Ráno v deň Jorikových narodenín

Dnes má Jorik narodeniny. Na okno v našej obývačke sa márne pokúšam priviazať reťaz s farebnými lamami a zelenými kaktusmi - zdali sa mi lepšie ako všedný nápis Happy Birthday! No nedarí sa mi. Reťaz je prikrátka. Alebo okno pridlhé. No nič, budem sa musieť poobzerať po inom mieste. A tiež nafúkať balóny. Tie už ten oslavný nápis majú. A oj, i kdesi odkiaľsi vyhrabať papierovú taštičku a vsunúť do nej drobnosti pre Jorička, aké má on tak mocno rád. Ešte stále som sa nerozhodla, či hru Monopoly dostane teraz alebo až pod stromček:), no beťár jeden, už ju včera objavil! Medzi nami sa nedá nič schovať...

Poobede nás čaká párty. Trocha som z nej nervózna. Nie som veľmi na tieto oslavy...., najmä, keď dôjdu ľudia, akých ledva poznám. Navyše, jedno dieťa nám vôbec nedalo vedieť, či príde alebo nie. S najväčšou pravdepodobnosťou rátam, že nám prepadne lístok. Škoda. Moja chyba. Mala som to lepšie zorganizovať.

Neviem, ako to máte vy..., ale ja keď niečo prežívam, ťažko sa viem "uvoľniť". Akoby som si na sebe nosila priesvitnú reťaz. Tak sa ju zo seba snažím zhodiť, ale moc sa mi to nedarí. Najskôr je to i preto, že ešte stále sme zavalení prácou, lebo jaksi akosi, ešte stále nie sú veci na miestach a ja som ten typ, čo by chcel mať všetko hneď a zaraz pekné a poukladané a oku ladiace a občas sa cítim ako myš v labyrinte, čo je , verím tomu, pre mnohých ťažké uveriť, nakoľko som to ja, kto je rád obklopený vecami. Nie však, keď sú v chaose. A momentálne mám doslova des z každej ďalšej krabice, ktorú kdesi objavím a je plná vecí. Hoc ani len ústa neotvorím, všetko vo mne ziape : ,,Nie, nie nie! Nič nám nechýba! Rovno tú krabicu vyhoďme! Už nemám ani miesto, kam to dať!" ...a potom tú krabicu otvorím a ako napr.včera zistím, že sú v nej MOJE plavky ( mám niekoľko, haha ) a potom Jorikove oblečenie z koša, čo bol pod stolom a už zase behám po dome a otváram šuplíčky a odkladám do nich poklady a triedim všetko a zvažujem, či treba a či nie, či si necháme a či nie, či tú vec radšej neprihodím do krabice určenú pre charity shop, nech niekomu inému pomôže. Ono, najhoršie s tými krabicami je potom to, že nimi prechádza môj milý. A  miesto, aby ich hneď odniesol, sa cez ich obsah borí a veci fotí a posiela mi tie fotky s otázkami typu: a to sa nám už nikdy nezíde? A tak vlastne prechádzam triedením dookola a už som z toho ozaj unavená. Kto je škrečok ako ja a ja sťahuje sa, ten rozumie. :)

A tak som si včera do toho všetkého kúpila sviečku. Prosím pekne, jej vôňu som vyberala takmer celú hodinu! Ono, i cena bola podstatná a kým som našla súlad medzi nimi, chvíľu mi to vzalo. A teraz mi rozvoniava domom a jej plamienok sa mihoce a ja len dúfam, oj či dúfam, že Jorikovi neuškodí. Zámerne som vybrala sviečku prírodnú, vyrobenú z orechových olejov... (ak sa nemýlim) , tak hádam veľa škody nenarobí.

Milí moji, už mi je akosi ľahšie na duši. Nuž idem zobrať fixky a pustím sa do práce. Ak by ste chceli vedieť, čo je nové, nuž dokončujem knihu o Dvoch sestrách. Keďže som odkázaná na pomoc iných a vždy sa na niečo (občas dlhšie než neskutočne dlho) čaká, rozhodla som sa urobiť ju komplet celú ručne. Neviem ako to ľudia zoberú a či bude moje písmo čitateľné, ale sama si vravím, že ak by som mala mať v rukách knihu napísanú úhľadne strojom alebo ručne autorom, bez debát si vyberám autora. Aj keby to písmo malo byť ako od kocúra. Tak na to vsádzam a už finišujem. Potom ma bude čakať video. Z vydavateľstva, na ktoré som sa obrátila, sa mi naspäť neozvali. Možno by som mohla skúsiť i vydavateľstvá iné...., možno sa jedného rána zobudím a nájdem v sebe dosť guráže tak učiniť. Nateraz radšej uvažujem nad videom s prosbou o pomoc. Čo sa týka vtáčkov v knihe sponzorovanou Mercedesom, musím ich znova prekresliť. Tentokrát je to naša chyba. Môj milý upravil logo , čo sa ukázalo, že nebolo potrebné a moja ilustrácia k originálu loga nesedí. Tak musím kresliť znova. Čím skôr, tým lepšie.

