Dnes ráno, ako som pracovala, nám za oknom spieval vtáčik. Och...., to vám bola nádhera. Ako súkromná jar! Netrvalo to však veľmi dlho a o chvíľku zmĺkol. Na druhej strane, vtáčiky sa vonku ozývajú čoraz viac. I teraz je ich cez pootvorené okno počuť, hoci už to nie je súkromný koncert, aký sa mi ráno ušiel:).
Dnes je piatok. Pre nás ako taxikársku rodinu to znamená, že sme bez Tomáša. Obloha je zatiahnutá a hádam aj lepšie tak. Posledné dni tu sľubne svietilo slnko ale vonku bola zima až to bolelo. Keď som včera kráčala po Jorika do škôlky, slnko na oblohe bolo takmer krvavo červené. Čo to znamená?
I som čakala , že dnes bude vonku duť silný vietor, bude mi tlačiť do kolien, ako on tak rád zvykne, keď budeme s Jorikom po ceste kráčať, ale zdá sa....načúvam, že je vonku ticho, pokoj. V bezvetrí sa ľahšie "šľape".
Hodinky pred telkou ukazujú za päť minút osem. Čas pre mňa ukončiť rannú šichtu "výtvarníčky" a zmeniť sa na maminu. Nie žeby som sa na tú rolu netešila, ale i tak to robím s akýmsi pocitom smútku.
Dnes by som s Jorikom rada zašla do mesta. Ak nás tam moje nohy odnesú. Poslednú dobu nepočúvajú ,ale o tom sa mi tu nechce písať. Rada by som Jorika vzala do drobného obchodu, čo je povedľa knižnice. Tej hlavnej, mestkej. Predávajú tam veci pre vegánov a vegeteriánov a ... čo sa mi mocno páči, drobnými zbierkami pomáhajú zvieratkám. Toť minule som si u nich kúpila drevenú zubnú kefku. Nebola omnoho drahšia ako ktorákoľvek iná plastová. Necelé tri libry, aby som bola presná. Nečakala som od nej veľa, hoci sa na obale pýšila akýmsi mne cudzím ocenením. No poviem vám, už týždeň to spolu ťaháme a ja som z nej hotová. To ocenenie bolo zaslúžené. Ak by ste niekedy mali tú možnosť, nebojte sa ju kúpiť:). Ja ju dnes pôjdem kúpiť aj Jorikovi...a možno, ak sa bude dať, znova si čosi vyberiem alebo vyberieme z ich ponuky vecí na záchranu zvierat. Naposledy som si odtiaľ -spolu s kefkou, odniesla aj kľúčenku. Je na nej hádam tá najrozprávkovejšia líška s dievčinkou, čo jej sedí na chrbte. Aaaach..... Uháňajú spolu proti vetru a poviem vám, kedykoľvek na ten obrázok pozriem, až mi srdce stisne. Rozprávkové ilustrácie vedia byť tak magické!!!
No,v úvodzovkách skvelé na tej kľúčenke bolo i to, že som si ju mohla len tak vziať. Trocha opodiaľ od nej stál na stene rozpis cien a vedľa neho pokladnička. Nik ma však nesledoval, nik sa nepýtal, nik sa nestaral. Mohla som do nej hodiť čo i len cent...toľká dôvera! Samozrejme , do pokladničky som vhodila toľko, koľko som mala. A urobila som tak rada, lebo všetky vyzbierané peniažky poputujú na záchranu líšok tu v UK. A líškam tým ja vždy rada pomôžem. Už sa i teším, jak tam dnes znova s Jorikom pôjdeme:).
No kým sa tak stane, čaká nás ešte ráno. Jorikove ešte nezačalo. Stále spí...nuž sa idem pustiť do riadov a do hračiek, čo sa zo včera váľajú po zemi a k vám už len mávam a krásny deň prajem....z 25Tovey Crescent.
CINK
No comments:
Post a Comment