýba , nie je sranda.

 

Ešte stále nie som zbalená na kompletku. Čosi som si nechala aj na dnes, najmä technika a osobné veci, hygiena a tak, sa bude zipsovať ako posledná. Priznám sa, že ani darčeky bohvieaké tentokrát nemám....včera som sa síce prešla do mesta, ale okrem tepláčkov pre Jorika som nekúpila vôbec nič.

 

Omnoho užitočnejšia ako v produkovaní darčekov, som bola dnes ráno v produkovaní hotových náhrdelníkov. Teraz už len vymyslieť, ako sa doma dostať k internetu. Najmä, keď najbližšie O2 je dobrú pol hodinu cesty autom vzdialené. Napadlo ma, že možno by som mohla nejaké balíčky z nášho prechodného domova poslať.....hoci, všetko záleží na mamke a ostatných okolnostiach, či sa vôbec budem môcť práci venovať.

 

 

 

Viac som nestihla...,ale i tak som na seba hrdá...vankúšiky prstov ma štípu ,ako som ich zrána mučila, ale to čoskoro prejde.

 

 

 

 

Včera som toho veľa neurobila. Troška som kreslila ...alebo by som skôr mala povedať, že som pokračovala v testovaní papiera. Pre lepšie pochopenie mojej snahy, prosím, sami posúdte ako sa papier podieľa na výslednej ilustrácii.....

 

 

 

 

Ironické je, je práve ten svetlý vyblednutý obrázok je z môjho najnovšieho skicára:(. Fixa sa v ňom nerozpíja, ceruza nemaže....dalo by sa povedať, že kresliť v ňom je pôžitok. Len farby sú svetlé....bledé, tak trocha bez života. Za to druhý papier určený na pohľadnice farbami priam žiari. Radosť pozrieť....avšak, kreslenie na ňom je hotová smrť. Ceruza sa maže, fixa rozmazáva, čokoľvek extra stojí na povrchu a nepýta sa dnu. Nuž, vyber si:).

 

Jorik ešte spí....Tomáš odišiel do banky.....deň je rozplánovaný na hodiny.

 

Vonku prší....obraz mizerného počasia.

 

Idem si dať hrnček mliečka a potom povinnosti. Baliť, pratať.....ostrihať Jorikovi vlasy, okúpať ho, zabehnúť do mesta.....

Veľa toho nestihnem.

 

Vám však prajem omnoho slobodnejší deň a so slnkom nad hlavou , ak sa dá.

 

Mávam vám k nemu...ešte dnes, z 25Tovey Crescent.

 

PS : Je možné, že sa na dva týždne odmlčím. Ak sa bude dať, napíšem.....ak nie, porozprávam o všetkom neskôr.......

 

 

 

 

 

 

Ach ten materiál !

Jorik dnes vstal znova čosi po 3ráno. Hurááááá ! A to dupľom, lebo má škaredý kašeľ a večer pred spaním i v noci sa na vrch toho aj povracal. Tak som miesto spánku, uprostred tmy , prezliekala periny.....

 

Teraz sa vedľa mňa hrá....alebo nehrá, len trieska dvierkami na mojej skrinke s materiálom a poviem vám, od rána ide ako mašina....robí všetko, čo by nemal. Sťaby mal na to talent....vylezie na stôl,  nepatrí sa...., jedlo sype do svietnika, nepatrí sa...., rozsype korálky po celom gauči , nepatrí sa....., trhá mojimi šatami na vešiaku, nepatrí sa......, krúti sa na gauči a môj počítač, pripojený káblom s elektrickou zástrčkou by najradšej spísal závet. A vo mne to vrie, už som aj kričala...ale nepomáha, ako píšem, Jorikovi dnes ide karta......a poviem vám, toto je ozaj ojedinelý stav. Ani takého Jorika nepoznám. Hm.....možno choroba?

 

Včera sa mal ešte celkom fajn. Zdalo sa, že je iba nachladený. Aj preto sme ho vzali von do Rangu na nákupy. Keďže ideme v pondelok domov, chcela som si dokúpiť nejaký materiál na prácu a tiež niečo drobné pre blízkych doma. Tuto aha, toto som vybrala pre moju mamku....hoci, neviem, či sa z toho tešiť bude...ďalšia vec v domácnosti, v ktorej sa veci nevyhadzujú ,ani keď doslúžia.

 

 

Kúpili sa aj nejaké veci pre svokrovcov, ale prezrádzať nebudem.....lebo by som mohla pokaziť prekvapenie. Len tuto ukážem...., čo ešte drobné sa kúpilo nám....

 

 

 

Táto líštička na stromček.