Nuž pôjdem teda. Nech aspoň čosi stihnem, než sa mi v ušiach rozľahne smiech a výskot natešených detí. Dnes máme veľký deň ! Ťuk ťuk nech je veselý!

Mávam k vám a cinkám z domu, v ktorom svieti sviečka a so záhradou, v ktorej už zhasli všetky solárne svetielka. Ale nezablúdili by ste v nej, v oknách na prízemí sa svieti. To som ja za nimi...a hej, kývam k vám rukou na rozlúčku ....


                                                 CINK.

Aróma

Vonku už je biely deň. Nedá sa zastaviť. Rozlial sa ako mlieko po tácke. Našu malú záhradu rozžiaril na žlto. Znamená to, že budeme mať slnečný deň?

Cítim sa unavene. A predsa, radšej zo zvyku a zo strachu, aby som nevybočila zo zabehaných koľají, som skoro ráno vstala a to aj napriek tomu, že každá kosť a každý sval v mojom tele volal po spánku. Ach tá moja hlúpa "naprogramovanosť". Čo by sa stalo, keby že vybehnem z koľají? Osobná vnútorná katastrofa. A tak radšej vstanem a s trochou cereálií v brušku a belasého Red Bullu sa vždy o chvíľu vytešujem už s fixkami v ruke sklonená nad skicárom. Viac už nič nebolí , no viem, že kosti nezabudnú.

Som unavená ale ešte viac som rada, že už to najhoršie máme za sebou. Včera sme s Jorikom do noci čistili náš starý bytík na Tovey Crescent. Každá skrinka, každá polička v nej sa od včera leskne čistotou. Vankúšiky mojich prstov by vedeli rozprávať:). Ale nesťažujem sa. To sa len zdá, vskutku som rada. Len ma mrzí, že náš nový dom sa stále bráni invázii našej rodiny a za nič na svete nechce prijať jej vôňu. Naďalej si drží svoju arómu starého domu a vo mne, sťaby som bola policajný pes, čosi neutíšiteľné volá o pomoc. Mám šancu poraziť tohto pôvodného domorodého obyvateľa? Možno žeby sviečky?  Vo vegánskom obchode ich majú aspoň zo desať. Mená, ktoré i samé predávajú ako čierna mačka, stará vrana, divý vlk....ale ... Jorikove pľúcka držia moju peňaženku zavretú. Ešte počkám....ešte naďalej skúšam poraziť nepriateľa otvorenými oknami. Aké sú moje šance?

Vonku je deň a už zalial i obývačku. Nič sa nedá robiť. Došiel čas, aby som odložila svoje veci. Najlepšie rovno do kúta. Dnes sa už len ťažko nájde čas na ďalšie tvorenie. Ešte stále máme kde tu krabice, čo čakajú na vyprázdnenie. Plus, Jorik má zajtra narodeniny. Pôjdeme do mesta kúpiť balóny a možno niečo sladké pod zub. Šampáňo (detské) sa už chladí v kumbálku:). Striasa ma pri myšlienke, že už bude mať 5. Ale o tom písať nebudem. Lebo tomuto každý rodič rozumie aj bez zbytočných slov.

Nuž nič, idem pozhasínať nočné lampičky a privítať deň. Jorik bude čochvíľa pri mne a ja zas a znova budem už len maminou. Majte sa teda krásne, všetci, čo tieto riadky čítate. Mávam k vám  a cinkám z 11 Coppice Gardens.

                                                     CINK

Sťahovanie

Všetko sa zdá byť také "divné". Rada by som napísala "zvláštne" alebo ešte lepšie "nové", ale divné je presne to "pravé orechové" slovo, aké hľadám.

