Skicár sa plní

Piatok....pre mnohých radostný deň, lebo sa blíži víkend a rodina je spolu a bude oddych....... nie však pre nás. Nie sme zďaleka jediná rodina, pre ktorú víkend znamená pravý opak. Pokiaľ viem, všetky rodiny taxikárov , čo tu poznáme, majú podobný pracovný režim a teda bezrodinné víkendy. Vedeli sme o tom, o tejto dani za túto prácu. Vedeli sme o všeličom a kývali hlavou na súhlas...no keď dôjde na lámanie chleba, .....veď poznáte. Aj ľúto dôjde.....ale nič s tým nenarobíme.

A vôbec, dá sa o rodinách žijúcich v zahraničí vôbec povedať, že majú bezrodinné vínkendy? Myslím, že drvivá väčšina z nás je tu bez rodiny......ako takej, bez babiek a dedkov, tiet a ujov..... Rodiny scvrknuté na minimum.

 

V tej našej je teraz kľud. Jorik ešte spí....Tomáš jazdí.....ja ťukám na počítači tento blog. Jorik sa už cíti (aj vyzerá) podstatne lepšie....a tak, ak nebude pršať, pôjdeme dnes spolu niekam von. Na poštu mi treba ísť, nejaké obálky poslať......no uvidíme....zatiaľ nijaký konkrétny plán.

 

Medzi nami, prezradím vám, že včera som mala druhé sedenie na plastickej chirurgii. Výsledok bol presne podľa mojich predstáv......trval cca 5minút, jazvy boli vychválené......a keďže som ja nemala záujem, aby ma znova videli, bol so mnou rozviazaný kontrakt a mohla som ísť. Moje ústa ostávajú ako sú, nijaké nové pery sa nekonajú. Vedia sa smiať, vedia jesť.....bozkávanie s nimi je trocha podivné, ale to je detail. Tak tu sú..... krásne zahojené a prosím, bež štipky irónie, som šťastná ako to dopadlo....lebo i s odstupom času nemôžem uveriť tomu, že vyzerám ako vyzerám najmä po tom, ako som v deň nehody vyzerala. Malý zázrak.

 

Po nemocnici sme s Jorikom včera ešte zakotvili v Tescu....,aby sa aj Jorik trocha prebehol......doma neskôr cvičil na mojom stroji...s jeho drobným telíčkom to má super zábavné......zo šľapají na chodidlá mal sedačku, na ktorej sa ako na hojdačke  hojdal  pomerne naširoko sprava doľava sprava doľava......  Búchal mi pri tom do nôh....lebo hej, sedela som kúsok opodiaľ a kreslila. Vždy som kúsok opodiaľ...aby som mohla prepínať programy a odpovedať na nekonečné zvedavé otázky....áno áno, už sme dorástli do obdobia otázok , zatiaľ tých prvoštádiových ako "čo to je?" ......na "prečo?" si ešte musíme chvíľku počkať:).

 

Kreslila som teda a toto je výsledok....

 

 

 

 

...pomaly odkladám na kôpku do projektu s Lucy.

 

 

 

Pri rannom fotení som si s ľútosťou všimla, že môj skicár sa pomaly plní.....čoskoro bude znova čas na kúpu nového...... Niežeby to bola nejaká trauma , myslím, kupovanie nového skicára....to len mne sa zvykne ťažko lúčiť s tým predchádzajúcim..... To viete.....denno denne ho nosím všade so sebou.....človek si zvykne.

 

 

 

Aj vyšívať som vyšívala...ale to až dnes ráno..... Ako ináč,,,tradične.

 

 

 

Je takmer 9 a Jorik stále spí :). Slnko vonku začalo svietiť....prediera sa cez žalúzie a žltí nám kuchyňu. Dobre tak...so slnkom je lepšie....aj na ihrisko sa môže ísť. Tam ja síce nie až tak rada, ale Jorik sa poteší bez debát.

 

Mávam vám milí.....ku krásnemu dňu....dúfam, že i u vás slnečnému....z 25Tovey Crescent.

