Sunday, June 10, 2018

Repete

Všimla som si na sebe, že ak nenapíšem o niečom dôležitom hneď a zaraz, potom to už nejde. A tak, aj napriek tomu, že ma to ťahá k fixkám, odkladám ich bokom a radšej tu slová ťukám.

Nie, nestalo sa  nič veľkolepé. Stali sa len veci drobné , ale stalo sa ich veľa a ja si ich ukladám a triedim v sebe , no a teraz vám o nich napíšem.

Vlastne už minule som vám o nich písala . Minule, keď sa internet rozhodol odísť a zobral so sebou aj všetko popísané a opísané a rozpísané . Papa do neviem kde, odkiaľ sa nedá vrátiť. A tak ste sa napríklad nikdy nedozvedeli, že už mi prišla camera, ktorú neviem používať, ale akosi som prišla na to, kde sa nahráva a kde sa maže a tak robím videá kade chodím a rozprávam do nich, lebo rozprávať mi nevadí ,ale.... Juch, že ja musím mať stále nejaké "ale" ! Nuž teda ale.... - mám s natáčaním osobný problém !
Lebo jak som sa videla na camere, myslela som , že odpadnem. A to som si myslela, že s okuliarmi sa vidím dobre! Hm, nevidela. Moja camera ma prefackala a musím sa zahanbene priznať, že mi príde zaťažko sa na seba dívať. Noooo, možno by to chcelo viac úprimnosti....a rovno tu sem napísať, že to ozaj ťažko rozdychávam ( myslím to, ako vyzerám), lebo že mám vrásky som vedela, ale že toľko, to teda nie a teraz ... najradšej by som si odniekiaľ mech požičala a do neho skočila, aby ma svet nevidel.
A potom , aj  sa hanbím zároveň , aká som povrchná, veď je to len vzhľad, každý sme onaký...a potom, veď už mám 38 a som bývalá anorektička a skúšajúca vegánka (tí vraj vždy už na oko vyzerajú divne a zvráskavene:) , tak čo chcem a tiež, nie je predsa najdôležitejšie, že pre môjho syna som krásna? Je (!) a on mi to aj povie....tak čo vymýšľam?
Vymýšľam preto, že som žena a hej, niekomu možno ide starnutie zľahka, mne nie. Vrásky , čo mám, sa mi nepáčia.(ako výtvarníčka by som si ich pokreslila trocha ináč...)  A keby že len vrásky! Mám tvár okolo úst poštopkanú zhora dole a zuby...no čo , po úraze je to vidieť, že....radšej pomlčím. Ináč , je mi jasné, že nie som jediná, čo nie je zo seba nadšená  a hej viem, nestojí na tom svet. No po prezretí vlastných videí som sa, priznávam sa verejne, našla na gauči ako sondujem stránkami o plastickej chirurgii...facelifting v Košiciach. Hanba mi!
 Takže, foťák mám, trocha spolu zápasíme a uvidíme, kto napokon vyhrá. Pošepkám však, že videá nahrávam, hoci zatiaľ sa v nich radšej nepromenádujem:), len vykecávam odkiaľsi spoza camery:).

Ďalej, aby som sa nestratila, čosi akosi konečne sa niečo stalo aj ohľadne mojej knihy. Juchú! Ozvali sa mi tí, na ktorých som čakala....., ibaže ich plány a pravidlá sa zmenili - nijaká sponzorská zmluva nebude ale zmluva o reklame a tak, ani neviem, či treba veci bližšie vysvetľovať, ale ak áno, tak tu to je - moja kniha bude v sebe proste obsahovať veci reklamné a ja.....rozumiem, rozumiem.....a knihu veľmi chcem a tak súhlasím a zatínam päste, aby to nejak - v konečnom dôsledku - ladilo a čarovalo. (ps- prosím, viac tu k tomu písať nebudem, nie aspoň nateraz. Lebo všetko je to zatiaľ v procese, tak uvidíme...uvidíme...ja znova napíšem, ak sa niečo nové prihodí...)

A napokon, na koniec....ešte pípnem toľko, že ako Veruška stále usilovne makám a makám hádam i viac, než som predtým makala a zbieram prvé plody práce, lebo ľudia mi píšu a mne sa množia objednávky a teším sa z nich ako blcha, lebo mám pocit, že som dostala po Bobekovi šancu a ja sa jej nechcem vzdať. Chcem ďalej na sebe pracovať, koľko to len pôjde, hoci nie každý deň je nedeľa. No verím všetkým, čo v sebe mám, že každá práca bude odmenená a tá moja tiež. Stále si prajem , aby mal deň viac hodín, alebo aby som vôbec nemusela spať, lebo čosi akosi, každý deň mám pocit, že by som toho mohla urobiť viac... Ibaže toto sú naivné priania:) a tak sa učím tešiť z toho, čo mám. Našťastie , moje skicáre a fixky to ťahajú so mnou , prisahám, nevymýšľam a poslednú dobu sa mi dokonca i  zdá, že sme spolu vytvorili team:). A s týmto skvelým pocitom sa s vami rozlúčim a prepáčte, že som vám nenapísala ani čiarku o carboote a o knihe, ktorú som si na ňom kúpila - čosi , o čom som pôvodne písať chcela!!!

Nuž majte sa všetci, čo sem občas zablúdite a prosím, troška nesmelo, dovoľujem si vás vyzvať k tomu, aby ste sa tiež nebáli a pracovali na svojich snoch. Ten pocit , keď žnete  plody svojej práce, sú k nezaplateniu. Mávam k vám milí....z 25Tovey Crescent.


                                                     CINK

No comments:

Post a Comment

Milovník papiera

Neuveriteľné...je už temer poludnie. Najvyšší čas, aby som upratala a začala variť obed - hoc nemám ani potuchy čo! Možno by sa dnes zišlo č...