Máme za sebou tretiu noc v "našom" "novom" dome. V "našom" preto, lebo on zase až tak náš nie je, nevlastníme ho, len budeme za neho z mesiaca na mesiac platiť nájom a "nový" skončil v úvodzovkách preto, lebo tento dom teda nový ani náhodou nie je. Občas.... musím sa priznať, sa pýtam samej seba, ako je možné, že som nevidela tie "staré" kúsky a zákutia, ktoré naše aktuálne bývanie má. No, hádam to bola záhrada, čo mi zaslepila mozog.... Ale zase, s trochou práce - a tej sa nebojíme, to tu dávame do poriadku a robíme toto miesto "našim". Ono, asi to chce len trocha času, zvyknúť si na iné... 25 Tovey Crescent bol úplne novučký, po prerábke....tu je to trocha staršieho dáta a ako sa na starší dom patrí, sú tu miesta, ktoré si nesú svoje arómy. Ak by bol tento domček náš, stačilo by urobiť zopár kvalitných murárskych zásahov a prisahám, nedala by som tento domček za nič na svete! Ibaže domček nie je náš a tak sa ani murárske zásahy konať nebudú. Ale zase, mám šikovného muža, ktorý vie kde čo opraviť a vymeniť a to bude nateraz bohato stačiť! A potom.... zopár správnych obrazov tu a tam, zopár správnych obrusov, zopár knižných komínov a všetko bude lepšie :).

.............................................................................................................

A tak sa s domom začíname priateliť. A zvykať si na jeho staré kosti...

ako i na jeho zvuky, ktoré sa v ňom za tmy začnú ozývať. I sa trocha bojím, priznám sa..., hoc viem, že sú to len susedia. No sťaby u nás chodili po dome:) , tak vierohodne to znie. Lampičky, čo som po dome poroznášala, za tmy takisto ožívajú. Po stenách zrazu kreslia dlhé tiene a sťaby dáke abrakadabra -  všetko náhle vyzerá veľmi prívetivo a útulne. Uj, niektoré miesta doslova milujem. I by som na ne zírala ako somár na mrkvu, keby že nemáme stále hŕbu krabíc, čo ešte nie sú vybalené. A tak len očká hádžem kade tade, jak chodbami prechádzam.  Napokon, možno tie očká hádžem z úplne iného dôvodu , aby som sa aspoň na chvíľu zašila a nabrala druhý dych. Za seba si myslím, že sme všetci trocha unavení. Toto naše sťahovanie mi (píšem zámerne mi , lebo napísať nám by bolo nefair, keďže som to najmä ja, kto v našej domácnosti škrečkuje !) zas a znova ukázalo, koľko toho doma ozaj - nefalšovane reálne - máme!!!

A tak triedim a triedim a hoc sú mnohé veci hodnotné, majú pre mňa spomienky a bez debát, sú to kúsky originálne, dávam ich bokom do krabíc a tašiek, aby ich môj drahý odniesol do sekáčov (charitatívnych obchodov, ako ich tu volajú) , nech tam niekoho potešia..., lebo darmo sú mi srdcu drahé, zadusíme sa medzi nimi. Občas a občas častejšie ako občas, ani nechápem, odkiaľ sa tie krabice vlastne berú?! Medzi nami, všetko, čo ja napr. potrebujem na kreslenie, je tvrdá čierna doska, ktorú používam ako podložku, skicár a dve "vedierka" s fixkami. No pravda je taká, že už som zapratala dve skrinky so svojim tvorivým materiálom! Jednu komodu a jednu menšiu skriňu, aby som bola presná a to nehovorím o plných šuplíkoch v mojom pracovnom stole! Pritom spomínané veci - doska, skicár a fixky nie sú obsahom ani jednej z nich! Tie sú proste na vzduchu a vždy po ruke:). Nuž... dookola prechádzam tými vecami a hľadám a dumám , čo vyhodiť? Staré pohľadnice - ešte stále môžu ísť ako darčeky, drevený kufrík plný akrylových farieb - vyhodiť toľké peniažky? , veď čo ak ešte budem maľovať?, tri rôzne sady s dekoratívnym papierom - používam pri balení..., box s originálmi, box s printami, box s nálepkami, rôzne skicáre - prepotrebné, aktuálny skicár nebude žiť naveky!, balíček s vyšívanými náhrdelníkmi..., s hlinenými náhrdelníkmi,  krabica s niťami a bavlnkami,  dóza plná gombíkov, papiere pre Jorika, skicáre pre Jorika, sady farbičiek, sada gélových pier, balenia rôznej hliny - z čias, keď som robila bábiky, ale hej, aha! teraz robím hlinené náhrdelníky a ako dobre, že som nemusela nič kupovať! potom spreje - laky, vizitky, drobné plátna na drobné obrázky, sada dobrých štetcov! ...no....babo raď, čo vyhodiť?

