Šepkám po prvýkrát.....

1, Čo je osobné ?

Prefarbila som si vlasy z blond na ryšavo. Začínam chápať slová mojej staršej sestry, rodenej "bielej" blondíny, že ma po prefarbení sa na tmavo konečne pocit "farby na sebe". Avšak, ani po štyroch dňoch nosenia žiarivej červenej na hlave som si na ňu nezvykla a doteraz mi trvá niekoľko sekúnd pri pohľade do zrkadla kým pochopím, že som to ja. O výkladoch v obchodoch ani nehovorím.....tam s Jorikom vždy kráčajú cudzie tety.

 

2, Čo je nové ?

V sekáči v centre mesta som si kúpila zelené tričko za pound a horčicovo žltý sveter (lebo ich mám plnú skriňu, trebalo ďalší do zbierky), ktorý mi prenáramne svedčí k mojim novým vlasom. Šialené tri libry....ale keď je tak krásne horčicový......Pleskám sa po vrecku.

 

 

Ani Jorik neodchádza s prázdnymi rukami.....v sekáči si vyberá najväčšiu možnú vec- telefón. Nemá cenu, posielam teda Jorika, nech sa sám popýta. Trocha som hanbím , lebo viem, že jeho slovná zásoba na toto nestačí. Jorik je ale iná káva ako ja. Bez mihnutia oka sa rozbehne k pokladni plnej tiet, ktoré sú z neho namäkko, lebo však telefón je väčší ako on a prehodí slovko naučené z carboot sale (víkendové výpredaje nepotrebných vecí) " fifty pííí...." (50 anglických halierov). Na čo ja okamžite reagujem.... ,,Yeah my dear, that´s your price :) " a vzápätí som jednou z vysmiatych tiet ubezpečená, že 50drobákov je vskutku cena za mega telefón. (Doma tata navrhuje, že Jorikovo čaro a vyjednávacie schopnosti pri určovaní cien treba využiť rozumnejšie... čo tak nové auto?) Pri odchode z obchodu  Jorika varujem, že ten telefón si ale ponesie sám...čo napokon nebol problém...aj s ním spal v kočiari. Nuž, dobrého sa všade veľa zmestí....

 

Mladšej sestre na Slovensko kupujem ušmudlaného macka. Zbiera takých. Aby som ju aspoň troška potešila. Doma to nemá ľahké..... Kúpený na carboot sale za typických "fifty pííí...".

 

 

3,Čo  bolo vytvorené ?  

Kreslím okrem na želania aj voľné témy..., lebo mám takú povahu, že musím....sebecky podľa seba, vlastnej potreby. Princezné s unavenými očami. Hlavne tie oči sú pre mňa dôležité....ani sa nepýtam prečo.

 

 

Vyšívam....ale len véééľmi pomaly....

 

 

4, Čo bolo nájdené ?

Táto drobná hlavička.....Jorik našiel a verte alebo nie, hráme sa s ňou :) . (Až teraz , keď píšem tieto riadky,  uvedomujem si kontrast medzi mega telefónom a touto mini hlavičkou. Asi to Jorik zdedil po mne....neexistuje  zlata stredná cesta, extrémy sú naj.)

 

5, Čo bolo darované ?

Okrem množstva liekov ,aby len dobre bolo, mi pred pár dňami došiel domov balíček až ďalekých Čiech od istej tvorivej žienky ,do ktorej som sa pred pár mesiacmi umelecky zamilovala, na čo mi stačilo prosím pekne - prečítanie si rozhovoru s ňou na českej "hendmajdovej" stránke. Ja nemám zázračné schopnosti, nevidím auru okolo ľudí ani nič podobné....a predsa, pri tejto žene som ju videla...hoci neviditeľná - doslova mi pálila oči. Kto by to bol povedal, že kdesi akosi sa v krátkej dobe spojíme a dokonca od nej obdržím záchranný liečivý balík a takúto drobnosť navyše.....! Objímam vrúcne Alenka!

6, Čo bude poslané ?

Asi už nie je tajomstvom, že si s istou prenáramne nadanou Lucy Hudecovou vymieňame balíčky.... Poklady im vravíme . Ja tie svoje zbieram  kade chodím, občas tak málo ako nájdené pierko na zemi ,občas tak veľa ako ručne maľovaný obrázok či šitý medailón. Preto, lebo ručné je naj. Tento týždeň som jej zo svojich potuliek ukradla washi (nepíšu sa washy? ja netušííím! a googliť sa mi nechce) pásky...lebo viem, že ich ľúbi a teraz kazím prekvapenie ale čert to ber, lebo vám chcem všetkým odkázať, aby ste sa nami nechali nekaziť a tiež si našli priateľky na všetky krásne veci vrátane balíkových pokladov. Lebo ozaj teplo je na duši, keď máte priateľku. A....nehovoriac o tom, aké je úžasné mať vianoce viackrát do roka!  (PS: Viem, že to čítaš.....milá Lucy, neteš sa však dopredu drahá, nie všetky pásky lepivé sú tvoje -  delíme sa fifty fifty :) aj ja chcem posielať balíčky "vyzdobené", aj tie pre teba.)

 

 

A poslané budú aj tieto pohľadnice, ktorých kúpov sme s Joričkom prispeli na pomoc zvieratkám....

Jednu pre mamku, aby sa nám vyliečila, druhú sestre, aby mal  macko čo čítať ,až pocestuje na Slovensko za ňou a poslednú pre Lucy....lebo pohľadnica musí byť.

 

7, Čo na záver ? Čosi "krííípy" (creepy)....

Alebo som to iba ja, čo si myslí, že niektoré detské hračky sú desivé ? A potom sa div, že ľudia majú z bábik fóbie ... (túto som pochopiteľne nekúpila...bola súčasťou domčeka pre bábiky ,ktorý som v začiatkoch nášho pobytu tu v UK na carboote našla a proste som ho musela vlastniť..... lebo však vydesená som bola, že taká šanca sa mi už druhýkrát nenaskytne. Vtedy som ešte netušila, že o podobné domčeky sa tu raz budem doslova potkýnať.)

 

 

 

Tak..to by sme mali.....fotky sa minuli.....už mi ostáva len to šepkanie.....ale toho sem viac pchať nebudem. Aby toho šepkania nebolo naraz priveľa.

 

Šepocem a mávam......