Pondelok

Tomáš zobral Jorika do škôlky. Už som chcela ísť ja, ale ...nemala som to dovolené . Zápal pľúc ešte stále úraduje a ja niekde v hĺbke viem, že blízki majú pravdu, ak mi nedovolia to či hento urobiť.  Ešte ozaj nie som v úplnom poriadku, a tak som sa ani nehádala, nebila...len s ľútosťou som cúvla do kúta a podala z neho na prasknutie naplnený obedár.
Dnes je tu v UK , alebo radšej tu v Plymouth, veľmi pokojný deň. Hoci vonku hučia kosačky a dotieravé pele si tancujú vzduchom kade tade, tak nejako je ...tichúčko. Slnko dnes nesvieti ale nič tam po tom,  i tak je ho za mrakmi cítiť. Teda, aspoň spoza okna to tak vyzerá.
Ja som sa práve usalašila v papasane , ale len na chvíľku. Od rána, od kedy som vstala, som sa nezastavila. Najskôr som kreslila niekoľko hodín, tak som upratovala, tak sa starala o Jorika, raňajky, kúpeľ , do toho som varila...jedno jedlo do škôlky, lebo tam Jorik nemá iné jedlo ( dnes to bol grenadír ) a potom i obed klasický, lebo však i ten treba:). Krájala som tiež ovocie i zeleninu, aby tomu grenadíru nebolo v obedári smutno a... aby toho nebolo málo, ešte som i piekla. Samozrejme, s Jorikom, nech je sranda.
Teraz je už všetko hotové. Ba i riady sú umyté, aj práčka - na tú som skoro zabudla, vyprázdnená a prádlo už krásne visí. Fuch.
Teraz ma ešte čaká nákup potravín a moja práca.
Nuž pôjdem robiť , najskôr všetko to povinné, aby som čím skôr mohla robiť to druhé, to ľúbivé, pričom mi srdce plesá. Ozaj sa teším, lebo v knihe finišujem - možno nejaké dve strany a hotovo.

Na záver však ešte dodám, že včera som bola na carboote a juj, či sa oplatilo. Kúpila som si fantastické zelené šaty a tiež tričká, v ktorých sa cítim skvelejšie než skvelo. Ak sa mi podarí, skúsim niečo nafotiť, aby som sa i s fotkami pochválila, nie len slovami.
Dovtedy sa lúčim a mávam ako zbesilá...z 25Tovey Crescent.

                                                                              CINK