Wednesday, October 24, 2018

Aróma

Vonku už je biely deň. Nedá sa zastaviť. Rozlial sa ako mlieko po tácke. Našu malú záhradu rozžiaril na žlto. Znamená to, že budeme mať slnečný deň?

Cítim sa unavene. A predsa, radšej zo zvyku a zo strachu, aby som nevybočila zo zabehaných koľají, som skoro ráno vstala a to aj napriek tomu, že každá kosť a každý sval v mojom tele volal po spánku. Ach tá moja hlúpa "naprogramovanosť". Čo by sa stalo, keby že vybehnem z koľají? Osobná vnútorná katastrofa. A tak radšej vstanem a s trochou cereálií v brušku a belasého Red Bullu sa vždy o chvíľu vytešujem už s fixkami v ruke sklonená nad skicárom. Viac už nič nebolí , no viem, že kosti nezabudnú.

Som unavená ale ešte viac som rada, že už to najhoršie máme za sebou. Včera sme s Jorikom do noci čistili náš starý bytík na Tovey Crescent. Každá skrinka, každá polička v nej sa od včera leskne čistotou. Vankúšiky mojich prstov by vedeli rozprávať:). Ale nesťažujem sa. To sa len zdá, vskutku som rada. Len ma mrzí, že náš nový dom sa stále bráni invázii našej rodiny a za nič na svete nechce prijať jej vôňu. Naďalej si drží svoju arómu starého domu a vo mne, sťaby som bola policajný pes, čosi neutíšiteľné volá o pomoc. Mám šancu poraziť tohto pôvodného domorodého obyvateľa? Možno žeby sviečky?  Vo vegánskom obchode ich majú aspoň zo desať. Mená, ktoré i samé predávajú ako čierna mačka, stará vrana, divý vlk....ale ... Jorikove pľúcka držia moju peňaženku zavretú. Ešte počkám....ešte naďalej skúšam poraziť nepriateľa otvorenými oknami. Aké sú moje šance?

Vonku je deň a už zalial i obývačku. Nič sa nedá robiť. Došiel čas, aby som odložila svoje veci. Najlepšie rovno do kúta. Dnes sa už len ťažko nájde čas na ďalšie tvorenie. Ešte stále máme kde tu krabice, čo čakajú na vyprázdnenie. Plus, Jorik má zajtra narodeniny. Pôjdeme do mesta kúpiť balóny a možno niečo sladké pod zub. Šampáňo (detské) sa už chladí v kumbálku:). Striasa ma pri myšlienke, že už bude mať 5. Ale o tom písať nebudem. Lebo tomuto každý rodič rozumie aj bez zbytočných slov.

Nuž nič, idem pozhasínať nočné lampičky a privítať deň. Jorik bude čochvíľa pri mne a ja zas a znova budem už len maminou. Majte sa teda krásne, všetci, čo tieto riadky čítate. Mávam k vám  a cinkám z 11 Coppice Gardens.

                                                     CINK


No comments:

Post a Comment

Milovník papiera

Neuveriteľné...je už temer poludnie. Najvyšší čas, aby som upratala a začala variť obed - hoc nemám ani potuchy čo! Možno by sa dnes zišlo č...