Aj keď bol včerajší carboot úspešný, skončil sa predčasne. Lebo dážď, ako ináč , tu v UK ! Ba i zmokli sme....nad čím sa teraz smejem, lebo pršať pršalo včera iba na pár minút, zrovna na carboot. Akoby ho ktosi zhora tak nemusel, že ho musel zrušiť. Alebo si to len niekto tam hore povedal, že stačilo, veď ani tie svetre nemám kam doma do skrine pchať!
A pravdu by mal..... Bude to chcieť triedenie a prevetranie...na nosené a nenosené, lebo tak je, mám v skrini kúsky, čo nenosím a len sa nimi kochám.
No čo sa dažďa týka, prerušil nám deň a okrem potravinového nákupu, strávili sme ho zatvorení doma. Dosť smutné na veselú rodinnú nedeľu...ale akosi...tak to vyšlo. Nuž som aspoň kreslila a koláč s Jorikom piekla a skypovali sme , ako klasickí Slováci, čo žijú v cudzine.
Koláč sa vydaril, mňam....i teraz ,ako tieto riadky píšem, zopár šťavnatých kúskov mi skáče v brušku. Obrázky sa vydarili pomenej. Neviem, čím to je. Moja pravačka zavelila na ústup.....alebo...váham, moje nároky sa zvýšili.
Žiaľ, ani dnes nemôžem povykladať všetko na stôl....lebo ten obchodík môj, veď viete....odkladá sa na malé prekvapenia.
Dnes má Jorik škôlku, môj voľný čas bez kočiara.
Zoberiem si skicár so sebou....potraviny dnes kupovať netreba....môj chrbát ostáva slobodný....tak si prsty zamestnám....
Mám rada pondelky. Voňajú prácou, ktorú mám rada.
Mávam vám k rovnakému pocitu....z 25Tovey Crescent.
CINK

No comments:
Post a Comment