Práve som potriedila poštu....rozposlala adresy moje svokre milenej, úprimne dúfajúc, že som na nikoho nezabudla a moje vianočné pohľadnice to doma krásne načas stihnú. Jorik ešte spí, najskôr preto, že včera počas dňa vôbec nespal, za to jašil sa temer celý deň . V poslednej dobe , kde môže, stavia bunkre a včera konkrétne som ho v tom jeho pomyselnom bydlisku musela niekoľkokrát navštíviť...opatrne prevelice, lebo vždy som mu v ňom na čosi stúpla vôbec netušiac , o čo ide....vankúš bol pec, stolička záhrada.....a tak ďalej. Teraz nás o chvíľu čaká hodina hudby v neďalekom kostolíku, takže i moje blogovanie bude troška skresané o slovíčka.
A skresané dupľom mojimi obavami, lebo prosím pekne, od januára ten môj spratok malý nastupuje do škôlky a nech sa snažím ako chcem, predstava, že ho niekde nechávam s cudzími ľuďmi , ma viac než desí. Samozrejme, v jeho očiach sa budem snažiť byť statočná a podporovať ho. Potrebuje sa socializovať, učiť sa, rásť.....s nami je trocha izolovaný, tobôž vzhľadom na to, že tu nemáme rodinu...ale i tak, jedno mi to nie je a bojím sa...... Som si istá, že Jorik to dá a ukáže mi, že moje obavy boli a sú celkom zbytočné. Dnes do jeho budúcej škôlky musíme ísť. Treba vraj dohodnúť hodiny, kedy by som chcela byť prítomná na začiatku celého Jorikovho procesu .....nuž, koľko sa bude dať! Jáááj, ozaj mám z toho viac než motýle v brušku......rovno supy mi v ňom krúžia.
Dokonca ani ranné vyšívanie si nesplnilo terapeutickú úlohu a zanechalo ma v štichu. Ale keď sa jedná o dieťa, asi je naivné klásť na vyšívanie nejaké očakávania, že áno?
Tak či onak, vyšívať som vyšívala a čosi som aj cvakla na dôkaz.....
Akurát kresliť kreslím málo.....len čosi drobné som včera stihla medzi návštevami bunkra....
Ale čo to je prezradím až neskôr.
Neviem, ako u nás doma, ale tu leje a leje. Bleh! Ale, zimy sú tu raz také. Tak k vám mávam cez dažďové kvapky a prajem krásny deň z 25 Tovey Crescent!
No comments:
Post a Comment