 

 

 

Čierna

Je takmer deväť hodín. Jorik ešte spí. Tomáš vedľa mňa na gauči upravuje svadobné fotografie. Je štvrtok...ani sa nezdá.....dnes po druhej mám dlhoočakávanú v poradí druhú návštevu u plastického chirurga. Očakávam 10minút kontroly a pochvaly a potľapkania po pleci s úspechom na perách, že lepšie sa to ani zahojiť nemohlo a v ich rukách nie je nič viac, čím by mohli môj zošitý úsmev urobiť čo i len trošíčka krajší. Nesťažujem sa. Som spokojná. Aj preto nič nečakám....ba dokonca som bola na vážkach, či vôbec mrhať ich a aj mojim časom...navyše v čase Tomášovej pracovnej doby....ale neodvážila som sa povedať nie. Lebo....čo ak? Radšej zbytočne ísť , ako si potom niekedy vyčítať, že čo keby .....keby....

 

Vonku svieti slnko a ja sa teším....,lebo na október je vonku síce chladivo, ale príjemne. So slniečkom až teplo. Jorika som včera vytiahla von....aj napriek jeho kašľu a soplíkom....ba dokonca sme von strávili dlhší čas než som plánovala...dobré dve hodiny na šmýkalkách. Potom mi usnul v kočiari a ja som sa tiež mohla prejsť.....jaj, či dobre sa kočíkuje....už dlho nebudem...Jorik rastie .....nedá sa zastaviť.....čo mi pripomenulo, že pomaly už bude čas na paniku ohľadne jeho tretích narodenín. Ale o tom inokedy.

 

 

 

Až to bude aktuálne. (už čoskoro, nabudúci týždeň v utorok:)

 

Čo momentálne akutuálne je, sú moje vyšívaníčka.....ľúbim, zbožňujem.....len tak ledabolo slobodne šiť....ako maľovanie ihlou.

No aj kreslila som včera...mala som tapetovú úlohu na našu už čoskoro stránku s Lucy....

 

 

 

 

..tak som čarovala včera s čiernou.....a náramne príjemné to čarovanie bolo. Ako nemám rada čiernu farbu a až na nejakú jednu mikinu s jeleňom , v mojej skrini čiernu ani nenájdete, ma teraz celkom baví ňou kresliť. Myslím, že ak ešte budú mať v Range tie zlacnené balenia sivej, dokúpim si ďalšiu várku ..... aby bolo, do budúcna.

 

Je presne 9am.....najvyšší čas dať byt do poriadku.....a vychutnať si slnko ešte pred nemocnicou.

Želám vám krásny deň.....z 25Tovey Crescent.

 

 

Karty

 

Včera som si dala od sestry, len tak po telefóne, vyveštiť z anjelskej mapy. Je kopec otázok, ktoré teraz riešim a na ktoré hľadám odpovede. A prosím, kľudne sa smejte, lebo ja viem.....ja som akurát tá pravá, čo sa má anjelov čo pýtať, keďže pochybujem v ich existenciu.

 

Ale...nakoľko nie som schopná sama nájsť odpovede....prečo si nenechať poradiť? Navyše, smiešne, aké to je, ja keď chcem, na čas uverím hocičomu.....a včera som verila....lebo....predstaviť si anjelov nie je zase také ťažké. A prosím , píšem vo všetkej vážnosti, neusmievam sa za monitorom....veriť v niečo je podľa mňa úžasné , som si istá, že veriaci ľudia ( v čokoľvek , v akýkoľvek smer) sú šťastnejší ako my , čo sa v podstate nemáme čoho chytiť.

 

Takže som sa pýtala....lámala problémy o sťahovaní sa, o odvážnych snoch a problémových peniažkoch......zvedavá som bola aj na zdravie, rodinu, priateľov.... Nie všetko je hodné písať a definitívne nie všetko patrí verejnosti do uší...., ale čosi predsa len prezradím.....sťahovať sa vraj určite máme! "Určite áno." Tak znela odpoveď. A áno, mám veriť svojim snom.....nemám sa báť a čo sa peniažkov týka, mám sa nechať prekvapiť, ako ich možno nebude ani  tak veľa treba. Najzaujímavejšia odpoveď prišla ohľadne domova. Je vraj čas na nový. Na splnenie si prianí.....

 

 

 

Tak si motám myšlienky....hladkám váhavé ale dotieravé vlastné ego.

Ach...keby ste vedeli......koľko snov v sebe mám! A ako ľahko sa nosia ! Tak ľahko, ako ľahko sa snívajú.

