Sťahovanie

Všetko sa zdá byť také "divné". Rada by som napísala "zvláštne" alebo ešte lepšie "nové", ale divné je presne to "pravé orechové" slovo, aké hľadám.

Máme za sebou tretiu noc v "našom" "novom" dome. V "našom" preto, lebo on zase až tak náš nie je, nevlastníme ho, len budeme za neho z mesiaca na mesiac platiť nájom a "nový" skončil v úvodzovkách preto, lebo tento dom teda nový ani náhodou nie je. Občas.... musím sa priznať, sa pýtam samej seba, ako je možné, že som nevidela tie "staré" kúsky a zákutia, ktoré naše aktuálne bývanie má. No, hádam to bola záhrada, čo mi zaslepila mozog.... Ale zase, s trochou práce - a tej sa nebojíme, to tu dávame do poriadku a robíme toto miesto "našim". Ono, asi to chce len trocha času, zvyknúť si na iné... 25 Tovey Crescent bol úplne novučký, po prerábke....tu je to trocha staršieho dáta a ako sa na starší dom patrí, sú tu miesta, ktoré si nesú svoje arómy. Ak by bol tento domček náš, stačilo by urobiť zopár kvalitných murárskych zásahov a prisahám, nedala by som tento domček za nič na svete! Ibaže domček nie je náš a tak sa ani murárske zásahy konať nebudú. Ale zase, mám šikovného muža, ktorý vie kde čo opraviť a vymeniť a to bude nateraz bohato stačiť! A potom.... zopár správnych obrazov tu a tam, zopár správnych obrusov, zopár knižných komínov a všetko bude lepšie :).

.............................................................................................................

A tak sa s domom začíname priateliť. A zvykať si na jeho staré kosti...

ako i na jeho zvuky, ktoré sa v ňom za tmy začnú ozývať. I sa trocha bojím, priznám sa..., hoc viem, že sú to len susedia. No sťaby u nás chodili po dome:) , tak vierohodne to znie. Lampičky, čo som po dome poroznášala, za tmy takisto ožívajú. Po stenách zrazu kreslia dlhé tiene a sťaby dáke abrakadabra -  všetko náhle vyzerá veľmi prívetivo a útulne. Uj, niektoré miesta doslova milujem. I by som na ne zírala ako somár na mrkvu, keby že nemáme stále hŕbu krabíc, čo ešte nie sú vybalené. A tak len očká hádžem kade tade, jak chodbami prechádzam.  Napokon, možno tie očká hádžem z úplne iného dôvodu , aby som sa aspoň na chvíľu zašila a nabrala druhý dych. Za seba si myslím, že sme všetci trocha unavení. Toto naše sťahovanie mi (píšem zámerne mi , lebo napísať nám by bolo nefair, keďže som to najmä ja, kto v našej domácnosti škrečkuje !) zas a znova ukázalo, koľko toho doma ozaj - nefalšovane reálne - máme!!!

A tak triedim a triedim a hoc sú mnohé veci hodnotné, majú pre mňa spomienky a bez debát, sú to kúsky originálne, dávam ich bokom do krabíc a tašiek, aby ich môj drahý odniesol do sekáčov (charitatívnych obchodov, ako ich tu volajú) , nech tam niekoho potešia..., lebo darmo sú mi srdcu drahé, zadusíme sa medzi nimi. Občas a občas častejšie ako občas, ani nechápem, odkiaľ sa tie krabice vlastne berú?! Medzi nami, všetko, čo ja napr. potrebujem na kreslenie, je tvrdá čierna doska, ktorú používam ako podložku, skicár a dve "vedierka" s fixkami. No pravda je taká, že už som zapratala dve skrinky so svojim tvorivým materiálom! Jednu komodu a jednu menšiu skriňu, aby som bola presná a to nehovorím o plných šuplíkoch v mojom pracovnom stole! Pritom spomínané veci - doska, skicár a fixky nie sú obsahom ani jednej z nich! Tie sú proste na vzduchu a vždy po ruke:). Nuž... dookola prechádzam tými vecami a hľadám a dumám , čo vyhodiť? Staré pohľadnice - ešte stále môžu ísť ako darčeky, drevený kufrík plný akrylových farieb - vyhodiť toľké peniažky? , veď čo ak ešte budem maľovať?, tri rôzne sady s dekoratívnym papierom - používam pri balení..., box s originálmi, box s printami, box s nálepkami, rôzne skicáre - prepotrebné, aktuálny skicár nebude žiť naveky!, balíček s vyšívanými náhrdelníkmi..., s hlinenými náhrdelníkmi,  krabica s niťami a bavlnkami,  dóza plná gombíkov, papiere pre Jorika, skicáre pre Jorika, sady farbičiek, sada gélových pier, balenia rôznej hliny - z čias, keď som robila bábiky, ale hej, aha! teraz robím hlinené náhrdelníky a ako dobre, že som nemusela nič kupovať! potom spreje - laky, vizitky, drobné plátna na drobné obrázky, sada dobrých štetcov! ...no....babo raď, čo vyhodiť?

A tak sa učím znova dýchať. A to i vzduch, ktorý mi miestami až tak nevonia, ale nateraz je súčasťou nášho domova. Lebo druhá možnosť by bola trhať si vlasy a to by bola škoda pre škoda, lebo v mojom veku už vlasy moc rýchlo nerastú a potom, na jak dlho by som sa "zabavila" pri počte vlasov, aký mám? Vravím si, všetko bude fajn a ono aj bude. Včera som nám do záhradky kúpila niekoľko solárnych lámp. Viete, tu v okolí majú ľudia pekné záhradky - plné svetielok a okrasných rastlín, len tá naša bola tak trocha zanedbaná a špinavá, plná pavučín a lístia ... nuž som včera vydrhla záhradný nábytok, vyzametala dvor, upratala krabice a na nízky stromček, čo tu máme som zavesila reťaz s vážkami. K tomu som do rohu popri chodníku postavila zajačiu rodinku krčiacu sa pod pouličnou lampou - a hádajte čo? - ešte stále svietia! A to je už ráno!

................................................................................................................

... mnohé veci sa udiali v našej rodine za posledné dni a týždne. Nezmestili by sa však všetky do jedného blogu, už beztak je tu slov nahusto. Nuž nechám ich tak, odpočívať. Isto sú i oni v mojej hlave unavené a potrebujú sa pretriediť:). Nuž, mávam k vám len na záver .... so slovami, že už čoskoro som znova späť i so všetkým novým, čo som spravila a tiež, už čoskoro budem znova i na maily odpisovať a tešiť vás, (teda, aspoň dúfam, že teším...) ...ďakujem vám za strpenie a ... už len mávam , ako cinkám na záver, z 11 Coppice Gardens.

                                 CINK