 

 

Tento Luskáčik rolničkový...to keď príde Ježiško, aby bolo čím zvoniť , lebo ak sa nemýlim, zvonček nemáme.

 

Nuž a tento drobný mužíček...., tento je sekáčový....

 

 

toho som kúpila troška skôr.....asi preto , že je taký chudunký ako aj ja.....ľúto mi ho bolo, na stromčeku bude rozprávkový. A náš stromček taký býva .....plný "hračiek" radšej než  klasických ozdôb.

 

Aj keď som napísala, že som si chcela dokúpiť materiál, pravda je, že som ten "materiál" potrebovala. Potrebovala som vyskúšať nové veci, nájsť nové možnosti a mala som celkom šťastie. Písala som už, že posledné dni som experimentovala, lebo som hľadala kvalitnejší materiál, ktorý sa uchová . Gélové pero sa ukázalo ako nevhodné.....preto som nutne potrebovala nájsť za neho náhradu. Ukameňujte ma, neukážem vám, čo som našla, čosi si chcem nechať ako tajomstvo výrobné...viete, aby ľudia na to pozreli a dumali, ako to tá deva urobila:). Ono, nemajte mi to za zlé, ale nájsť správne veci na vlastnú tvorbu nie je ľahký a ani lacný špás. Človek sa učí ako skúša a veľakrát to prosto chvíľu trvá..... Ja som posledné dni kreslila veľa len tak, ako sa vraví...na verímboha...., len aby som otestovala materiál. Včera som mala šťastie a našla čosi úžasné. Tak sa osobne teším.....heuréka, konečne. Čo prezradiť môžem je, že som preveľmi koketovala s myšlienkou bieleho tušu a klasického pierka ,ale môj drahý ma odhovoril. Tuš je vraj tekutý, s fixou dokopy nepôjde. No uvidíme, možno raz vyskúšam  a presvedčím sa o jeho slovách:). Papier je ďalšia kapitola. Ja viem, že existujú na fixy špeciálne papiere....., ja som ich včera nenašla...(čomu sa ani nedá diviť, nakoľko Range nie je obchod zameraný pre umelcov. má iba takú všehochuť všetkého možného za nižšiu cenu), preto som zariskovala a kúpila si skicár sľubujúci spoluprácu s rôznym materiálom. Hm, nie som unesená, priznám sa.....ale nevadí, dám mu šancu. Chýba mi veľmi žltý nádych papiera , na aký som bola zvyknutá...ale ....je to čosi nové, nová výzva a keď má byť výsledok trvácnejší a kvalitnejší, potom premôžem svoju nevôľu voči snehobielemu papieru.

 

 

 

Ináč, čo sa veľkosti týka, tlieskam tichúčko. Na ovácie to nie je.

 

 

 

Kúpila som si aj dve ďalšie sady fixiek , aby som doma mala , značka už nie je tajomstvo a prosím pekne, rozhodla som vsadiť aj na modrasté odtiene okrem mojich srdcových chladných sivých (chladné píšem preto, že existujú aj teplé odtiene, tie idú do hneda. ináč, tiež odporúčam, ale skôr ak hľadáte hnedé farby...so sivými toho veľa spoločného ozaj nemajú.)

 

 

Ešte stále sú v akcii.

 

A to by bolo všetko.

Aj sme sa ponáhľali včera, lebo Tomáš si len pauzu dal v jazdení.....beztak sme sa zdržali. No so všetkými svetielkami, čo tam včera v Rangu svietili, cítili sme sa ako vo vianočnom rozprávkove a len ťažko sa dal obchod len a len "prebehnúť" ako sme si sľúbili, že urobíme.

 

Večer som bola dosť unavená....nevládala som kresliť, preto sa ani dnes nemám čím pochváliť. Ale ráno som vyšívala. Poviem vám, bodky sa ukázali ako omnoho väčšia piplačka než som predpokladala! Uf, hotová šicia katastrofa. Aj preto ešte stále nie  som hotová s líškou....hoci, v nemalom podiele sa  k tomu pričinil aj Jorik , lebo čo vám budem hovoriť, stále trebalo čosi tu a čosi tamto poriešiť.

 

Hm, tak tu je...temer hotová.....

 

 

 

Fuch.....vyčerpala som všetko?

 

Myslím, že áno.  

