Maj sa škôlka...

Dnes má Jorik "graduation party" v jeho škôlke. Nuž teda, pôjdeme sa rozlúčiť alebo radšej, pôjdeme to osláviť ! To len ja , ako mama, miesto toho, aby som sa bezbreho tešila, sa kde tu po sebe štípem, či je to vôbec možné, že už mám zo svojej lásky školáka. Vlastne, ani neviem, čo sa čudujem....veď sa mi už občas aj do náručia ledva zmestí a to som ho len nedávno nosila v nosiči všade so sebou. No, na zahnanie sĺz si v duchu opakujem : ,,Veď sa ti nežení Vierka, len do školy ide, čo z toho takú vedu robíš?" Veď ja viem, viem...,ale čosi mi vraví, že i tá ženba ,popravde, nie je zase až tak ďaleko a možno ma prekvapí skôr, než to budem vo svojej hlave čakať a zas a znova budem v sebe rumázgať, že jak je to vôbec možné, veď len včera som smútila, že už do škôlky viac nepôjde. A tak, viac než z racionálnych ale radšej čisto žensky - koketných dôvodov, som sa rozhodla kúpiť si niečo pekné na seba a dnešný deň ako hrdá mama osláviť. Prekrásne , bordové, s kvietkami ako drobné puntíky obsypané šaty , už na mňa v skrini čakajú. K tomu tyrkysové pančušky a béžové sandále. Smutno mi isto iste je, ale hej! Som i hrdá na toho svojho spratka , ktorého milujem do špiku kostí, že ho prisahám, každé ráno lámem, jak ho stískam a bozkávam a Jorik sa nechá, i hlavu dole spustí...., lebo biedak vie, že mama i tak nepustí, dokiaľ všetko nezbozkáva a dokiaľ mu tristodvadsaťpäť krát nepovie, že ho miluje : Po mesiac a späť.... Až ho z tej lásky zožerie....Až ho kompletne celého rozmliaždi a rozpučí.....Až dokiaľ mu nezje aspoň bradu a pätičky , lebo tým prosto nevie odolať! Fuh....aj zo desať minút ho ráno čo ráno mordujem. Ale vidím, vidím...veď nie som slepá, že čo som doteraz vo vzduchu bozkávala, teraz radšej na zem uložím. Ale heš chodte melancholické myšlienky! Beztak sú zbytočné ako prach, čo na nábytok sadá. Nič nezmenia, len "zosmútia". A tak radšej očkom mrkám na balíčky, čo sme včera s Jorikom do noci balili . To pre pani učiteľky, aby sme sa im poďakovali, za všetky hry a objatia, čo Jorikovi dali. Priznám sa vám, nie som dobrá v týchto veciach. Ani neviem, čo sa tu patrí kúpiť. V sekáčoch pravidelne nachádzam ďakovné poháre, hrnčeky, taniere, plakety..., ktoré najlepšej pani učiteľke z lásky kedysi deti kúpili. Ba dokonca už i tričko som našla, ručne maľované s podpismi detí. Akosi , do sekáču mi to nepatrí, veď kto si to kúpi a potom, čo ak to nájde niekto z tých, kto sa na tvorbe darčeka vlastnoručne podieľal? Asi to najlepšej pani učiteľke nedošlo... Odhliadnuc od toho, viem, že tu, ako i u nás doma, mnohí nosia kvety. Kvety nikdy neurazia, kvety iba potešia. No , povedzme si pravdu, učiteľka si ich v takýto deň domov donesie toľko, že ak dosiaľ nemala alergiu na peľ, je na najlepšej ceste ju dostať. A tak sme s Jorikom vymysleli , že tým našim učiteľkám darujeme čokoládu. Tá sa zje a koniec. Nuž, nabehli sme do vegánskeho obchodu, lebo to už vieme, že ich čokoláda nám prevelice šmakuje. Po krátkom zvažovaní, kúpili sme šesť rôznych druhov , aby bolo veselšie a farebnejšie. Od jedného výrobcu síce , len každá čokoláda v inom balení a s inou príchuťou. A tak máme vanilkovú, nugátovú, orieškovú, pomarančovú, keksíkovú a klasickú čistú. No a aby toho nebolo málo, zabalili sme ich do papierových taštičiek i s jednou mojou pohľadnicou. Len pre tri, také tie úplne že naj pani učiteľky, sme urobili balík o čosi bohatší a hoci si nie som istá tým nápadom, pribalili sme im do balíka i plátenné tašky. (ja totižto nie moc rada dávam svoje veci ľuďom, ktorí si ich nepýtajú...lebo ozaj ma bude mrzieť, ak svoju tašku nájdem v sekáči. No , robím výnimku a riskujem v nádeji, že kohosi predsa len potešíme ...). Oj a takmer som zabudla! Že i Jorik sa na balení pričinil a pre každú jednu učiteľku nakreslil drobný obrázok:).

(s taškami...dúfam, že sa zídu, ak by už aj nepotešili)

(túto nugátovú máme najnovšie úplne že najradšej! mňam, chutí do bodky a do písmena úplne rovnako ako kedysi Danka. teda, ak sa nemýlim a bola to Danka, čo bola nugátová...alebo žeby Janka? či Lenka? nie , tá isto nie...Danka to bola, tak je, že?)

(čokoláda a pohľadnica)

Nuž tak je to teda u nás. 

Slávnostne.

Ešte očkom zabieham k nášmu oknu a mrkám na tú zeleň, čo za oknom máme. Slnko ešte nie je vidieť..., najskôr je teda zatiahnuté. Uj, či len pršať bude? To dúfam nie....! V daždi sa mi bude ťažko "klopítať" béžovými sandálkami... No horúci júl ,aký sme tu dosiaľ mali, mi vraví, aby som sa nebála. I dnes bude pekne. To len na carboot ,v nedeľu doobeda , si každý rád spŕchne:). A tak, s pokojom na duši, k vám mávam a len krásny deň vám všetkým prajem. Nech ho máte ako maľovaný!

Cink