O všeličom z obyčajného dňa

Ďalší upršaný deň na programe. Čmáram si plány do modra....alebo....načo byť optimista? Rovno ich vo vani utopím... A najbližšie dni tiež neveštia nič dobré. Ale..., zase....vždy lepšie ako horúčava, ktorú sa zdá máme teraz doma na Slovensku. Úprimne , medzi nami len, prezradím, že päste už teraz zatínam, aby bolo od 4 augusta na SVK zima. Nemusí mrznúť, ale kľudne aj na bundu:). Lebo akonáhle je teplejšie....moje telo to nezvláda a všetko ma svrbí....najmä moje tetovania. Obsypú sa pľuzgiermi a sranda skončila. Ono.....ako niekto, kto niekoľko týždňov doslova visel na slovách Vivienne Westwood viem, že rovnako ako s dažďom tu na najbližšie dni, ani našu matičku zem nečaká, čo sa otepľovania týka, ružovejšia budúcnosť. A nepíšem to len tak.... Píšem to ako niekto, kto má našu zem rád a tiež ako matka, ktorá sa pýta, akú to len budúcnosť sme prichystali pre tých, čo sa ešte len učia po zemi chodiť....

Ale pesimizmus dnes nie je na mieste. Haš haš....smutné myšlienky. Radšej nech naďalej, aspoň za seba, skúšam konať a žiť čo najmierumilovnejšie k našej modrej planéte ....

Akurát....hádam, nie vždy som v tom dobrá... Ako včera, keď som nastriekala služnú zbierku svojich originálnych kresbičiek špeciálnym ochranným sprejom. Otvorené okná nestačili vetrať. Na istý čas sme sa dusili... Ale výsledok...oj, výsledok....žiarivejšie farby, extra zrnitá vrstva , ktorú doslova cítim pod prstami a to sa mne, ako niekomu, kto na všetko potrebuje dôkaz, ráta. Teším sa....farby sú jasnejšie a najmä, i keď po obrázku prejdem a prstom po ňom šúcham..., držia pokope. Konečne sa cítim sebavedomo...., už len dúfať, že aktuálny výsledok je trvalého charakteru. Fixy samé o sebe, nie sú práve najkvalitnejší materiál, čo sa týka ich výdrže. Blednú, reagujú na slnku..... Len nedávno som robila prieskum kde sa dalo, pýtala sa a hľadala....úplne netušiac, že to najlepšie som mala dávno doma. Z čias hádam predpotopných.... Ale stále funguje!

No a sfotila som to všetko..., čo si odo mňa niekto kúpil....a už vlastne ani mne nepatrí....

I dnes som kreslila...ale už menej ako som zvykla. Musím sa teraz postarať o svoje zdravie....lebo všetko si svoju daň pýta, i moje doterajšie kradnutie si času a makanie počas noci...musela som spomaliť a učím sa odznova. Tak len jeden obrázok za dnes pridávam...

Uvažujem - váham, že ho použijem ako námet pre pohľadnicu pre tajný svet, ktorému iba odosielateľ a prijímateľ rozumie. 

Na záver, ostal mi ešte jeden obrázok .... nevzišiel však z mojich rúk...ale spod Jorikových. A ..., možno som len hrdá mamina...ale neviem si pomôcť, hrdá ozaj som..., lebo po výtvarnej stránke mi imponuje, ako lahodne veci rozložil, ako ich farebne zladil....ako nežne všetko skombinoval. Nikde nie je prázdna plocha....nikde nič nekričí, netlačí....ale sedí a oku lahodí. Tak sa chválim, čert to ber, nie sú náhodou maminy od toho?

Krásny deň vám prajem a mávam k nemu....z 25Tovey Crescent. 

Cink