 

Všetko až na osobné veci.....pre ktoré trávim nepomerne viac času na telefóne ako kedykoľvek predtým . Moja mamka je v nemocnici a prosím, aj sa teším tomu, ak to vôbec niekomu dá zmysel, lebo už je, aspoň dúfam, v dobrých rukách, kde sa o ňu láskavo postarajú. Láskavo píšem zámerne, lebo odkedy je mamka chorá, stretávame sa s kadečím po nemocniciach a ja verím, že sestry a personál vôbec, má toho veľa, veď aj moja mamina bola zdravotná sestra, ale verte mi, občas je to neúnosné a smutné , ako sa správajú k pacientom. (prosím, áno , viem, aj pacienti dajú zabrať...ale prosím, odtiaľ potiaľ) Viac, ak znova dovolíte, si ponechám pre seba. Ako poznám moju mamku, už len to, že som prezradila, že je v nemocnici, by jej vadilo.

 

A tak sa s vami na dnes rozlúčim a želám vám  krásnu nedeľu.....

z

 Tovey Crescent.

 

 

 

Ružová budúcnosť

Jorik vstal dnes ráno krátko po tretej ráno. Odvtedy tu spolu kupčíme.....striedavo na telke, na našich mašinkách na cvičenie, telefonujeme spolu cez imaginárny telefón  a hráme hádaj, na čo myslím. Obývačka je hore nohami. Na kompletku . Vysypané kufre, koše..... Hľadanie tej pravej hračky nepozná hranice. O chvíľu ale pôjdem všetko upratať a pôjdeme aj von. Jorik si želá skákaciu guľôčku z automatu od najbližších potravín, tak sa tam prejdeme. Potom predpokladám, že ho zalomí. A bude spať hodiny a hodiny. Možno budem mať čas zabehnúť do art shopu a mrknúť sa na skicáre. Zistila som totiž, že fixa časom reaguje a preto chcem vyskúšať kvalitnejší papier.Možno on uchová fixu dlhšie a kvalitne na dlhú dobu(čím mám na mysli roky).

 

Preto ani nemám, čo by som vám za včera ukázala. Skúšala som rôzne papiere, čo doma mám a smutne zistila, že niektoré nepustia pero do seba ale ho držia na povrchu a následne sa všetko maže:(. Jediné, čo ukázať môžem, je líška, čo vyšívam.....žiaľ, ešte neskončená.

 

 

Mám ju rada už teraz....veľmi sa mi páčili bodky na látke...rozhodla som sa ich nechať a vyšívam ich. Takéto členité pozadie je dosť prácne a časovo náročné. Ale stojí za to.

 

Prosím, je tu ešte jedna vec, ktorú musím spomenúť. A to je fakt, že sme včera na dva týždne, nateraz , kúpili letenky na Slovensko. Neviem, do akej miery budem schopná ísť na net, či budem mať internet na svojom notebooku....a či na internet vôbec bude čas a chuť. Doma sa veci nemajú najlepšie.....smutno je.....ale robím čo môžem, snažím sa ostať zamknutá, nepustiť, nepovoliť.....nerobím si nádeje, nesúkam plány......veci budú ako majú byť. Akurát, vo svojej hlave, ukula som si šťastný plán....kam by to viesť mohlo a toho sa držím, sťaby sa stal.....lebo vraví sa, že všetko je zlé je na niečo dobré ale na smrti nevidím nič dobré....treba ozaj fantáziu. A tú ešte mám. Vymaľovala som si budúcnosť a držím sa jej, lebo ináč .......ináč by som....asi nebola schopná kráčať kvôli pouzlenému žalúdku. Bez srandy, tak prosto a úboho, áno.....tam by som sa zauzlila.

 

Prosím, nie sú na to slová...teda ja ich nemám...hoci iní hej, ale to sú tí, čo na to majú právo , jediné právo k rakovine čokoľvek povedať...., ja ho nemám, zatiaľ nie...a nikdy nechcem mať.... Preto ich nečakám ani od vás. Takmer by som dala ruku do ohňa, že temer každý má nejaký osobný príbeh s ňou. Ten môj sa teraz píše. A bude presne taký, aký má byť. A ja ho ponesiem, lebo ho poniesť musím. Kvôli dieťaťu , čo mám......som pripravená ani na jeden deň neprestať byť mamou. Oh, ako hlúpo píšem?! Akoby už bol rozsudok hotový! A on nie je! Kde sa vo mne berie tá neviera? Dávam si po prstoch......hanba mi. Aká som to dcéra?

 

Viete čo?

 

Nevzdávam to!

 

Pôjdem domov s nádejou, lebo stále je....napriek prognózam.

 

Presne tak.

 

Zatrasiem mamkou a pritiahnem ju späť.

 

Ak ona dovolí.

 

-------------------------------------------------

 

Mávam vám milí...ku krásnemu dňu...ešte stále z 25 Tovey Crescent.

