Tyrkysová kniha

Včera som zmeškala šaty.
Pre sestru. Boli červené a vintage. Trocha námornícke, aj napriek svojej farbe.

Ostalo mi z toho smutno. Ktosi ich predo mnou kúpil .... Ale tak to chodí..., keď nekúpiš hneď, riskuješ. My sme riskovali a nevyšlo to. Aj som to chcela zachrániť a miesto náhlenia sa domov, zastavila som sa v dvoch ďalších sekáčoch, či nenájdem prijateľnú náhradu. Nenašla som. Akurát , knihy som si odniesla. Tri boli, aby som bola presná. Vôbec som ich nechcela kupovať....neplánovala som, nie kvôli nim som do obchodu vošla...,ale napokon som sa im tešila. Lebo telefóny som si nechala doma a prišlo mi náramne vhod využiť čas a čítať si cestou domov. Niekedy som to zvykla robiť stále...bol to môj čas na čítanie...., radšej ako na záchode.

Nie preto však o tom píšem.... Ale preto, že jedna z tých kníh, tá tyrkysová navrchu, mi počarovala. Najskôr, všetko nádherné tyrkysové mi bez debát stále počaruje..., ale teraz, keď som dosť sentimentálne naladená, prišla mi táto kniha ako malý zázrak.... Viete, ja viem, že nemá zmysel vracať sa do minulosti. A predsa tam zvyknem cestovať. Čosi zvláštne upokojujúce v nej je. Také čičíkavé..... Bez väčšej námahy si dokážem privolať vône, chute.....stav bruška však hovorí za všetko. Tam to všetko cítim najsamviac. A potom, keď je pekne, príde preplesk.....že už nikdy nič z toho nikdy nebude. Definitívna hrubá čiara. Nemám ju rada. Nenávidím priam a hoci sa z nej učím , nič to na tom nemení, že akceptácia , v mojom prípade, známená  zároveň i nenávisť. No, nenávisť je asi silné slovo. Myslím, že ju len nenávidieť chcem. Alebo som nenávidela ale už som sa vzdala, lebo nevládzem toľko "nenávidieť", najmä, ak to nikam nevedie. Hm, viedla vôbec nenávisť niekedy k niečomu? K bolebrušku jedine.

A tá tyrkysová kniha, pre pubertiakov ináč, čo bolo ďalšie plus, lebo knihy pre násťročných majú väčšie písmenká a ja som včera nemala svoje okuliare so sebou..., mi povolila znova si zopakovať dotyky. Teleportovala ma. Akoby som opäť medzi prstami držala knihu s tvrdým obalom, obalenú v papieri so symbolom Mladé letá. I voňala tak ako kedysi knihy zvykli. Staro.

I dnes má Jorik škôlku. Knihu si vezmem so sebou.....a rozmýšľam, že si znova zabudnem telefóny doma.

Kreslila som...k narodeninám...lebo mi chýbali "gratulanti" .....tak už idú! Kde je oslávenec?

Pri včerajšom upratovaní som našla niekoľko druhov fixatívov. Dnes som ich skúšala a úspešne. Fixa drží a moje srdce tiež. Neskolabovalo :). (Môže sa baliť...omeškane, ale ochránene a to stálo za to meškanie. )

I toto som dnes nakreslila....rodinku v očakávaní. Lebo i tá si zaslúži byť pohľadnicou oslávená! Najmä, keď sa to v mamine pečie a v rodine očakáva....kedy konečne pribudne ďalší člen do domu...

A tu už tá kniha tyrkysová ...a jej kúzlo ....

Pozerám sa von oknom a vidím, že je zaliate slnkom. Dnes bude krásny deň. Do škôlky pôjdeme na bicykli. Teším sa, po včerajšom daždi to bude príjemná výmena. 

I Jorik sa teší. Jeho rez sa hojí....a ja sa usmievam. Dnes mám pokoj na duši. Som rada. 

Mávam vám z toho pokoja...z 25Tovey Crescent. 

Cink