 

 

 Nateraz však pekne naspäť na zem. Do nášho bytíku na 25Tovey Crescent, kde kráľujeme. Zasypaný vecami, prežívame dni bojom s nádchou. Treba dávať veľký pozor.....ľahúčko sa je teraz u nás potknúť o kocky, o zaparkovaný bicykel.....o autíčko..... Jorik však svoj boj vyhráva a už je na tom podstatne lepšie a to je najdôležitejšie :).

 

 

Dnes asi tiež nikam nepôjdeme a ostaneme doma. Aby sme liečbu dokonali. Pozerám von oknom, zdá sa byť celkom "fajn" vonku.....klasický jesenný deň......taký ukážkovo anglický. Ja by som aj šla......ale.......čo na to Jorikove soplíky ?

Vám však prajem omnoho slobodnejší deň.......bez dažďových kvapiek a vetra a soplíkov :)......mávam z Manadonu k najkrajšej strede !

Periny

Presne desať fotografií čaká na dnešný blog. Prekonala som sa....Toľko som ich hádam ešte nemala a za všetko môže včerajšie prezliekanie perín.

Čisto náhodou som totižto včera za 99pí našla obliečky s Charliem a Lolou, mojimi niekdajšími ilustrovanými hviezdami. Všetko odeté v sladkej ružovej...nemohla som odolať. Hanba nehanba, bola som nedočkavá....ani som ich neprala, šup s nimi na paplón. Na môj, samozrejme....takže všetko hygienické fuj na mňa. Ale ..... voňavé všetko bolo....kontrolou prešlo.  Prezliekanie perín je u nás normálna pracovná záležitosť...ale včera sme urobili výnimku . Jorik sa jašil, bláznil......a ja s  ním....kissinky kissinky lietali vzduchom ako aj rozprávkové obliečky....lebo hej , akosi nevieme ani pred 40tkou zostarnúť. A tuto aha, foto.....

 

 

 

...tuto moje periny....

 

 

...tuto polička vedľa postele.....

 

 

...tuto zase môj spánkový priateľ....

 

 

...ten pletený......

 

 

...a ten živý......

 

Teraz chudák leží na gauči.....kašle a smrká.....smutne konštatujem, že dnes von nepôjde.....nijaká music class sa nekoná. Len dúfam, že o týždeň bude fit, aby si svoju narodeninovú párty vychutnal.

 

Aby som doplnila kolekciu 10fotiek...tuto sú zvyšné....z mojej práce....

 

 

 

....z ranného vyšívania  a podobne ako včera -  aj z ranného kreslenia. Lebo večer sa prosto nestihlo:).

 

 

Fuch......hotovo.

 

A dobre tak, presne načas...Jorik sa prebral....zlieza z gauča. Idem maminkovať a .....vám, vám želám krásny deň......ako ináč, z 25 Tovey Crescent.

 

 

 

 

 

 

 

 

Usoplené

Obaja moji chlapi sú nachladení. Ten menší je na tom horšie. Soplí, kýcha......žeby sme to včera vonku prehnali? Ani sa nečudujem.....samej mi bola zima. Vlastne, raz zima, potom horúco......ako na hojdačke. A to som neskákala v nafukovacom hrade ani nebehala po ihrisku. A netrebalo ma spotenú vonku prezliekať......v súvislosti čoho ma napadá slovo "prefúknuť" (najmä , keď bol Jorik malý.....jémine, len treba dávať pozor, aby dieťa neprefúklo, nočnú moru som z toho mala), ktoré z neznámych dôvodov nemám rada. Prosím pekne, je viac slov, ktoré sa mi nepáčia...už som vám to písala? Ako pazucha, muhahaha..... Ale o tom písať netreba.

 

Včera som plánovala veľa kresliť. Véééééľa. Nezadalo. Lebo som sa neskoro vrátila domov, lebo som s Jorikom usadeným na kuchynskej linke varila polievku....lebo som pobehovala okolo Jorika a dávala mu medecínku a mastičky a úplne večer večer, keď už trebalo ísť spať, bola som ja tou vyvolenou na čítanie rozprávky. Nehovorí sa na takéto....človek mieni, pán Boh mení?