 

Matematika

Dnes nebudem dlho písať. Čoskoro odchádzame na mucis class....vonku sa rozsvietilo slniečko.....aké úsmevné, hneď je lepšie na duši. Jorik už dobrú chvíľu okupuje papassan, ktorý som ja len pred pár týždňami opustila, aby som zakotvila v kresle za mojim ružovým stolom pri okne. Mágia papassanu ho dostala a odkedy ho zopárkrát vyskúšal, ťažko ho opúšťa. Príde mi občas až neuveriteľné, aké dokonalé môže byť trojročné dieťa vo svojich potrebách. Najmä ak sa týkajú sledovania telky. Jorik si bez problémov či akéhokoľvek strachu vytočí plazmovú telku smerom k papassanu a už si tam lebedí ako pán.

 

Ale dosť bolo papassanu ......

 

Aj telky.

 

Dnes sme s Jorikom sami doma. Je piatok, začal sa taxikársky víkend. Tatu dnes uvidíme leda ak na hodinku kde tu, ak budeme mať šťastie a budeme v čase jeho prestávky doma. Ináč to ťaháme sólo. Ale plán je....a celkom pekný a potrebný. Hodina hudby, potom spinkanie, nákup potravín.....potom doma robenie všeličoho až kým sa nepôjde spať. Možno aj matematiku si znova dáme.....

 

Včera som ju na Jorika po prvýkrát vytiahla....oficiálne, knižne spísaná s nálepkami , aby sa deti aj zahrali . Troška paradoxné, že na toho môjho drobca zrovna matiku tasím.....nakoľko je to predmet, ktorý som celý čas v škole nenávidela, darmo akokoľvek dobrého učiteľa sme mali. A verte alebo nie, s počítadlom na brušku, Jorik sa chytal a počítal , pridával a odoberal korálky.....Juch, cítim sa hrdá.

 

Aby som sa neomeškala, tu sa v písaní zastavím. Mám tendenciu sa rozspisovať a dnes si to nemôžem dovoliť. Takže ak dovolíte, tuto moje dielka.....

 

 

 

Pán anjel.......na zákazku....aby sa mohlo vyberať a potom moje šitíčko....hurááá....líška je hotová !

 

 

Len toľko som sfotila pre dnešok.

 

Mrkám na čas.....je čas ísť. Nič sa nedá robiť....lúčim sa s vami pre dnešok. A mávam vrelo z nášho malého bytíku na 25Tovey Crescent.

 

 

 

 

Básničkárčim

Moji chlapi ešte spia. Dobre tak. Konečne ťukám písmenká bez toho, aby som súbežne hrala hru hádaj na čo myslím alebo musela po očku sledovať telku a prepnúť na novú rozprávku len čo sa tá stará skončí. V 5minútových intervaloch to nie je žiadna sláva, čo sa sústredenia týka.

 

Čo sa zase týka leteniek, ostali sme na bode mrazu. Viete, nie všetko u nás doma ide ako v iných rodinách. Máme svoje "muchy" a ja sa podľa nich snažím zariadiť. Cítim sa ako špión, čo čaká na informácie, kedy môže"vyštartovať". Znie to tak výsmešne, ale prosím, to je iba zdanie. Moja rodina je veľmi konzervatívna......uzavretá, takmer nepriepustná. Je aká je ale je moja. A jediná, akú mám. Preto neviem, kedy sa budú baliť kufre.....hoci za seba by som radšej teraz šla ako po novom roku.

 

Možno by som mohla aj pohľadnice lepšie poriešiť, keby som ich osobne videla. Takto ich budem posielať do sveta k vám mnou nevidené, len v nádeji, že sú kvalitne urobené. Tuto sú všetky.....dnes ráno som ich cvakla...len jedna tam hore postáva....deväť ich je spolu....a .....akosi čisto náhodou, umiestnila som dve tmavšie pohľadnice spolu na jednu stranu, kde bolo ku všetkému aj najmenej svetla, tak prepáčte kvalitu fotky.

 

 

Ešte stále som neporiešila text......čo je viac menej na hanbu, keďže trhy sa začnú zajtra. Ďakujem preto mojej ochotnej "priateľke" na Slovensku, ktorá sa moje pohľadnice ponúkla predávať......, že jej nevadí počkať mi. Takže oficiálne vyhlasujem, že budeme meškať.

 

Tuto toto som včera naveľa spísala k týmto dvom konkrétnym pohľadniciam ako sprievodný text:

 

 

Poznáte tú rozprávku

o Snehotvorovi a drobnom dievčatku?

 

Na cestu im hviezda svieti...

k srdciam starých, mladých, detí.

 

Tam z bruška, kde láska prebýva,

Snehotvorovi sype sa biela perina.

 

Jak práškový cukor na koláč,

posýpa srdcia snehom(láskou) v každom z nás.

