Leto doma....

Zaspala som. Zas a znova. Už si kvôli tomu ani nenadávam. Odkedy sme tu , je tomu tak. Možno posteľ, možno vzduch, možno jedlo....uspáva ma a ja ráno dobrovoľne a úmyselne nerešpektujem budík. A možno mám len dovolenku a kdesi hlboko v sebe to viem, že ináč idem ako mašina a deň čo deň som na minútu o tretej ráno hore a kreslím , ale hej, som len človek a mám len jedno telo, jedno zdravie a ja viem, že to svoje skúšam a "zdížam" občas doslovne do poslednej kvapky. A tak dovolenkujem.
A stále kreslím, ale nie ako maniak.
To to slnko.... To rodina.... To to známe prostredie okolo mňa, kde sa nemusím dívať pod nohy a predsa viem, kam idem. I pásku mi dajte na oči, isto dôjdem kam dôjsť mám.

A predsa, veľa sa tu toho zmenilo.
Stále, z akéhosi hlúpeho zvyku, i niekoľkokrát za večer mrknem na Maurérku, či sa v našom okne nesvieti. Zvyklo sa, keď bola mamka chorá. Už sa nesvieti. Len občas čosi matne v okne bliká....to vraj sviečka. Romantika. Moja sestra má priateľa.

Ani mamkin hrob nie je rovnaký. Vyzerá pekne, uhladene, kvitne do leta drobnými kvetmi....vidno, že sa sestra o neho pekne stará. Akurát , kdesi kamsi, zmizli z neho všetky "darčeky", čo sme mamke s Jorikom priniesli....anjelik a srdiečko, ba i kahance so sviečkami sa kamsi do neznáma vyparili... Isto sa záhada vyrieši. Dovtedy sme mamke priniesli anjelov nových, aby mamku chránili a tešili.

A v byte, kde sme? Tu nefunguje výťah a ťahať sa na piate poschodie často končí miesto vzdychania a nadávania spoznávaním susedov. Nie však ako v piesni od Mullera. Nepočúvame za dverami, ale klábosime na schodoch. Tak sme sa dostali ku kľúčom od pivnici, kde sme zaparkovali náš kočiar i spoznali Dominiku, čo má doma 3 "spratkov" v rovnakom veku ako ten môj:). Možno nemať výťah bolo napokon radšej pozitívum než negatívum...

Akurát , na cestách je tomu rovnako, bezohľadne a drzo. Na najbližšej križovatke za rohom svieti do tmy sviečkami obkolesený strom. To ešte z toť nedávna, keď sa tu zabil motorkár. Hneď neďaleko toho miesta, doslova na metre, zrazilo auto chodcov a to samé i trocha poniže , mamičku s kočiarom.... nuž sa naša primátorka snaží a maľuje a rozsvecuje, čo sa namaľovať a rozsvietiť u nás dá. Aj by som sa za hlavu chytala, nebyť toho, že nepoznám dôvody. A tak máme v meste priechody nanovo žiarivo vymaľované, ba dokonca i vysvietené svetlami v ceste , čo nonstop blikajú a k tomu ešte i svetlá po stranách vozovky a značky k tomu....že už by som sa i smiala na tom..., lebo haló..., ak tu niekto niekoho zrazí, tak preto, že bude očami po všetkých tých svetlách a značkách skákať a nie po priechode, kam správne má.  Ale mlčím...mlčím, lebo odpuste mi, máme tu veľa idiotov . Dosť na to, aby sme za krátky čas , čo sme tu, videli z okna autobusu záchranárov ako bojujú o život mladého dievčaťa , ktorého bicykel sa zlomil po náraze na polovicu , keď do nej rómsky pretekár s autom s anglickou značkou "narafal" v ošiali rýchlostného zápolenia na mieste železničného priecestia , lebo ...prosím pekne predbiehal svojich troch kámošov, čo súťažili s ním a citujem : ,,Som musel dostať defekt, auto sa nedalo ovládať." (prosím, to že píšem, že je Róm, nemá nič do činenia s rasizmom. Človek sa aj bojí čosi takého napísať, aby nebol obvinený z rasizmu, ale je to holý fakt, bol to Róm a prisahám, zatiaľ čo ja by som bola na práškoch, zraziť niekoho, on úplne v pohode do kamery hlásal, že mal asi defekt( čo sa neskôr ukázalo, že nemal) a nie, nešiel rýchlo." Tu sa mi aj žiada napísať, že cigánil....ale ups, zase by som bola za ra..., ale to sa také veci , okrem nás domácich, ľuďom vonku veľmi ťažko vysvetľujú a myslím, že aj zbytočne. Nuž už mlčím o tom všetkom, aj o nehodách zbytočných....asi dobre, že máme tie priechody ako lampióny , bo i to možno stačiť nebude. (ps: stav mladej slečny je vážny...od nás ju viezli do Košickej nemocnice, zatínam päste, nech je v poriadku....)

A u nás doma?
Vymenila som závesy a z peniažkov zo sashe som nám v záložni kúpila televízor. Ten starý už takmer nehral. Ono, ja televízor ani nepozerám..., ale Jorik hej a potom, po tom, čo sme kúpili DVD Coco, sa i ja so skicárom rada premiestnim pred telku a uj, ani nekreslím, len sa kochám všetkými tými farbami a ilustráciou vôbec, čo tá rozprávka v sebe má. Na svojej stránke som to už urobila, tuto ešte nie, tak heeeej, ak Coco nemáte a ešte ste ho nevideli, je najvyšší čas! Neoľutujete!

A to je asi všetko, čo je nové.
Teda okrem dohneda opálenej pokožky, ktorú sme si tu s Jorikom zaobstarali. Prosím pekne, Jorik má leto jak sa patrí. Hádam si ho bude pamätať, hoc má len štyri. So všetkým, čo k slovenskému letu patrí a čo mu Anglicko nikdy nedá. Až sa potom jeden čuduje, že nezmenil názor na krajinu, v ktorej chce žiť a stále je to UK. Slovensko má vraj len na dovolenky....

Uj, ale som sa rozpísala.....A moje kresbičky čakajú. Nuž rozlúčim sa , lebo kresliť sa mi chce a čoskoro, ani sa nenazdám, budem mať svoju žubrienku pri sebe. Nuž mávam k vám....tentokrát od vás....z jedného malého okna na piatom poschodí....a želám krásny deň!

                                                              CINK