 

A tak sa niektoré veci , ktoré som plánovala....radšej vysnívala, že urobím, neurobili. Stihlo sa len niečo, aj to sa dorábalo dnes ráno.....

 

 

....takto nejak som včera začínala......

 

 

 

..takto napredovala......

 

 

 

....a takto to skončila. Čosi akosi mi občas chýba na obrázku, aby som tlieskala ako blázon.....ale ináč fajn.  Samozrejme, aj vyšívala som dnes ráno.....ale nestihla som medailónik dokončiť.....

 

 

Ináč, ako pozerám do svojho fotkového zásobníka......mám tam ešte toto....

 

 

Z dôvodu Jorikových blížiacich sa narodenín sme včera s Jorikom zabehli do Rangu, aby sme si presondovali možnosti narodeninových výzdob. Žiadna sláva.....klasika , najmä od Disneyho....a nie lacná....takže to najskôr vidím na moje kreslenie, strihanie a hókusy pókusy o vytvorenie niečoho originálneho v téme double decker buses..... Fuch, poviem vám, mám toľko nápadov.....a všetko to vyzerá úžasne v mojich predstavách, tak dúfam, že realita nesklame:). A čo sa fotky týka......kúpila som si ešte raz sériu balení sivých fixiek  v teplých aj v studených odtieňoch, lebo....lebo sú moje najčastejšie využívanými a teraz sú za akciovú cenu.....ak teda máte Range poblízku a chýbajú vám fixy a máte radi spectrumky.....chodte do Rangu, majú ich tam v rôznych farbách.

 

 

Dnes je u nás mrchavo, ale neprší, zdá sa, že ani nefúka. To je dobré. Jorik by mal byť doma, ale chýbajú nám nejaké potraviny, pôjdeme teda s Joričkom von. Tata má iné povinnosti, ohľadne auta...ostávame teda sólo dnes. Ale dobre tak.....možno sa bude kresliť.......muhahaha...... (vrrr!).

 

Ono, ja viem, je pondelok....ale i tak......prajem vám ten najkrajší...z 25Tovey Crescent.

 

 

Zase nedeľa?

 

 

 

 

Vyšívam.......čas sa našiel, hoci som dnes zaspala.....a vybehla von neskoro a miesto klasických kolečiek, strihla som si to v prostriedku ,len aby som nemusela čeliť zlovestnému psovi, ktorého za jemný trstinový plot ,jeho majitelia,  ráno čo ráno púšťajú na výbeh.

 

Vyšívala som a počúvala svoju obľúbenú sériu BBC dokumentárnych seriálov, tentokrát o záhadách mentálnych porúch....konkrétne "bipolar disorder - manic depressive". Zbožňujem tieto dokumenty a to natoľko, že už nejakú dobu som ich zamenila za svoje rokmi milované audio knihy.

 

Teraz je však už môj YouTube ticho. Miesto neho mi za chrbtom hrá Bing....na gauči mám Jorika....občas skáče....občas mlčky sedí a sleduje telku. Vonku svieti slnko a ja váham...bude dnes carboot sale?

 

Tak akosi z neznáma, teším sa.

Čosi hrejivé...neviem odkiaľ prišlo.

Cítim sa troška ako blázon...teším sa, že Tomáš dnes bude s nami večer doma....(teraz jazdí) , že budem môcť kresliť a kresliť a kresliť......

 

Povedala som vám už, že moje prsty sú späť....? Chvíľu im to trvalo a ..ja som to vedela, že keď sa vrátia, čosi nové prinesú. A priniesli. Nemýlila som sa. Sú hladné - ach, ako veľmi. A sú nespokojné.....chcú odo mňa , aby som urobila kroky vpred....lebo je toho veľa, v čom sa cítia neisté a hej, my už vieme, že jedine, ak to začnem obávané  kresliť, skúšať a skúšať, môžem pokročiť vpred a byť lepšia. Cítim to ako hlad.....obrovskú túžbu. Pomaly mazať hranice toho, čoho som sa dosiaľ bála, zámerne vynechávala.... Hold, viem, že to bude dlho trvať, kým sa prsty zabehnú, kým sa naberie istota. Ale som pripravená bojovať.

 

 

Hurá do toho !

 

Mávam vám k odvahe a ku krásnemu dňu!

Ako ináč, z 25Tovey Crescent.