 

A ako nám v srdciach sneží

príbeh Vianoc tíško beží....

 

a rozpráva rozprávku

o Snehotvorovi a drobnom dievčatku.

 

A potom som veršovala i k pánovi zajacovi....

 

 

Uprostred zimy , keď všetko spí,

Bonifác zajac sa zobudí.

 

Rozloží oheň, navarí čajík,

na nohy papučky, na krk šálik.

 

Po nore behá,

pokoja nemá.......

                          .....do Vianoc veľký zhon.

 

Až koláč vonia,

zvončeky zvonia...

                                          .......rozsvieti sa malý strom.

 

Potom mrkvový šalát si navarí,

k stolu sa s ním usadí.....

 

A vianočná koleda mu pritom znie

o tom, že sú tu zase Vianoce.

 

......................................................................

 

Ešte musíme poriadne premyslieť, ako text vložíme do pohľadnice, či budeme robiť otváracie alebo text vložíme do kresby samotnej. Drobné detaily, ktoré však všetko naťahujú. U nás dvojnásobne, lebo netreba zabúdať, že Jorik má dnes "skákaciu sociálnu " zábavu vo YMCA a Tomáš sám o druhej odchádza do práce. Pred treťou sem prídu zástupcovia "manažmentu" skontrolovať naše bývanie a ono sa to hádam ani nezdá, ale deň sa v tom všetko utopí....a to tak ľahúčko, že ani nebudem vedieť ako, budem ležať v posteli a čítať Jorikovi knižku o papierových bábikách.

 

Včera som mi podarilo kresliť .....viete to, o čom moc hovoriť nechcem.

 

 

 

Zatiaľ všetko ceruzou, kým majú prsty pamäť. Zase nežartujem....ono ...prsty ju ozaj majú . Teda aspoň moje. Farby chvíľu počkajú.

 

A aj som vyšívala dnes ráno...ako ináč, že áno? Pracujem na líške zo včera....toto je ale podstatne väčšia výšivka, takže mi aj bude podstatne dlhšie trvať, kým ju dovyšívam.

 

 

No napredujem pomerne rýchlo.

 

Moji chlapi ešte stále spia.

I tak dobre. Jorik už poobede nezvykne spať a dnes ho čaká náročný skákací deň......energia spánková sa mu dozaista zíde. Tomáš včera ťahal dlho do noci.....vlastne, bolo po polnoci, keď som Jorikovi dávala suché pyžamko , lebo sa spotil na chrbátiku a veľmi kašľal......a vtedy ešte stále  Tomáš  doma nebol. Nevieme sa dočkať, keď mu po novom roku umožnia zmenu služieb a vlastne by som to skôr mohla nazvať slobodný výber pracovný hodín. Takto sa poobede často trápi ako uháňa zákazníkov.....a o nociach už ani nehovorím. Darmo, ľudia viac využívajú služby taxikárov počas dňa ako počas večerov a nocí......s výnimkou víkendu.

 

Dobre milí....idem si dať hrnček mliečka a potom to tu upracem....aby si tí ľudia z manažmentu nemysleli, že tých ľudí z východu im tu bol čert dlžen:).

 

Mávam vám ku krásnemu dňu......z 25Tovey Crescent.

 

ps: ktokoľvek včera na mňa myslel a na moju mamku zvlášť, posielam srdečné ďakujem. pozitívna energia lieči. to málo viem.

 

 

 

Dážď

Dnes ráno vonku pršalo a tak som nešla behať. Nerada behám v daždi.....topánky škvŕkajú, keď sú mokré.....slúchatká sa šmýkajú z uší dole....o telefóne ani nehovorím. No odhliadnuc od pohodlia....má behanie v daždi aj svoje čaro. Akurát dnes ráno sa mi ho nechcelo objavovať. A tak som ostala doma a šila. Predvčerom som dostala zákazku na vyšívanú líšku....tak som sa do nej pustila.

 

 

Váhala som od prvého stehu, či som ju nemala poetickejšie poňať alebo možno rozprávkovejšie a natiahnuť jej pruhované tričko cez jej štíhle telo....ale napokon som sa rozhodla nechať veci ako sú a ísť za výšivkou ako takou, nechať všetko na jej pleciach, nech čaruje.

 

Ešte skôr , ako som začala šiť líšku, dokončila som macka...tyrkysový sa predal, tak som vyšila ďalšieho - podobného......lebo čosi akosi si myslím, že ho niekto ešte bude chcieť.

