Ani dnes nie je líška hotová. Vyhrala to nado mnou. Z časového hľadiska je nemožné takéto hračky šiť, lebo ...však vieme. Ale túto si beztak dokončím. Keď už som na nej toooooľko robila.....
Tuto bola ešte dnes ráno v mojom šitíčku......
Ono sa až nechce veriť, kde sa podeli všetky tie hodiny roboty na nej, že áno.......
Mňa sa ani nepýtajte :).
Ja nič netuším...ba dokonca už začínam byť na pochybách, či sa môj čas netočí rýchlejšie než by sa mal :). Stavím sa o čo chcete, že ani sa nenazdám a budú tu vianoce a potom sa ani nenazdám a budú fuč :).
Tak či onak, už ich u nás čakáme.
Včera som dokonca s Jorikom piekla. Zas a znova som menila recept a k dobrému ! Koláčiky sú najlepšie , aké som kedy jedla! Mňam!
Jorik ich všetky povykrajoval a poctivo aj koštoval. Môj malý pomocník, čo by som si bez neho počala?
A myslím to do bodky a do písmena. Až sa občas bojím, či to vie, koľko na neho nakladám, lebo je to práve on, kto mi pomáha "šľapať" a nemyslieť smutno. Tie jeho mužné pliecka.....zbozkávať by som ich mohla každý deň......úprimne dúfam, že o nijakej ťarche na nich vôbec netušia. Hm..., že mu na nich visí celá mamina .
Keď sa pozerám von oknom, všetko je stratené v hmle. Tomáš spí, dnes nešiel jazdiť. Jorik sleduje svojho najobľúbenejšieho Binga a ja ťukám. Mliečko ma čaká a ja sa ho už neviem dočkať. Ranný prídavok nezdravého cukru. Čo bude potom netuším. Ale ak by sa pritrafili nejaké vianočné darčeky, nebolo by to od veci. Troška meškám tento rok......a vzhľadom na to, že ako nákupná maniačka neznášam preplnené obchody, myslím, že to bude chcieť už aj trocha čarovania v nakupovaní. No uvidíme. Nech už bude ako chce.....hlavne nech je dôvod na úsmev....Mávam vám k nemu...ako ináč, z 25 Tovey Crescent.
No comments:
Post a Comment