 

Stručne dnes

Meškám. Nič nezvyčajné. Jorik je už dávno uložený na gauči , schovaný pod dekou a áno, áno....v brušku má svojich šesť jogurtov. Slnko svieti......susedia nad nami aktívne pobehujú......všade sa ozýva ich búchanie.

Ja som akurát na bobekovskej stránke zverejnila zopár nových ilustrácií a tak nejak pokojne hľadím vpred na dnešnú sobotu.

Plány, tradične, nie sú.

Kdesi sa stratíme. Akurát chladnička zas a znova zíva prázdnotou a treba ju doplniť. Občas nechápem, kde sa v nás to jedlo stráca:). Takže supermarket isto iste dnes musíme navštíviť.

 

Hm....., myslím, že ešte skôr, než vám ukážem už inde zverejnené fotky mojej práce, spomeniem aspoň, že včera sme mali music class a Jorik bol neskutočné šťastný, že tam mohol byť. Robil kotrmelce , skákal, tancoval....snažil sa spievať..... Bola som na neho nesmierne hrdá aj napriek tomu, že sme mali malý "accident". Aj na ihrisku sme včera boli, ako nám to vietor dovolil......hrali sa s marbles , držali ich medzi prstami proti slnku a kochali sa v ich čare ,ja rovnako ako Jorik, sťaby som mala znova 5.

 

Ach...Jorik akosi pričasto smoklí a kašle.....plný nos. Žeby sme to včera prehnali? Alebo žeby bol kúpeľ pridlhý? Jajáááj......hádam ako rýchlo prišlo, tak rýchlo odíde.

 

Myslím, že bude lepšie ,ak pôjdem k nemu. Juj, tie fotky...aby som nezabudla......tuto aha....

 

 

 

 

 

Myslím, ale musím niekde zaťukať, že sa mi prsty späť vracajú....Hurá! Už mi chýbali! Navyše, včera sa mi kreslilo o čosi lepšie, lebo som si doplnila zásoby fixové o svoje tak milované a najčastejšie používané sivé odtiene. Verte alebo nie, bez sivej som stratená:).

 

A tuto ešte.....troška z rána, z výšivky....akosi si všímam, že čoraz väčšie a väčšie obrázky vyšívam...hm, ktohovie prečo :). Žeby som sa stávala závislou na relaxačnom vyšívaní......, to by určite dávalo zmysel. Medzi nami...vrelo odporúčam! Funguje to.

 

 

 

Krásnu sobotu z 25Tovey Crescent.

 

Ráno

Jorik už od šiestej okupuje gauč v našej obývačke. V mojich obľúbených informáciách o stave v jeho brušku hlásim, že v ňom má svoje 6detské jogurty a pól uhorky. Okolo seba ma rozsypané svoje drobné poklady, ktorým ja vôbec ale vôbec nerozumiem ( 5kartičiek z lotérie, dve kalkulačky.....pardón, tri, dva gaštany a štyri autíčka .......plus miska po uhorkách) a ako sú rozsypané po gauči, cíti sa medzi nimi dobre.

Čoskoro nás čaká music class , celkom sa teším....,lebo viem, ako veľmi ju má Jorik rád. Potom pôjdeme kúpiť fixy.....akosi mi tak naraz došli viaceré odtiene.....na moje ponuré obrázky , ináč neviem, bez sivých odtieňov som stratená.

 

Vonku u nás svieti slnko a to je dobré. So slnkom je vonku teplo. Bez neho schovávame ruky vo vreckách. Ráno tu mrzlo....aspoň si myslím...lebo som bola ako parná lokomotíva, keď som dnes ráno behala. Medzi nami....začína to tu žiť nad ránom...ako okrem líšiek a všadeprítomných mačiek, stretávam najnovšie ježkov a sovy! Ach, ich húkanie je ozaj strašidelné a hlasité!

 

Milí, dnes nebudem písať o truhliciach.....ani o ničom z ich obsahu....ani náhodou ich nechcem otvárať. Chcem len o veciach okolo.....o počasí a o každodenných hlúpostiach. Ako o koláčoch napríklad......lebo u nás sa včera pieklo......

