O všeličom z obyčajného dňa

Ďalší upršaný deň na programe. Čmáram si plány do modra....alebo....načo byť optimista? Rovno ich vo vani utopím... A najbližšie dni tiež neveštia nič dobré. Ale..., zase....vždy lepšie ako horúčava, ktorú sa zdá máme teraz doma na Slovensku. Úprimne , medzi nami len, prezradím, že päste už teraz zatínam, aby bolo od 4 augusta na SVK zima. Nemusí mrznúť, ale kľudne aj na bundu:). Lebo akonáhle je teplejšie....moje telo to nezvláda a všetko ma svrbí....najmä moje tetovania. Obsypú sa pľuzgiermi a sranda skončila. Ono.....ako niekto, kto niekoľko týždňov doslova visel na slovách Vivienne Westwood viem, že rovnako ako s dažďom tu na najbližšie dni, ani našu matičku zem nečaká, čo sa otepľovania týka, ružovejšia budúcnosť. A nepíšem to len tak.... Píšem to ako niekto, kto má našu zem rád a tiež ako matka, ktorá sa pýta, akú to len budúcnosť sme prichystali pre tých, čo sa ešte len učia po zemi chodiť....

Ale pesimizmus dnes nie je na mieste. Haš haš....smutné myšlienky. Radšej nech naďalej, aspoň za seba, skúšam konať a žiť čo najmierumilovnejšie k našej modrej planéte ....

Akurát....hádam, nie vždy som v tom dobrá... Ako včera, keď som nastriekala služnú zbierku svojich originálnych kresbičiek špeciálnym ochranným sprejom. Otvorené okná nestačili vetrať. Na istý čas sme sa dusili... Ale výsledok...oj, výsledok....žiarivejšie farby, extra zrnitá vrstva , ktorú doslova cítim pod prstami a to sa mne, ako niekomu, kto na všetko potrebuje dôkaz, ráta. Teším sa....farby sú jasnejšie a najmä, i keď po obrázku prejdem a prstom po ňom šúcham..., držia pokope. Konečne sa cítim sebavedomo...., už len dúfať, že aktuálny výsledok je trvalého charakteru. Fixy samé o sebe, nie sú práve najkvalitnejší materiál, čo sa týka ich výdrže. Blednú, reagujú na slnku..... Len nedávno som robila prieskum kde sa dalo, pýtala sa a hľadala....úplne netušiac, že to najlepšie som mala dávno doma. Z čias hádam predpotopných.... Ale stále funguje!

No a sfotila som to všetko..., čo si odo mňa niekto kúpil....a už vlastne ani mne nepatrí....

I dnes som kreslila...ale už menej ako som zvykla. Musím sa teraz postarať o svoje zdravie....lebo všetko si svoju daň pýta, i moje doterajšie kradnutie si času a makanie počas noci...musela som spomaliť a učím sa odznova. Tak len jeden obrázok za dnes pridávam...

Uvažujem - váham, že ho použijem ako námet pre pohľadnicu pre tajný svet, ktorému iba odosielateľ a prijímateľ rozumie. 

Na záver, ostal mi ešte jeden obrázok .... nevzišiel však z mojich rúk...ale spod Jorikových. A ..., možno som len hrdá mamina...ale neviem si pomôcť, hrdá ozaj som..., lebo po výtvarnej stránke mi imponuje, ako lahodne veci rozložil, ako ich farebne zladil....ako nežne všetko skombinoval. Nikde nie je prázdna plocha....nikde nič nekričí, netlačí....ale sedí a oku lahodí. Tak sa chválim, čert to ber, nie sú náhodou maminy od toho?

Krásny deň vám prajem a mávam k nemu....z 25Tovey Crescent. 

Cink

Dnes mám len chaos

Dnes píšem neskoro. Dnes mám iný deň a stojí ma pomerne veľa námahy. Jeho obsah si však zapisujem bokom. Veruška s ním nemá nič, ani Bobek..... Dnešok je len môj a idem sa s ním pasovať. Aj preto sú hodiny hore pupkom obrátené.

Akurát, pomedzi to nové , staré sa mieša. Vonku prší, občas až šialene "ľape" , iné slovo na to nemám, len toto nechutne nespisovné a uši trhajúce. Vietor udiera do okien, akoby sa chcel silou mocou dostať dnu. V našej obývačke-kuchyni sú veci rozhádzané, a to až tak veľmi, že sa pomedzi ne brodíme. Kde sa vzal všetok ten neporiadok ?