A tak sa učím znova dýchať. A to i vzduch, ktorý mi miestami až tak nevonia, ale nateraz je súčasťou nášho domova. Lebo druhá možnosť by bola trhať si vlasy a to by bola škoda pre škoda, lebo v mojom veku už vlasy moc rýchlo nerastú a potom, na jak dlho by som sa "zabavila" pri počte vlasov, aký mám? Vravím si, všetko bude fajn a ono aj bude. Včera som nám do záhradky kúpila niekoľko solárnych lámp. Viete, tu v okolí majú ľudia pekné záhradky - plné svetielok a okrasných rastlín, len tá naša bola tak trocha zanedbaná a špinavá, plná pavučín a lístia ... nuž som včera vydrhla záhradný nábytok, vyzametala dvor, upratala krabice a na nízky stromček, čo tu máme som zavesila reťaz s vážkami. K tomu som do rohu popri chodníku postavila zajačiu rodinku krčiacu sa pod pouličnou lampou - a hádajte čo? - ešte stále svietia! A to je už ráno!

................................................................................................................

... mnohé veci sa udiali v našej rodine za posledné dni a týždne. Nezmestili by sa však všetky do jedného blogu, už beztak je tu slov nahusto. Nuž nechám ich tak, odpočívať. Isto sú i oni v mojej hlave unavené a potrebujú sa pretriediť:). Nuž, mávam k vám len na záver .... so slovami, že už čoskoro som znova späť i so všetkým novým, čo som spravila a tiež, už čoskoro budem znova i na maily odpisovať a tešiť vás, (teda, aspoň dúfam, že teším...) ...ďakujem vám za strpenie a ... už len mávam , ako cinkám na záver, z 11 Coppice Gardens.

                                 CINK

Okrem iného aj o predčasných kôpkach

Je nedeľa ráno a všade je ticho. Len chladnička občas stoná a kotol s ním súťaží a ja, hoc nie zámerne a s účelom zvíťaziť, pridávam sa do ich klubu, lebo už tu tiež šramotím.
Je nedeľa ráno a to znamená carboot. Počasie už tu nie je bohvieaké a medzi nami....i dumám, lebo už je október, či vôbec nejaký carboot dnes ešte bude! Ten posledný bol hrozný! Stánkov síce bolo veľa, ale i udrkotaných zmrznutých ľudí a to majú angličania celkom slušnú výdrž, čo sa chladu týka:).

No uvidíme, uvidíme.....my sa máme s Jorikom vždy kam schovať a z carbootu je to len kúsok do mesta...navyše  cez park - mňam! A potom...., možno budeme mať šťastie a na rohu športového centra bude stáť drobná maringotka predávajúca - medzi iným i horúcu čokoládu. Uj, to by bola paráda! Len kvôli nej som minule v Morrisone kúpila hrnček s jazvečíkmi. Čokoládový nápoj si do neho vlejeme , zatvoríme ho a nik ho na seba nevyleje!

