Isto iste sa vám už stalo, že ste mali kufor alebo skriňu tak plnú, že sa nedala zavrieť. A predsa, natlačili ste do nej jej obsah celou silou a dvierka zabuchli. Ak tam bol háčik, zámka...klapka...paráda, vedeli ste, že sa nič von nedostane. A potom ste opodiaľ našli čosi, čo malo byť tiež v skrini.....ale tá už bola plná.....všetko sa von vysype...tam sa už nič nezmestí....a čuduj sa svete, zmestí. A vy ste to tam dostali....natrieskali ste to tam a hoci máte momentálne pocit, že ale teraz už isto iste nič viac do tej masy nevtlačíte...ako idú dni, kdesi v sebe pokorne uznáte, že vtlačíte. Aj zamknete. Lebo musíte, lebo chcete....lebo keby ste to nechali vysypať von...len ťažko by ste kus po kúsku triedili ...... Prosím, nesnažím sa písať lyricky.....píšem najúprimnejšie ako viem o citoch...keď bolia, keď je ich tak veľa, že vám zvierajú žalúdok, keď máte dlane otočené dohora a viete, že vám do nich nič nespadne, čím by ste veci zmenili.
Je dosť možné, že každý jeden z nás má v sebe takú truhlicu. Čas ju vyprázdňuje. Odoberá, aby sa dalo pridať. Hm...., ibaže aj čas potrebuje čas ,aby z kopy uberal.
Včera sa ma môj milý spýtal na tri veci, ktoré sú pre mňa najdôležitejšie. Neváhala som dlho s odpoveďou.....Jorik, ty ....rodina.....zdravie....moje umenie.....on pridal priateľov, sociálny život ( hm, ja som pustovník).....kultúru....iba nejaké "extras" navyše. Potom sa ma spýtal, kde tieto veci mám, doma alebo tu, v UK. "Doma."
,,Tak čo tu robíme?"
Pamätám sa ako sme raz na vysokej hrali hru padajúceho balóna. Vyhadzovali sme z neho hodnoty,aby sme si zachránili život. Len jedna hodnota musela ostať, tá pre nás najdrahšia. Bola som Benjamínok v triede. Presvedčená, že moje hodnoty sú čisté, úprimné, neskazené.....životom. Mne ostala láska. Aké vznešené! Môj o pár rokov starší spolužiak , ináč dnes veľmi úspešný športovec, už vtedy s amputovanou nohou ...... sa ma nežne snažil opraviť, že zdravie je to naj. V tom čase, kedy bol každý okolo mňa zdravý.....bolo nemožné, aby som jeho slovám rozumela. Ale teraz rozumiem.
A preto......dnes tlačím veci a zatváram závory a s mliečkom v ruke blúdim ponukami realitiek a .....pýtam sa sama seba, či to čo robím, robím správne, keďže je časť zo mňa nefunkčne zamknutá.
A občas si želám robiť bláznivé veci....ako skryť sa v zajačej nore alebo behať po lúkach alebo liezť na vrcholky stromov a dýchať .....dýchať.......dýchať.
A miesto toho upratujem, nakupujem, tlačím kočiar, plním vaňu teplou vodou....na panvici smažím palacinky..... aha, lebo mám tú truhlicu zamknutú.
(špaldové palacinky podľa Tekelyových......mne až tak nechutia, ale zdravé sú...., ps: nová misa rybacia......voňala po spomienkach)
...(troška málo, čo sa vytvorilo)
Cinkám vám, mávam.....z 25Tovey Crescent.
Och tazke rozhodnutia vas cakaju, verim, ze stastne. A milena superhrdinka 🌟⭐
ReplyDeleteveruže tak mirka......hádam sa dobre rozhodneme.len, my sme viac na srdce než na hlavu a hoci je to takto vznešené, nie vždy správne.
Delete