 

 

Včera sme mali s Jorikom krásny deň. Music class bola skvelá, konečne sme tam došli ako tak načas a Jorik sa stihol vyhrať s hračkami dosýta. Neskôr sme nakupovali......a bláznili sa doma a tak nejak všetko v pokoji...ozaj som šťastná mamina. Stihla som aj kresliť.....tadááá.....podarilo sa mi dokončiť ďalšiu zákazku, no ešte uvidím, čo na ňu jej objednávateľ.

 

 

 

Keď sa mi podarí, skúsim v najbližšej dobe zabehnúť do Rangu a kúpiť tam organizačný kalendár. Taký, čo má okienko na každý deň. Vyskúšala som už všetko možné, ale akosi neviem nájsť systém ,aby sa mi zákazky z Facebooku neplietli a netratili. S každým mailom odchádzajú tie staré do neznáma.

 

Hm, to ale píšem veci zaujímavé, že áno? Ale prosím.....zamknutá som zas a znova . Alebo....možno som len bezvládna.....hej, to by bolo presnejšie na opis. Mamke sa doma znova priťažilo.....čakám, až môj milý vstane ,aby sme sa pozreli na letenky.

 

Vám definitívne prajem žiarivejší deň a aj vám k nemu mávam......najskôr viete, z 25 Tovey Crescent.

 

 

ps: nechcela som a neviem, či je správne takto písať......., ale ja viem, že moja mamina nie je zďaleka jediná, ktorá bojuje s rakovinou. Len nedávno som sa dozvedela, že istá veľmi nadaná sashe predajkyňa s ňou bojuje tiež a poviem vám, ťažko to rozdychávam. Chcela by som byť rozumnejšia, silnejšia, chápavejšia.....ale len veľmi pomaly v sebe nachádzam mier s touto hroznou chorobou. Z istej časti sa cítim vinná, lebo nie som schopná pomôcť.....a to je asi najväčší kameň úrazu. Že nedokážem veci zmeniť. Počas Jorikovej žltačky som mala možnosť "navštíviť" detské onkologické oddelenie v Košiciach a to je pre mňa osobne tá najsilnejšia "káva", topka...... Rakovina sa dá vedecky vysvetliť, štatisticky zmerať.....ale citovo v nás pre ňu máme len málo pochopenia, ak vôbec nejaké. Ja si svoj vzťah k nej len hľadám......a neviem, či niekedy nájdem. Občas sa bojím, desím....aký život naozaj je. Krehký ako pohár zo skla.

 

 

 

Music class

Jorik už sedí na gauči. Tata ešte spí. Ja rýchlo ťukám písmenká na klávesnici môjho HP, lebo o chvíľu nám bude treba ísť....na music class. Mohla by som sa na to vykašľať a radšej nechať tatu, nech strávi čas s Jorikom, ale viem veľmi dobre, ako má Jorik tieto hodiny rád a tak nemôžem ináč, len tam s ním ísť. Medzi nami maminami, teším sa ako blcha, lebo sme našli nové "stretnutia" detí v Jorikových rokoch, tu neďaleko a za rozumnú cenu, takže odteraz budeme mať aj o štvrtky a piatky postarané. Piatky dvojnásobne, nakoľko doobeda je aj music class. Hm, toľko info z nášho rodinného rozvrhu. Isto veeeľmi zaujímavé.

 

Nuž ibaže, môj život, či chcem alebo nie, sa točí okolo rodiny.  Aj keď si vybavujem včerajší deň, mám v ňom Jorika a spoločné hranie, spoločné pečenie, spoločné čítanie...... Hm....ešte aj moje kreslenie je "spoločné" s Jorikom po mojom boku, keď predstieram, že mu volám , aby som sa spýtala, či je už pexeso rozložené a je pre mňa čas odložiť ceruzu a ísť si precvičiť pamäť. Ale nie v zlom to hovorím...nemenila by som za nič na svete!!! Hoci aj pokričím, aj sa nahnevám.....občas aj plačem, ale to ozaj iba občas.....úlohu maminy...Jorikovej maminy by som nezamenila ... nevzdala sa jej za nič. Ha, už som asi veľakrát písala, že tú moju bukvicu neskutočne milujem, tak je, že?

 

Včera sme spolu piekli.....smejte sa, perníkové cesto z obchodu...rozvaľkali sme ho po silikónovej podložke a keďže sme nemali vykrajovátko v tvare medovníkového muža, použili sme jednoduché srdiečko. Všetko Jorik vykrajoval. Dali sme ich potom zapiecť.....a aha, máme perníčky.

 

 

 

Tvrdé jak skala, môžeme ísť okná rozbíjať:). Ale na jazyku sa rozpustia a chutné sú. A to ja perníky nemusím.

 

Aj kreslila som včera.....jak som písala, pomedzi hranie sa s Jorikom.....ale akosi, nechcem o tom moc písať..všetko sú to len skice....zatiaľ nestoja za zmienku.