 

 

 

...ako ináč, zo špaldovej múčky.....klasický palmarín som tiež nahradila vegánskou verziou vraj zdravšieho "masla", miesto cukru med a miesto orechov zmes ovsených vločiek a len za hrsť orieškov. To aby sa šetrilo , oriešky sú drahé....:).

 

Aj kreslila som, ale veľa sa mi nedalo...  Možno dnes.....

 

 

 

..tento druhý som včera len dokončila..... Ale vyšívať som vyšívala....

 

 

....moja ranná terapia....

 

Pozerám na hodinky, je čas ísť sa nachystať......ešte rýchlo jeden hrnček mliečka....a pôjde sa. Vám mávam ku krásnemu dňu.....odkiaľ z inokadiaľ....ako z 25 Tovey Crescent.

 

 

 

O truhliciach v nás

Isto iste sa vám už stalo, že ste mali kufor alebo skriňu tak plnú, že sa nedala zavrieť. A predsa, natlačili ste do nej jej obsah celou silou a dvierka zabuchli. Ak tam bol háčik, zámka...klapka...paráda, vedeli ste, že sa nič von nedostane. A potom ste opodiaľ našli čosi, čo malo byť tiež v skrini.....ale tá už bola plná.....všetko sa von vysype...tam sa už nič nezmestí....a čuduj sa svete, zmestí. A vy ste to tam dostali....natrieskali ste to tam a hoci máte momentálne pocit, že ale teraz už isto iste  nič viac do tej masy nevtlačíte...ako idú dni, kdesi v sebe pokorne uznáte, že vtlačíte. Aj zamknete. Lebo musíte, lebo chcete....lebo keby ste to nechali vysypať von...len ťažko by ste kus po kúsku triedili ...... Prosím, nesnažím sa písať lyricky.....píšem najúprimnejšie ako viem o citoch...keď bolia, keď je ich tak veľa, že vám zvierajú žalúdok, keď máte dlane otočené dohora a viete, že vám do nich nič nespadne, čím by ste veci zmenili.

Je dosť možné, že každý jeden z nás má v sebe takú truhlicu. Čas ju vyprázdňuje. Odoberá, aby sa dalo pridať. Hm...., ibaže aj čas potrebuje čas ,aby z kopy uberal.

Včera sa ma môj milý spýtal na tri veci, ktoré sú pre mňa najdôležitejšie. Neváhala som dlho s odpoveďou.....Jorik, ty ....rodina.....zdravie....moje umenie.....on pridal priateľov, sociálny život ( hm, ja som pustovník).....kultúru....iba nejaké "extras" navyše. Potom sa ma spýtal, kde tieto veci mám, doma alebo tu, v UK. "Doma."

 

,,Tak čo tu robíme?"

 

Pamätám sa ako sme raz na vysokej hrali hru padajúceho balóna. Vyhadzovali sme z neho hodnoty,aby sme si zachránili život. Len jedna hodnota musela ostať, tá pre nás najdrahšia. Bola som Benjamínok v triede. Presvedčená, že moje hodnoty sú čisté, úprimné, neskazené.....životom. Mne ostala láska. Aké vznešené! Môj o pár rokov starší spolužiak , ináč dnes veľmi úspešný športovec, už vtedy s amputovanou nohou ...... sa ma nežne snažil opraviť, že zdravie je to naj. V tom čase, kedy bol každý okolo mňa zdravý.....bolo nemožné, aby som jeho slovám rozumela. Ale teraz rozumiem.

 

A preto......dnes tlačím veci a zatváram závory a s mliečkom v ruke blúdim ponukami realitiek a .....pýtam sa sama seba, či to čo robím, robím správne, keďže je časť zo mňa nefunkčne zamknutá.

 

A občas si želám robiť bláznivé veci....ako skryť sa v zajačej nore alebo behať po lúkach alebo liezť na vrcholky stromov a dýchať .....dýchať.......dýchať.

 

A miesto toho upratujem, nakupujem, tlačím kočiar, plním vaňu teplou vodou....na panvici smažím palacinky..... aha, lebo mám tú truhlicu zamknutú.

 

 

 

 

(špaldové palacinky podľa Tekelyových......mne až tak nechutia, ale zdravé sú...., ps: nová misa rybacia......voňala po spomienkach)

 

 

 

 

...(troška málo, čo sa vytvorilo)

 

Cinkám vám, mávam.....z 25Tovey Crescent.