Stolíková záhradka

Práve som do seba napchala paralen. Vrrr..., to vždy nerada robím..., ale čo mi už ostáva, keď som si včera...po úpornom dni presúvania nábytku v našom drobnom byte na 25 Tovey Crescent , po behaní ako  divý pes okolo všetkých možných dostupných kvetov , čo v Tescu a v Lídl mali, natiahla krk, lebo som niekde tesne pred spaním dostala hovor od svojej polovičky - úplne nadšenej z toho, ako to vonku fičí, lebo je bál a 10 000 študentov sa účastní a ja som na to híkla a na to híknutie reagoval Jorik a hneď chcel aj vedieť, čo to znamená "bál" a ja že dievčatá sú ako princezné a chlapci ako princovia a takto "vyparádení" spolu tancujú ta- da- ta - dam....ta - da....a Jorik , že i on chce ísť a ja,  že on ešte nie je študent ,ale zatancovať si môžeme aj doma a  držiac ho za ruky, zvŕtali sme sa kuchyňou , až dokiaľ mi neprišlo zle...lebo ja mám točenie od prírody zakázané a len čo tzv. "točák" prešiel, zistila som, že rovnako tamtadá....! , už nemôžem robiť ani iné banálne veci , ktoré si vyžadujú vytočenie krku doľava , och, to zas bude sranda pri každom prebehnutí cez cestu!

Ešte že zajtra už bude lepšie a pozajtra ešte viac..., no i tak sa obávam , že dnes budem nevrlá na celý svet, ako zvykol byť ako môj otec, kedykoľvek ho niečo bolelo.

Aspoň , že moje nové rastlinky ma tešia . A ešte k tomu ako!

Čo tu bývame, bola som "bezrastlinková". Z domu som si ku kvetom v kvetináčoch vytvorila asi taký vzťah, že ich treba zalievať , lebo uschnú . Omnoho radšej som mala našu záhradu na chalupe..., alebo presnejšie babkinu, tú na malom dvore...najmä , keď som bola ešte malá a mohla som sa v zemine vŕtať a semiačka zbierať a do hlinených črepníkov strkať. Ibaže, čo som sama sebe kráľovnou , veľa toho nevlastním . A tu v UK už dupľom nie. To až teraz.... no, nie až teraz teraz ako "doslovne", ono to už niekoľko mesiacov trvá, čo mám na okne svoje "ceruzky" , boli v akcii a za tú cenu som ich musela mať, lebo boli farebné a výtvarnícke a očividne sa im u mňa páči, lebo zaliate, nezaliate i preliate , krásne sa držia, až miestami dumám, či nie sú umelé:) a potom mám i v kuchyni na okne , takisto za nejaké centy kúpené drobné kvietočky, o ktoré sa v Tescu na polici nik nestaral a potom ich dali za 9centov , lebo boli tesne pred posledným dychom a ahaho!, u mňa sa im darí a nonstop kvitnú a ja sa z nich teším a oni to vedia, lebo im to vravím zakaždým, keď ich spolu s bazalkou, ktorú Jorik "obžiera" a petržlenovou vňaťou, čo do každého jedla strkám,  zalievam. Ale to bolo asi tak všetko. I som sa hanbila, keď mi sestra posielala fotky svojho bytu a tam , sťaby to i džungľa bola, smiala sa na mňa z každého rohu nejaká palma či "palmovník".

A ja som sa bila do hrude, že mne sa tieto kvety až tak nepáčia...,lebo zdá sa mi, že pichajú a orchidei ešte o to viac, že u nás doma sú v každom okne a ja nemám rada, keď sú veci rovnaké a navyše, mne sa beztak najviac ľúbia skalničky a potom aha, youtube videá sú plné subkulentov a ja si bezmocne vravím - trendy, zabite ma! ,ale i ja také chcem! , no zaryte nič nekupujem, až dokiaľ ma včera z čista jasna nenapadlo, že idem dať nášmu bytíku menšiu nábytkovú prerábku , lebo také ja rada a odrazu som si vytvorila stolček, na ktorom "nič" , len záhradka moja by mala byť. Jaj!

Koľko radosti - toľko i skákania a dumania , až si všetci nakupujúci v Tescu museli myslieť, že som na hlavu, však len kvet si kupujem..., no ja som vám pozbierala z ich výberu , čo sa mi ľúbilo, rozložila si to po dlážke, lebo veď haló....som v Tescu v UK a nie u nás v Krompachoch, kde by ma hneď von vykázali, jak by som si čosi také dovolila... a kombinovala som a ladila a prezerala ceny, lebo tie často nepustili a napokon som kvety vrátila, odišla a znova sa vrátila a tak 4krát dookola, až v Jorikovi všetky nervy praskali a mne peňaženka, lebo napokon som sa rozhodla na svojej novej záhradke nešetriť a kúpiť si len kvety, ktoré sa mi ozaj ľúbia pre to, aké sú a nie preto, akú majú cenu.

A tak mám teraz svoj pracovný stôl pri druhom okne nášho bytíku, hneď vedľa telky a na meter od neho malý drevený nočný stolík - plný káblov a nabíjačiek, na vrchu ktorého je moja bytová záhradka , subkulentná a džungľová ...s črepníkmi a miskami , že plačem a aj sa sama seba pýtam, jak som mohla bez záhradky  doteraz vôbec fungovať?

Jak???????

Nadržaná jaká som, teraz by som najradšej celý byt "obzelenila", ale ako vravím, nepekne a škaredo , lebo o peniazoch iba tak, no  či sa mi to páči alebo nie, kvetinky tu ozaj nie sú lacná vec..., leda ak sliedite po výpredajoch , čo z času na čas v tých supermarketoch bývajú, ale pozor, to vždy až vtedy, keď už sú  tie rastlinky úbohé niekoľkými koreňmi na druhom svete.

A tak som tu...s natiahnutým krkom vo svojej záhradke a všetko je krásne, no už musím z toho von, lebo kreslenie čaká a potom i carboot, lebo dnes je nedeľa a to kreslenie, no...nestihla som včera urobiť veci, jak som chcela..., lebo tá prerábka a najmä, veľa toho bolo na tej kresbičke, aj veľkostne ,aj detailne....ani ranné tri hodiny na vyfarbenie nestačili. Čo sa už i ja čudujem, že čo? Ako?
A tak idem pracovať, lebo ráno tiché tomu praje a k vám všetkým mávam a krásny deň vám prajem a ...až by ste váhali, nebojte sa - urobte si záhradky doma. No čo už, nemáme záhrady , iba okná s ich parapetnými doskami (a občas niekde  nejaký ten prázdny stolík) , ale i to pre radosť bohato stačí!

Toť moja skromná rada zo záhradky na 25Tovey Crescent!

                                                                             CINK