No uvidíme, uvidíme.... Nedeľa i so svojim obsahom je už doslova poza dvermi. No ešte stále mi nechala zopár hodín na to, aby som robila to, čo počas rán robiť milujem. Rozkreslený obrázok leží vedľa mňa na stole a doslova čaká, až sa do neho znova zahryznem. Konečne som dokreslila obrázky na Halloweenske nálepky...len...keď vidím ten dátum dole v rohu môjho počítača, až sa mi smutno robí, lebo ...dokiaľ ich vytlačím, komuže dôjdu načas domov na Halloween? Ak by mal ovšem vôbec niekto záujem si ich kúpiť. Sú strašidelné a to je vždy také .... nazvem to - neisté. (hoci....a tomu stále sama moc neverím, z nálepiek, čo som dosiaľ predala, mali práve tie bubácke najväčší ohlas a najviac kusov sa z nich predalo!)
A potom....došiel nám čas na sťahovanie. To už len bude zlodej času! Aby tie nálepky vôbec boli! Uuufff..., z toho mi doslova zviera žalúdok. Kto sa niekedy niekde sťahoval a nebolo to na intrák, ten vie, čo to obnáša! Tak sa mi nechce! Oj! Vrčím ako pes. Ale zbytočne veru, lebo samé sa to neurobí a keď musíme, tak musíme.....len, škoda.
A škoda niekoľkonásobná, lebo okrem času i kopec peniažkov nás táto nútená zmena stojí a stáť bude....lebo každá zmluva si čosi pýta a občas viac, než zdravý rozum káže a že tých zmlúv nie je málo, mi môžete veriť. Tu jedno treba odhlásiť, tu zas nové nahlásiť.... tu treba toto vyčistiť a toto zas vyprať a nie doma , podomácky, ale profesionáli musia dôjsť ( alebo mi za nimi) ,aby účtenky boli ako dôkaz. Anglické pravidlá a my tu žijeme, tak nemáme na výber. Ale ľúto nám je to.....to mi verte, len akosi, pochytali sme sa dokopy, lebo plač nepomôže a ideme ďalej tak trocha už otrieskaní akceptujeme, že toto je len čosi ďalšie, čo proste znova dáme. A my dáme....isto dáme.
A pevne veríme, že o chvíľu budeme telku sledovať v obývačke s kozubom a ráno si tvár vyvetráme vo vlastnej záhradke.
A na Halloween už budeme mať tekvicu v okne a v miske zopár sladkých odmien pre každého, kto k nám do domu zavíta. :)

Ráno pokročilo ako píšem a čoskoro sa všetky hlasné zvuky vytratia v šume dňa. Pôjdem ja...len vám ešte zašepkám, že som si včera kúpila zopár úžasných nových svetríkov! Tri ,aby som bola presná....a teším sa z nich prevelice, lebo majú presne taký nádych môjho detstva, aký ja neskutočne milujem! Pásiky a prúžky ( aký rozdiel medzi nimi?) plné farieb tu a tam rozhodené....jééj, jasám, hoci ja do "klasických" obchodov moc nechodím, teda takmer vôbec nie, to len občas a včera som šla a nakúpila som a teším sa mocno a keďže peniažky nám inam treba, urobila som z tých nových vecičiek jednu milú kôpku a tá kôpka sa schová a pôjde pekne krásne pod stromček. Uj, poviem vám, robiť vianočné kôpky je milá záležitosť. Hoci i tak skoro v októbri.

Nuž, ak ich doma i vy už robíte, tak vás kolegiálne zdravím a ....hádam dovolíte, aby sme si bratsky popriali dobrú sviežu pamäť, lebo občas sa stáva, že takéto "predčasné" kôpky, najmä ak sú schované na špeciálne tajné miesta, sa zvyknú jednoducho stratiť a ostáva po nich zvyčajne len trpká otázka : ,,Kde do pekla som to schovala?"

Nuž majte sa krásne nedeľne! Ja k vám mávam , ešte stále z drobného bytíku na 25 Tovey Crescent ......

A cinkám k tomu.....   
                                                         cinky link.

Sedem

Chlapcov nemám doma a tak píšem. Cez víkend som si dala pohov a tak sa cítim troška "vinne" za svoje mlčanie. Ale...potrebovala som ho. Túlala som sa s Jorikom po meste ( vymetali sme kníhkupectvá, aby som bola presná) , sledovala  som X Factor a spala na gauči ako kráľ! A teraz, teraz by som veľmi rada napísala o zopár veciach, ktoré ma v posledné dni potešili. Možno i preto, aby som vám tie zameškané dni nahradila.
Môj drahý volá blogy "strata času" a ja sa vám priznám, že už som toho času pomerne veľa stratila, ako som behala po byte a zháňala tie srdcu drahé vecičky, nehovoriac o ich fotení a úprave fotiek. Nuž, bez ďalšieho tárania, sem sa veci milované !