Niečo Jorik,niečo ja. Balíčky balím..., vždy ukrutne  dlho mi to zoberie. A aj miesta...nebudem klamať. Jorik to zdedil najskôr po mne, lebo aj on čosi majstruje a tiež mu to čosi z nášho, už i tak malého priestoru, zoberie. Ešteže tata nie je doma....fotil by si to na svoju FB stránku, aby sa všetci čudovali.... :)

Dnes je tiež posledný deň pre škôlky a školy. Tak sa doma lámeme, či nemáme tým učiteľkám v škôlke nejaké z mojich tašiek zabaliť a ako darček odniesť za všetku ich prácu. Akurát, za ten čas, čo tam Jorik bol....toľké sa tam vystriedali, že ani nevieme , koľké tašky zabaliť ! A čo Tomy, jediný chlap v tom inak ženskom osadenstve? Jemu sa predsa taška nehodí....a nedať mu nič, nie je hlúpe? Alebo to mám nechať tak...veď Jorik tam mal ledva 15hodín týždenne....a pomerne dosť sme vymeškali..... Hm.....možno ten dážď a vetrisko bude pre nás odpoveďou, či von vôbec máme päty vytiahnuť....

Telka hrá a ja ťukám .
To sa nezmenilo. A Jorik na mňa čaká, lebo ..... on o hore pupkom prevrátených hodinách nič nevie. Našťastie.

Dnes budem mať obrátený deň a zajtra tiež...vlastne už naveky. No chaos v nich nebude trvať naveky. Už zajtra ho vyleštím. To by som ináč nebola ja.

Tak vám z neho mávam, dnes bezfotkovo. V tom chaose je ťažko veci rozkladať. Krásny deň majte....z 25Tovey Crescent.

Cink

Tyrkysová kniha

Včera som zmeškala šaty.
Pre sestru. Boli červené a vintage. Trocha námornícke, aj napriek svojej farbe.

Ostalo mi z toho smutno. Ktosi ich predo mnou kúpil .... Ale tak to chodí..., keď nekúpiš hneď, riskuješ. My sme riskovali a nevyšlo to. Aj som to chcela zachrániť a miesto náhlenia sa domov, zastavila som sa v dvoch ďalších sekáčoch, či nenájdem prijateľnú náhradu. Nenašla som. Akurát , knihy som si odniesla. Tri boli, aby som bola presná. Vôbec som ich nechcela kupovať....neplánovala som, nie kvôli nim som do obchodu vošla...,ale napokon som sa im tešila. Lebo telefóny som si nechala doma a prišlo mi náramne vhod využiť čas a čítať si cestou domov. Niekedy som to zvykla robiť stále...bol to môj čas na čítanie...., radšej ako na záchode.

Nie preto však o tom píšem.... Ale preto, že jedna z tých kníh, tá tyrkysová navrchu, mi počarovala. Najskôr, všetko nádherné tyrkysové mi bez debát stále počaruje..., ale teraz, keď som dosť sentimentálne naladená, prišla mi táto kniha ako malý zázrak.... Viete, ja viem, že nemá zmysel vracať sa do minulosti. A predsa tam zvyknem cestovať. Čosi zvláštne upokojujúce v nej je. Také čičíkavé..... Bez väčšej námahy si dokážem privolať vône, chute.....stav bruška však hovorí za všetko. Tam to všetko cítim najsamviac. A potom, keď je pekne, príde preplesk.....že už nikdy nič z toho nikdy nebude. Definitívna hrubá čiara. Nemám ju rada. Nenávidím priam a hoci sa z nej učím , nič to na tom nemení, že akceptácia , v mojom prípade, známená  zároveň i nenávisť. No, nenávisť je asi silné slovo. Myslím, že ju len nenávidieť chcem. Alebo som nenávidela ale už som sa vzdala, lebo nevládzem toľko "nenávidieť", najmä, ak to nikam nevedie. Hm, viedla vôbec nenávisť niekedy k niečomu? K bolebrušku jedine.

A tá tyrkysová kniha, pre pubertiakov ináč, čo bolo ďalšie plus, lebo knihy pre násťročných majú väčšie písmenká a ja som včera nemala svoje okuliare so sebou..., mi povolila znova si zopakovať dotyky. Teleportovala ma. Akoby som opäť medzi prstami držala knihu s tvrdým obalom, obalenú v papieri so symbolom Mladé letá. I voňala tak ako kedysi knihy zvykli. Staro.

I dnes má Jorik škôlku. Knihu si vezmem so sebou.....a rozmýšľam, že si znova zabudnem telefóny doma.

Kreslila som...k narodeninám...lebo mi chýbali "gratulanti" .....tak už idú! Kde je oslávenec?

Pri včerajšom upratovaní som našla niekoľko druhov fixatívov. Dnes som ich skúšala a úspešne. Fixa drží a moje srdce tiež. Neskolabovalo :). (Môže sa baliť...omeškane, ale ochránene a to stálo za to meškanie. )

I toto som dnes nakreslila....rodinku v očakávaní. Lebo i tá si zaslúži byť pohľadnicou oslávená! Najmä, keď sa to v mamine pečie a v rodine očakáva....kedy konečne pribudne ďalší člen do domu...

