Skicár sa plní

Piatok....pre mnohých radostný deň, lebo sa blíži víkend a rodina je spolu a bude oddych....... nie však pre nás. Nie sme zďaleka jediná rodina, pre ktorú víkend znamená pravý opak. Pokiaľ viem, všetky rodiny taxikárov , čo tu poznáme, majú podobný pracovný režim a teda bezrodinné víkendy. Vedeli sme o tom, o tejto dani za túto prácu. Vedeli sme o všeličom a kývali hlavou na súhlas...no keď dôjde na lámanie chleba, .....veď poznáte. Aj ľúto dôjde.....ale nič s tým nenarobíme.

A vôbec, dá sa o rodinách žijúcich v zahraničí vôbec povedať, že majú bezrodinné vínkendy? Myslím, že drvivá väčšina z nás je tu bez rodiny......ako takej, bez babiek a dedkov, tiet a ujov..... Rodiny scvrknuté na minimum.

 

V tej našej je teraz kľud. Jorik ešte spí....Tomáš jazdí.....ja ťukám na počítači tento blog. Jorik sa už cíti (aj vyzerá) podstatne lepšie....a tak, ak nebude pršať, pôjdeme dnes spolu niekam von. Na poštu mi treba ísť, nejaké obálky poslať......no uvidíme....zatiaľ nijaký konkrétny plán.

 

Medzi nami, prezradím vám, že včera som mala druhé sedenie na plastickej chirurgii. Výsledok bol presne podľa mojich predstáv......trval cca 5minút, jazvy boli vychválené......a keďže som ja nemala záujem, aby ma znova videli, bol so mnou rozviazaný kontrakt a mohla som ísť. Moje ústa ostávajú ako sú, nijaké nové pery sa nekonajú. Vedia sa smiať, vedia jesť.....bozkávanie s nimi je trocha podivné, ale to je detail. Tak tu sú..... krásne zahojené a prosím, bež štipky irónie, som šťastná ako to dopadlo....lebo i s odstupom času nemôžem uveriť tomu, že vyzerám ako vyzerám najmä po tom, ako som v deň nehody vyzerala. Malý zázrak.

 

Po nemocnici sme s Jorikom včera ešte zakotvili v Tescu....,aby sa aj Jorik trocha prebehol......doma neskôr cvičil na mojom stroji...s jeho drobným telíčkom to má super zábavné......zo šľapají na chodidlá mal sedačku, na ktorej sa ako na hojdačke  hojdal  pomerne naširoko sprava doľava sprava doľava......  Búchal mi pri tom do nôh....lebo hej, sedela som kúsok opodiaľ a kreslila. Vždy som kúsok opodiaľ...aby som mohla prepínať programy a odpovedať na nekonečné zvedavé otázky....áno áno, už sme dorástli do obdobia otázok , zatiaľ tých prvoštádiových ako "čo to je?" ......na "prečo?" si ešte musíme chvíľku počkať:).

 

Kreslila som teda a toto je výsledok....

 

 

 

 

...pomaly odkladám na kôpku do projektu s Lucy.

 

 

 

Pri rannom fotení som si s ľútosťou všimla, že môj skicár sa pomaly plní.....čoskoro bude znova čas na kúpu nového...... Niežeby to bola nejaká trauma , myslím, kupovanie nového skicára....to len mne sa zvykne ťažko lúčiť s tým predchádzajúcim..... To viete.....denno denne ho nosím všade so sebou.....človek si zvykne.

 

 

 

Aj vyšívať som vyšívala...ale to až dnes ráno..... Ako ináč,,,tradične.

 

 

 

Je takmer 9 a Jorik stále spí :). Slnko vonku začalo svietiť....prediera sa cez žalúzie a žltí nám kuchyňu. Dobre tak...so slnkom je lepšie....aj na ihrisko sa môže ísť. Tam ja síce nie až tak rada, ale Jorik sa poteší bez debát.

 

Mávam vám milí.....ku krásnemu dňu....dúfam, že i u vás slnečnému....z 25Tovey Crescent.