Vecička prvá: ČAČKY MAČKY

Lebo ...prečo nie? Čo na tom, že som už stará praženica, ako mi môj milý občas povie....a toto prosím, je z kolekcie sponiek pre malé dievčatká, no haha hihi, ja nežartujem...neodolala som lame , jak som mohla a potom, keby len jej! Ale aj kaktusu a popomkovej marhuli ! Prosím pekne, vek je len číslo, tak je, že? A potom, koho naozaj zaujíma, čo mám na sebe? Chodím len po Jorika do školy a späť a potom na nákup a okrem toho nič, len som doma a kreslím, tak čo? Nik sa za mňa hanbiť nemôže..., alebo žeby sa náhodou mohlo stať, že by Jorikova spolužiačka mohla mať rovnakú sponku? Ups....to sa teoreticky stať môže....oj, nad tým som neuvažovala... Ale! Jorik má 4 roky a zatiaľ ma miluje "hocijakú". Takže, teš sa lama, budeš sa nosiť! ( ps: píše sa po slovensky láma? Uj!)

Vecička druhá : KNIHA !!!

Prosím pekne, túto krasotinku som našla v miestnom kníhkupectve , bola vystavená na stole , akási výberovka a ...len čo som ju zbadala, neodolala som ilustrácii. Text na zadnej strane ma presvedčil, aby som jej dala šancu. Ono, aby som bola úprimná, ja si knihy - takéto nové - moc nekupujem. Peniažky...to viete. Najmä, keď v sekáčoch je toho veľa na výber a potom i carboot sales.... no, výnimka sa stala a dobre, že sa stala. Na rozdiel od jej kolegyne, ktorú som si v ten deň z obchodu tiež odniesla, táto kniha prosím pekne - je knižný poklad. Netuším, neviem..., či bola preložená do slovenčiny, zatínam päste, aby tak bolo...ale ak nie je, čosi mi vraví, že skôr či neskôr bude. Ba ešte viac, čosi mi vraví, že je veľmi možné, že bude i sfilmovaná a už sa na to DVD teším. Prosím, prosím....ešte ju nemám celú prečítanú. Som niekde v polovici, ale vidím to na rýchly proces. No i tak si dovolím už teraz dať klobúk dole z hlavy a hlásam  a vrieskam na plné hrdlo, že toto je pani kniha. Dostala ma ako malé decko....prisahám, radosť vidieť slová takto krásne uložené, jednoduché a prosté, nič vyumelkované, nič zbytočné...to je doslova úžasné natrafiť zas a znova na niekoho ako Sophie Anderson, kto má dar slova a vie jednoducho a prosto rozprávať príbeh, pri ktorom netušíte ako skončí. Tlieskam, tlieskam, tlieskam!

Vecička tretia: FILM

Halóóó ! To akože kde som bola, že som o Normanovi nevedela? A pritom tu už nejaký ten piatok je! Po Coco .... ako ja netuším za čo?, ale cítim sa ozaj blažene! Toto takto, ozaj? Cmukám a slintám! Moja šálka kávy! Konečne niečo, čo má také to mravenčenie v sebe a inteligentný humor. Ilustrácia ...tlieskam, hotové ovácie za mňa. Spolu s Jorikom sme tento film videli už niekoľko krát a ja sa tomu teším, lebo Jorik sa ho nebojí sledovať a tak ho nemusím pozerať na tajňáša! Juj! Prosím, úplná naj malinka na tomto filme je pre mňa výtvarné prevedenie dievčatka bosorky. Nemôžem z nej, doslova....všetko u mňa zvoní, cvengá, vyzváňa. Asi mi rozumiete, že som v extáze.... Osobne neviem, ako sa filmu darilo, to len predpokladám, ako poznám "publikum", že žiadna sláva..., len zopár "fajnšmekrov" sa ide zblázniť..., no za mňa...držím prsty a zatínam päste, aby sa ešte podobné filmy - rozprávky rodili...

Vec štvrtá:  KOLÁČE !

Ok..ok...je tu súper! V nedeľu mi môj milý kúpil vegánsky jablkový koláč v pekárni na rohu hlavnej ulice. Haaaa? Láska na prvý hlt. Libra 25 je pomerne dosť za jeden kúsok, ale poviem vám, neľutujem ich. Dobre, za tú cenu som mohla mať "takmer" fixku  alebo jedno biele gélové preto....ale ...ale...fixka sa nedá zjesť:). Zato jablkový koláč  hej a och! What a pleasure! Koľké potešenie! Hotová mexická vlna v mojich útrobách. Bez debát sa po ten jablkový zázrak  vrátim...ešte šťastie, že je tak ďaleko, ináč by hrozilo nebezpečenstvo, že naše úspory prejem! Vlastne, asi je beztak jedno jak blízko či ďaleko je, lebo aha, tu je koláč číslo dva - orieškový a vegánsky a neskutočne lahodný! Stala som sa na ňom závislá! Po raňajkách - koláčik, po obede - koláčik...večer sa už držím na uzde, veď aj zajtra je deň...no, nebudem klamať...niekedy úspešne, inokedy nie. Ale zase, zoberme si to tak, som chudá ako palica, zima sa blíži...asi sa potrebujem trocha "obaliť". Takže dámy, kolááááčik!