 

 

 

Samozrejme, aj vyšívať som vyšívala......dnes ráno....dokončovala som macka ďalšieho...pochválim sa, tyrkysový macko z mojej širokej kolekcie si už našiel domov, tak som začala šiť nového....sivého s tyrkysovým pozadím.

 

 

 

Už mu netreba veľa, bude hotový.

 

Jáááj, môj dnešný blog stojí za deravý groš. Prepáčte. Som si toho vedomá. Ale s vaším dovolením, nemám čas sa trápiť. Musím utekať. Moje dieťa sa ide hrať a spievať a skákať......a najmä, stať sa súčasťou sociálneho života. Znie to ako výsmech , troška aj, ale ináč som smrteľne vážna. Ja sa ozaj teším, že music class máme:).

 

Tak sa s vami lúčim a krásny utorok želám!!!!! Ako ináč, mávam z 25 Tovey Crescent.

 

 

 

 

 

Gumtree

Plánujeme dovolenku. Niekedy v januári. Plánujeme tiež do nej zahrnúť zubára a Jorikovu operáciu hernie, ktorú ma od miminka.....plánujeme natlačiť nové obrázky , možno aj už toľko žiadané pexesá.... a prosím pekne, dumeme, koľko dní si na to vziať a týždeň sa nám zdá byť fajn a ja sa smejem....lebo viem, že to bude ako vždy....ani nebudeme vedieť ako, pôjdeme domov. To len tu, keď sedíme za monitorom s potencionálnymi letenkami a hádame, čo z našich plánov bude reálne, lebo zase naivní nie sme......zdájú sa nám dva týždne neplateného voľna ako prehnaný luxus.

 

Vždy je čo robiť, keď ideme domov. Návštevy a také čosi ako kerky u Bumpkinových sú čerešne na torte, občas príliš vzdialené ,aby sme im čo i len privoňali. Hm.....keď som si to takto napísala všetko.....aj mi príde týždeň jeden ako úplna sprostosť. Myslím, že zas a znova otvoríme debatu dovolenky v zime...ktorú ja júúúúúj moc nemusím...ja by som radšej na jar šla a na dlhšie. Keď je teplejšie a nehrozia nijaké kašovité odmäky a počasie, ako tomu doma hovoríme, dobré tak akurát na chorobu. Fuj ale som pesimistická..... zázračne biele hory kopce sa mi ale za pána nechcú ukázať! To skôr zmrznuté nohy v čižmičkách.

 

Včera sme mali pekný deň. Tradične skype, večerná susedská návšteva.....veeeeľa božtekov, objímačiek....hrania sa.....fuch...Jorik je nezmar. Ale milujem ho, sprtka malého....že by som ho zjedla...ale ja viem, ako on vraví, tak urobiť nemôžem, lebo on je "iný".

 

Aj kreslila som včera , ba aj vyšívala  a pochválim sa...dostala som zopár milých pozdravov od ľudí z rôznych kútov sveta , o tom, že je moja kresba milená. Ani neviem, prečo to sem píšem...detinské chovanie , je mi jasné.......hádam iba preto, aby som sa sama potešila, lebo nakoľko sa zdá a asi sa zdá správne..., môj posledný posun, ak to posunom môžem nazvať v kreslení sa vzdiaľuje od chutí slovenského ľudu. Zamrzí to , ale nič s tým neurobím...keďže nemôžem ísť späť. Mám pocit neviditeľných krídel, chcem rásť! Peniaze nie sú o všetkom.  Dnes som si dokonca prelúskala stránku gumtree, tu dobre známu a jej ponuku práce. Žiaľ, oproti profesii na Slovensku, tu to zíva prázdnotou a to úplne bez žartu.

 

Nechajme však slovíčka slovíčkami.....pridávam na záver pár obrázkov.....zo včerajšej úrody....

 

 

...najskôr šitíčko....

 

 

 

 

..potom pokreslené stránky v skicári.

Tento zajačí ...nazvala som si návrat domov na Vianoce...

 

.......................

 

U nás sa ešte spí.....tak sa dnes lúčim potichúčky...a mávam dúfam , že konečne, ku krásnemu slnečnému dňu. Ako ináč, z 25 Tovey Crescent.

 

 

Televízor

Myslím, že začínam vidieť blahodárne výsledky hrania pexesa. Podarilo sa mi spomenúť si na názov včerajšieho názvu albumu ....čo je veľká vec, lebo tie albumy robím denno denne a dávam im mená od výmyslu sveta , občas dokonca používam len citoslovce alebo skratky ,lebo som lenivá písať dlhé slová. Dobre , nie lenivá...údržba času je pre to lepšie pomenovanie . Tak si tlieskam sama, jasám.....nech žije pexeso. Možno raz prejdem na Sudoku....to si už budem pamätať aj svoje telefónne číslo:).