A tu už tá kniha tyrkysová ...a jej kúzlo ....

Pozerám sa von oknom a vidím, že je zaliate slnkom. Dnes bude krásny deň. Do škôlky pôjdeme na bicykli. Teším sa, po včerajšom daždi to bude príjemná výmena. 

I Jorik sa teší. Jeho rez sa hojí....a ja sa usmievam. Dnes mám pokoj na duši. Som rada. 

Mávam vám z toho pokoja...z 25Tovey Crescent. 

Cink

24

Ak som dobre počítala, presne 24 fotiek mám dnes natiahnutých v archíve. Teším sa, lebo popri nich, nezvýši na slová. Hej, mne to tak občas trvá, kým v sebe veci strávim....nie že by som bola pomalá...., iba nie vždy viem nad vecami mávnuť rukou tak skoro ako ostatní. Najskôr preto , že veci lúskam, snažím sa pochopiť, dokonca i ospravedlniť...ale ..... hej, psst! Dnes predsa znova šetrím slovami!

A hor sa do toho archívu, nech tam nepraská vo švíkoch..., lebo kreslila som, tvorila....i u pána teplákového som bola .... Až dumem, kde začať.... dobre, dobre....myšlienky na miesto! Začnem kresbičkami:).

Takto sa mi dnes ráno rozložili na stole. Ten už ináč dnes nemusel byť....., lebo môj milý si vypočul rozhovor nejakého , bez nadsadenia - múdreho človeka, ktorý hovoril o potrebnosti stolovania.... A my stôl nemáme. Nie ten klasický, jedálenský... Nepoužívali sme ho a tak som ho vymenila za stôl pracovný, pre mňa. No odkedy sa tak stalo, akosi pravidelne sa vraciame k tématike odídeného stola a nedoziernych následkov, aké to môže na našu rodinu mať. Nevysmievam sa, nezľahčujem tému. Viem, že stôl je potrebný.... Aj preto som včerajší deň strávila vypratávaním toho môjho, že ho nahradím odloženým starým stolom...ale akcia v úplne konečnom štádiu zlyhala. Nebolo miesta v našom malom byte, kde by som schovala svoj milovaný pracovný stôl. Odložila ho na čas, keď budeme mať miesta viac....A von som ho vyhodiť nechcela. Tak ostal tam, kde bol a až si nájdeme väčšie bývanie, hádam už nikomu zaberať miesto nebudem a naša rodina sa zachráni.  Zase, nezľahčujem....som len trocha ironická. 

Okrem toho, že som nakreslila obrázok  na pohľadnicu pre oslavu sesterstva (nie je moc vydarená...) , som sa hrala s nápismi a neviem, ako to uvidia iní , ale ja som tlieskala rukami, lebo tieto drobné odkazy sa mi náramne hodia k pohľadniciam a k téme, ktorú reprezentujú. 

Ako make a wish, zaželaj si niečo...alebo left with the broken heart....zostalo len zlomené srdce...drobné biele písmenká....lepšie nemohlo byť. 

Tu to spomínané sesterstvo.....

A teraz tašky a tričká...

Niektoré témy sa opakujú, tak som ich nefotila....len tie nové....

Jedna zo starších obľúbených kresbičiek.....

Táto nevyšla...zle orezaná, šikmo natlačená.....

Mama taška vyšla nádherne!!! 

I sestry alebo priateľky.....usmievam sa spokojne. Naživo sú krajšie, verte mi!

Aj kúzelníčka sa vydarila.....juch!

I pletieme s ovečkou taška sa nemá za čo hanbiť! 

A táto...táto...srdce mi zlomila ! Jej sa asi teším najviac ! 

Aj moja super žena, na oslavu každej ženy, mojim očiam lahodí. Každá máme srdce na dlani , pričom sme tak zraniteľné a predsa, aha, aké sme silné ! Kto pochybuje? 

A môj škriatok bubákový ! Jak by som ho mohla vynechať ????

A tadá.....konečne prvé tričká...

Štyri mali byť, no pán v teplákoch si štvrtý obrázok nezapísal..... Nevadí, bude neskôr. I z týchto troch sa už teším. Lebo zaujímavo vyšla tlač....pripomína mi staré časy a ....hoci to možno na kvalite cítiť, mňa osobne to hladí...lebo, hm....voňajú minulosťou a tú občas neviem už ani v sebe uchytiť. 

Taaaak, hotovo. Je ich 24 ? 

Unavené oči....bolehlav? 