Vec piata : KRÉMIKY

Vždy som mala rada veci voňavé. A vždy som bola lenivá sa natierať. Ibaže, neviem, či je to spôsobené faktom, že už tá pleť nevyzerá najlepšie, ale prosím pekne, ja na seba cápem a cápem krémik za krémikom. V obchode vždy očkom mrknem, či čisto náhodou nemajú nejakú zľavu a oni bisťu, vždy nejakú majú! Môj milý, keď už ho toľko spomínam, sa na to zatiaľ nesťažuje, lebo...i jemu sa ľúbi ako voniam a prosím pekne, niet sa čomu čudovať! Tieto krémiky - najmä ten oranžový z kamilky a figy, je proste čosi úžasné! Ak žijete v UK, šupky - dupky, kúpte si ich a plácnite ich na seba aj vy. Prosím pekne, je jedno , v akom veku ste, uvidíte, neklamem...pekne "namastená" a "navoňaná" sa budete určite cítiť lepšie! A mimo UK, som istá, že i u nás je toho v ponuke veľa. Možno nie zrovna vegánske..., ale to nevadí. Úplne postačí, ak váš krémik nebol testovaný na zvieratkách a potom ....už len hebko a voňavo. Na jeseň sa to prenáramne hodí! 

Vecička šiesta už nie je až tak vecičkou. Lebo je virtuálna . Ale dám ju sem, hoc je nehmatateľná, lebo stále teší a hotovo. A nazvem si ju YOU TUBE.

Ako asi viete, som z tých, čo telku až tak nesledujú. Akosi...zvykla som si sledovať you tube a vždy sa náramne poteším, keď tam niekoho , pardón, myslím  "niekoho" nájdem. A teraz som našla, až dvoch. Neviem, netuším, či vám budú po vôli, ale vynechať ich nemôžem. Nie je to niečo, prečo by som skákala po plafón, preto nekričím, neziapem, už len pokojne píšem. Takže, ako prvú si vyberám Katnipp Illustrations : https://www.youtube.com/channel/UCh45Rf6Ba8dZT2phDlDEU9A

a ako druhú Jeffree Star https://www.youtube.com/user/jeffreestar.

Viem, viem...Jeffree vás môže trochu šokovať, ale prosím pekne, mne sa páči a na odľahčenie akejkoľvek domácej situácie je pre mňa ako stvorený! A potom, verte alebo nie....mne sa pri ňom dobre kreslí:).

Mrkám mrkám kolo seba a myslím, že som vyčerpala mojich 6 vecí, ktoré mi v posledné dni urobili radosť. Určite určite....som na niečo zabudla. Ako na CD z rozprávky o Coco...ale zase, medzi nami....trocha ma sklamalo. Pesničky na CD sú krátke a ...sama neviem, čosi necingá ako by malo. Takže asi dobre tak. No číslo 6 je také onaké, nuž pridám ešte extra 7na záver a to čosi radšej súkromné, iba moje...čo ma teší a na čo som hrdá, lebo pomerne rýchlo sa mi rodí pod prstami a .... z toho, čo vidím, nie som sklamaná , práve naopak a tak , popritom ako čakám na môjho mužíka, až spracuje obrázky do knižiek, kreslím  si príbeh o dvoch sestrách a vlastne, už je takmer hotový...

A to je už naozaj všetko.

Všetko, všetko...

 S vašim dovolením, chlapcov ešte nemám doma, tak utekám do vane. Neviem ako u vás - doma na Slovensku, ale tu je už jeseň ako vyšitá, aj s nechutným usopleným počasím, kedy si človek zas a znova pripomína, aké sú horúce kúpele úžasné! Takže si idem jeden taký užiť a k vám už len cinkám a keby sa vám náhodou chcelo, napíšte mi i vy, čo vás v posledné dni potešilo. Možno sa vami inšpirujem! 

Cinkám , ešte stále, z 25 Tovey Crescent!

CINK

ps: chlapci došli a ja som kúpeľ nestihla....! Boooohoooo!