Pripravení do školy

Orechový koláč, miska s nakrájanou dyňou a vegánskou šľahačkou , plná všakovakých semiačok a sušeného ovocia, práve skončila v mojom bruchu. A štipka čokolády....s príchuťou kávy, hm, celkom dobrá ,ale viac si ju nekúpim. Je nedeľa ráno a ...heeeej! Vyšla som z cviku! Je nedeľa ráno a to znamená carboot! Prší vonku? Neprší? Nemám ani potuchy, lebo každé jedno okno v našej obývačko kuchyni je starostlivo zatiahnuté. Ale nič nepočuť....len zavíjanie chladničky. Tak hádam neprší!

Po tak dlhej dobe na Slovensku , priznám sa, akosi trasľavo hojdajúc sa rozbiehame. Akoby som rok boli mimo!
,,Aha, tu mám toto!"
,,Jááj, som zabudla....tu je toto!"
,,No úplne mi to vypadlo , že to tuná takto funguje!"

Prosím pekne, bez preháňania. Ale nečudujem sa, vždy je tomu tak. A okrem iného, veci sa tu ozaj zmenili. V obchodoch pomenili obsahy regálov - prosím, vie mi to niekto vysvetliť? Je to kvôli tomu, aby to akože v obchode "žilo" , že sa to tak robí alebo prečo raz nájdem mliečne výrobky pokope v jednej uličke a potom jogurty tu a syry o tri uličky vedľa? Však taký starý človek, čo do obchodu dôjde raz za týždeň , si môže biedák myslieť, že už si v tej hlave nič neudrží a pritom to oni menia obsahy regálov a presúvajú a posúvajú.... Isto za tým čosi veľké "obchodno - marketingové" je, ale medzi nami, mne sa to nepáči. A babkám a dedkom isto tiež nie...veď mne to vzalo minúty navyše, jak som supermarket obehávala ,kým som hľadanú vec našla a taký starší človek....a keď sa ani niet koho opýtať....no radosť! A rovnako radosť v našich sekáčoch, kde si rad radom hovoria, že pre deti nič držať nebudú a prosím pekne , len dospelácky vážne veci majú a mne je to tak ľúto, lebo detské knihy a hračky, čo sme sa v nich tak radi hrabali a snorili , sú náhle fuč. A Jorik len so smútkom v tvári konštatuje : ,,Mami..., ani tu už nemajú nič pre deti!" Ale ja viem, viem....s deťmi sú len problémy v obchodoch:( - rozhadzujú veci, jašia sa.., ničia ich a potom, kto to má po nich upratovať? Len akurát, smutno nám z toho je...
Ešteže ..., od utorka už pôjde Jorik do školy a u nás sa všetko zmení. Ani čas na chodenie po obchodoch už viac nebude. I sa z toho tešíme , i prsty mädlíme...., len aby dobre bolo a Jorikovi sa v škole páčilo. Včera sme , prosím pekne, obetovali deň zháňaniu všetkého možného , čo do školy bude potrebovať. Nohavice šedé, biele košele, biele pólo tričká, tmavé ponožky, čierne topánky, svetre s logom jeho novej školy, taška s logom jeho novej školy..., obedár, fľaša špeci zdravá....a zabudla som na niečo?
Hej, zabudla som - na kravatu s logom..., ktorú som napokon nevzala, lebo vraj nie je až tak potrebná , no na zozname je a ach jaj zoznamy, raz na nich to jak zákon....asi ju ešte pobežím dokúpiť:).


No..poviem vám, celý nákup včerajší nás tak zmoril, že sme sa po ňom  s Jorikom zmohli tak akurát na kúpeľ a Coco:). Hej, stále sme paf do tej rozprávky! (vie mi niekto povedať, či je k tomu aj cd? chceme ho!) Na koniec dňa už len rozprávka v posteli a v objatí sme jeden vedľa druhého usnuli. (áno, ešte stále sa nám spí dobre spolu..., najmä, keď sme doma sami dvaja, lebo tata pracuje.)

Nuž, prosím, odpuste, že obrázky nové nemám i že som včera na sociálnych sieťach mlčala. Byť maminou je občas také. Najmä, keď sa do tej roly celá vložíte ! Fixky a papiere, jak - koľvek  dôležité, musia ísť bokom. Ale teraz idem kresliť, až dokiaľ ráno celkom nepríde a nebude čas ísť na carboot. :)

Nuž majte sa všetci a najmä ubehané maminy. Dúfam, že aktovky a peračníky už dávno máte doma, aj nové šatičky a topánočky, aby vaše deťúrence v škole pekné boli. Ja k vám už len mávam a krásnu nedeľu vrúcne želám! Nech je po všetkom behaní a staraní sa pokojná a veselá !

Z 25 Tovey Crescent... cink.