Ja nemám ani jedno ani druhé, akurát, Jorik na mňa čaká...a on si nezaslúži. Tak mávam....lebo práca je práca a je dosť, že už je o ten stôl ukrátený...nemusí byť i o mamu. Mávam všetkým ku krásnemu dňu z 25 Tovey Crescent.

Cink

Zbytočný

Dnes nebudem veľa písať...dnes budem stručná. Dnes som tu výlučne zo zvyku....za svoj perfekcionizmus, ktorý nechce vynechať deň, kedy nie je nutné byť off.

A predsa, dnes viem, že by som písať nemala. Dnes mám pocity do vrkočov spletené. Bývavajú také dni.....mávam také dni. Čosi vo mne....vo vnútri z toho plače.

Chcela by som ukázať prstom a prosím, viem, kam by som mierila. No akokoľvek sa moje ja búri, moja koža sa ešte nepretrhla...neviem, či trucovito alebo múdro radšej, drží všetko pod pokrievkou.

Tak teda neziapem do sveta svoj hnev či frustráciu....namiesto toho to hrdinsky držím v sebe...slzy mi netečú...ale čosi vám poviem, vo vnútri plačem, kričím, soptím.....počujem sa. Moje detské ja vo mne nevie ináč.  Ono nechápe pravidlám a tomu, ako život chodí. Nechápe , že ľudia sú takí aj onakí.

Nemala by som dnes písať, keď nechcem byť konkrétna.... Koho to zaujíma ? Každý máme v sebe svoja malé ja, ktoré sa trucovito zastrája....alebo skáče detinsky od radosti, ono ináč nevie. Len tak emotívne , pravdivo..... Lebo deti, viete....oni sa klamať učia od nás.

Krčím plecia....mám pocit, že iné mi neostáva. Vystriem sa, viem, už čoskoro,  len si musím pancier niekde kúpiť. S mojim šťastím, niekde v sekáči ho čoskoro nájdem a dúfam, že ho dostanem po niekom, kto mal riadne dobrú guráž a vedel , kedy ústa otvoriť a čo z nich vypustiť.

Lebo , súciac podľa dnešného dňa, ja to neviem. A škoda je to. Lebo mám zopár slov na jazyku....ale dnes ich iba znova prehltnem.

Kreslila som dnes...veľa...takmer mi chrbát ohnutý skamenel....

Mávam vám, i vašim deťom vo vás.....z 25 Tovey Crescent. 

cink

20pí

Včerajší carboot sale bol neuveriteľne úspešný..... Odniesla som si toľko svetrov, po 20pí, že sa mi z toho ešte dnes hlava točí. A najlepšie na tom je, že som v kope nechcených šiat našla aj čosi, po čom som už dlho snorila....."severský sveter". So sobmi a cikycaky znakmi....presne ako som chcela. Hej, dal by sa strihovo aj farebne vylepšiť, ale nateraz stačí. Kým sa neobjaví nový :) .

Aj keď bol včerajší carboot úspešný, skončil sa predčasne. Lebo dážď, ako ináč , tu v UK ! Ba i zmokli sme....nad čím sa teraz smejem, lebo pršať pršalo včera iba na pár minút, zrovna na carboot. Akoby ho ktosi zhora tak nemusel, že ho musel zrušiť. Alebo si to len niekto tam hore povedal, že stačilo, veď ani tie svetre nemám kam doma do skrine pchať!

A pravdu by mal..... Bude to chcieť triedenie a prevetranie...na nosené a nenosené, lebo tak je, mám v skrini kúsky, čo nenosím a len sa nimi kochám.

No čo sa dažďa týka, prerušil nám deň a okrem potravinového nákupu, strávili sme ho zatvorení doma. Dosť smutné na veselú rodinnú nedeľu...ale akosi...tak to vyšlo. Nuž som aspoň kreslila a koláč s Jorikom piekla a skypovali sme , ako klasickí Slováci, čo žijú v cudzine.

Koláč sa vydaril, mňam....i teraz ,ako tieto riadky píšem, zopár šťavnatých kúskov mi skáče v brušku. Obrázky sa vydarili pomenej. Neviem, čím to je. Moja pravačka zavelila na ústup.....alebo...váham, moje nároky sa zvýšili.

Žiaľ, ani dnes nemôžem povykladať všetko na stôl....lebo ten obchodík môj, veď viete....odkladá sa na malé prekvapenia. 

Dnes má Jorik škôlku, môj voľný čas bez kočiara. 

Zoberiem si skicár so sebou....potraviny dnes kupovať netreba....môj chrbát ostáva  slobodný....tak si prsty zamestnám....

Mám rada pondelky. Voňajú prácou, ktorú mám rada.

Mávam vám k rovnakému pocitu....z 25Tovey Crescent. 

CINK