A hor sa do toho archívu, nech tam nepraská vo švíkoch..., lebo kreslila som, tvorila....i u pána teplákového som bola .... Až dumem, kde začať.... dobre, dobre....myšlienky na miesto! Začnem kresbičkami:).
Takto sa mi dnes ráno rozložili na stole. Ten už ináč dnes nemusel byť....., lebo môj milý si vypočul rozhovor nejakého , bez nadsadenia - múdreho človeka, ktorý hovoril o potrebnosti stolovania.... A my stôl nemáme. Nie ten klasický, jedálenský... Nepoužívali sme ho a tak som ho vymenila za stôl pracovný, pre mňa. No odkedy sa tak stalo, akosi pravidelne sa vraciame k tématike odídeného stola a nedoziernych následkov, aké to môže na našu rodinu mať. Nevysmievam sa, nezľahčujem tému. Viem, že stôl je potrebný.... Aj preto som včerajší deň strávila vypratávaním toho môjho, že ho nahradím odloženým starým stolom...ale akcia v úplne konečnom štádiu zlyhala. Nebolo miesta v našom malom byte, kde by som schovala svoj milovaný pracovný stôl. Odložila ho na čas, keď budeme mať miesta viac....A von som ho vyhodiť nechcela. Tak ostal tam, kde bol a až si nájdeme väčšie bývanie, hádam už nikomu zaberať miesto nebudem a naša rodina sa zachráni. Zase, nezľahčujem....som len trocha ironická.
Okrem toho, že som nakreslila obrázok na pohľadnicu pre oslavu sesterstva (nie je moc vydarená...) , som sa hrala s nápismi a neviem, ako to uvidia iní , ale ja som tlieskala rukami, lebo tieto drobné odkazy sa mi náramne hodia k pohľadniciam a k téme, ktorú reprezentujú.
Ako make a wish, zaželaj si niečo...alebo left with the broken heart....zostalo len zlomené srdce...drobné biele písmenká....lepšie nemohlo byť.
Tu to spomínané sesterstvo.....
A teraz tašky a tričká...
Niektoré témy sa opakujú, tak som ich nefotila....len tie nové....
Jedna zo starších obľúbených kresbičiek.....
Táto nevyšla...zle orezaná, šikmo natlačená.....
Mama taška vyšla nádherne!!!
I sestry alebo priateľky.....usmievam sa spokojne. Naživo sú krajšie, verte mi!
Aj kúzelníčka sa vydarila.....juch!
I pletieme s ovečkou taška sa nemá za čo hanbiť!
A táto...táto...srdce mi zlomila ! Jej sa asi teším najviac !
Aj moja super žena, na oslavu každej ženy, mojim očiam lahodí. Každá máme srdce na dlani , pričom sme tak zraniteľné a predsa, aha, aké sme silné ! Kto pochybuje?
A môj škriatok bubákový ! Jak by som ho mohla vynechať ????
A tadá.....konečne prvé tričká...
Štyri mali byť, no pán v teplákoch si štvrtý obrázok nezapísal..... Nevadí, bude neskôr. I z týchto troch sa už teším. Lebo zaujímavo vyšla tlač....pripomína mi staré časy a ....hoci to možno na kvalite cítiť, mňa osobne to hladí...lebo, hm....voňajú minulosťou a tú občas neviem už ani v sebe uchytiť.
Taaaak, hotovo. Je ich 24 ?
Unavené oči....bolehlav?
Ja nemám ani jedno ani druhé, akurát, Jorik na mňa čaká...a on si nezaslúži. Tak mávam....lebo práca je práca a je dosť, že už je o ten stôl ukrátený...nemusí byť i o mamu. Mávam všetkým ku krásnemu dňu z 25 Tovey Crescent.
Cink
No comments:
Post a Comment