 

Rada by som za včerajšok napísala niečo svetoborné , niečo pompézne...ale obávam sa , že nič , čo by tomu siahalo čo i len po členky v zálohe nemám. Najskôr preto, že sa nič ale absolútne nič včera nestalo. Ak nerátam fakt, že moja mladšia sestra sa včera pleskla po vrecku a okrem mandariniek, mliečko a chlebíka, kúpila našim (aj sebe , no najmä mamke našej) novučičký televízor. Prosím, už bolo načase.....lebo naši doma až do včera frčali na analógu a staručičkom ťažkom a rozmernom televízore. Berúc do ohľadu koľko času sledujú televízor , temer nonstop, najmä,ako je mamka chorá....ozaj ale ozaj už bolo načase. Mne príde zaujímavý akurát fakt, že ho tá moja drobná sestra aj sama domov dotiahla....hoci, ako ona vtipne poznamenala, robila si prestávky:). Ja za seba nový televízor nemám, ale nám ho ani netreba. Ja som včera kúpila veci diametrálne odlišné a to tamtadáááá..., dve nové balenia akciových fixiek (to najlacnejšie, čo na trhu je) a hru Čoveče nehnevaj sa.....,lebo ma na ňu môj malý milovaný poklad, ktorému len ťažko hovorím nie, prehovoril.

 

 

 

Čo sa tvorby týka....sklamem vás na plnej čiare. Sťaby som mala okovy na rukách.....kresliť sa mi nechcelo. Ospalá som bola , tá hodina chýbajúca ma dobehla a celé telo nefungovalo ako malo. Darmo som tlačila na pílu. A tak som len troška farbila fixami....už hotový obrázok s líškou...ale ostal nedokončený....hádam dnes.

 

 

 

Ráno som už tradične vyšívala.....došila včerajší obrázok a začala nový.....

 

 

 

Zase...viac som nestihla.

 

Jorik sa práve zobudil. Už má v brušku jogurty...dnes jahodové a marhuľové. Prikrytý dekou sleduje jeho momentálne úplne najsuper Bing(a).

 

Idem k nemu.....dať si hrnček mliečka a rozbehnúť deň.

 

Mávam vám ku krásnej nedeli.....ako ináč...z 25Tovey Crescent.

 

 

 

 

Stručne

Dnes nebudem dlho písať. Bývajú prosto dni, kedy slovíčok veľa nie je. Ja si teraz plávam v tom skromnom mori slov a poviem vám, breh zatiaľ nehľadám. Akosi mám pocit, že tam mám chvíľu ostať, akceptovať to mierne vlnobitie a prosto nechať všetko tak...dokiaľ sa to dno podo mnou samo neobjaví. A ono sa raz objaví , ba dokonca si myslím, že veľmi skoro. Možno na neho ani ešte nebudem pripravená.

 

Necítim sa dnes na veľké veci. Vlastne...dnes by som sa chcela pokúsiť vypátrať svoje vlastné ja a urobiť mu radosť. Tak trocha poeticky, ale to len preto, že sa hanbím priznať pravdu, napíšem, že pre mňa osobne je to to najťažšie , čo existuje. Alebo jedno z najťažších, nech nerobím jednosmerné závery.

 

A tak prejdem rovno k fotkám....lebo hej, čosi nové vytvorené mám....včera som sa dokonca okradla o hodinu z môjho už tak minimalistického spánku, len aby som to dielko dokončila.......

 

 

..no spokojná som bola na duši...lebo akokoľvek namyslene to bude znieť....ťukám si sama na vlastnú nôtu a vtedy aj keby nikdy nikde nič, ja viem, že moje maximum momentálne dávam. Srdce ruky ja.....všetko na dlani.

 

 

 

Viac kresliť som nestihla. No vyšívala som dnes ráno, o trochu viac než inokedy...lebo hrozný lejak bol zrána a tak som dnes von behať nešla.

 

 

 

Dokončila som slečnu zo včera a začala vyšívať slečnu novú....

 

 

Takú typicky moju, milenú.

 

Jorik ešte spí, Tomáš jazdí......dážď za oknom ustal. Stále je však pochmúrne, tak do deky zamotať a vypariť sa.

 

Ja sa dnes nikam baliť nebudem. Príliš veľký luxus na mňa.....

Ale vám ho želám. Veď je víkend!!!!

 

Aj všetko ostatné nech krásne dobré ružové.......mávam z 25Tovey Crescent.