Za včera

Cez okná do nášho malého bytu na 25Tovey Crescent prúdilo toľko svetla, až sa zdalo, že vonku musí byť konečne teplá jar. V tom svetle sa kúpajúci byt ma natoľko oklamal, že som Jorikovi navrhla, aby sme išli na detské ihrisko. Do svojho nového batoha (o ňom by sa dal napísať i extra blog, nakoľko som z neho tak "hotová", že jaj! Viete, ja kabelky moc nemusím a k počudovaniu, uvedomila som si až teraz , že nákup takého baťúžka je vlastne pre mňa ako nákup kabelky! A tak som si dala záležať a možno som aj zainvestovala troška viac, než obyčajne na batôžky zvyknem  a výsledkom je kúsok, ktorý so mnou hádam prežije nasledujúcich desať rokov v radosti a v spokojnosti)...som si okrem prepotrebných vecí prihodila i skicár , ceruzu a okuliare. Už som sa videla ako kade tade posedávam, jak nasledujem Jorika a do svojho skicára si čmáram posledné témy Dreadkinej výzvy. Ibaže, vonku slnko ozaj svietilo alebo zubaté až za prsty zachádzalo. Nehrozilo, že by som v tom chlade udržala ceruzku v rukách. Nuž nič, sklamane som prišla na to, že si na jar tu v UK ešte musíme počkať.

A tak sme s Jorikom ,po asi hodinovej návšteve ihriska , zakotvili v sekáči, v tom jednom, čo mal ešte po štvrtej otvorené . Jorik si v ňom našiel topánočky na leto a ja sivý sveter s jednorožcom a nápisom : ,,It´s so fluffy !" , k tomu obyčajné biele tričko a pletenú vestu s nekonečne dlhými strapcami . Juj!
Poslednú dobu sa začínam podobať na mamku. Alebo si to možno iba nahováram. Zatiaľ, čo moje sestry sa predbiehajú v netradičných kúskoch, čo nosia, každá vo svojom štýle, ja za nimi krívam. Občas tak očividne, že keby sa dalo, vyšla by som von aj v pyžame.  Pútať na seba pozornosť však tiež nie je moja šálka kávy a tak posledné mesiace obyčajne dvíham level na tepláky.
Ono, nie, moja mamka nenosila tepláky. Leda ak išla na záhradu zemiaky okopávať. Ale za mlada šetrila a utrácala na oblečenie koľko len mohla. A že si vedela vyberať, to mi verte! Ja som taká nikdy nebola. Príliš skoro mi zavoňali sekáče a nejakú tú dobu som na nich doslova závislá. Dokonca už aj keď zabehnem do nejakého klasického komerčného obchodu, cítim sa tam cudzo a doslova márne tam hľadám takú tú kvalitnú vynosenú látku , ktorú na sebe nadovšetko zbožňujem. Ale naspäť k mamke. Ako plynul čas, mamke sa začalo zdať, že nie je potrebné do seba investovať. Že je stará a iné veci sú potrebnejšie. Priznám sa vám, fúka na mňa rovnaký vietor.
Ale ako žena si myslím, že to nie je správne.
Ako žena zastávam názor, že by sme do seba mali vždy investovať. Moja svokra to napríklad vie:).
Aj moje sestry.
A ja? Ja občas mávam výpadky, kedy si myslím, že to alebo ono by na mne mohlo vyzerať skvelo. A ono aj vyzerá, to len ja...tuto ma to hryzie, tuto tlačí, tuto príliš objíma...OH! Látka pritvrdá, jej farebný odtieň mi oči driape, pri chôdzi tuto toto padá a výsledok je, že sa neviem dočkať, až si tú módnu habaďúru dám zo seba dole. A to prosím nepíšem o žiadnych róbach! Zmorená , na druhý deň, volím radšej tepláky. Veď aj tak ma nik nevidí! A ono tie tepláky, tak nejak vedia rozmaznávať. Prinášajú toľko pohodlia, že do riflí sa z nich skáče len zo zaťatými zubami. Blúzky sa k nim nehodia, najlepšie je tričko a ...uznajte, už keď ste v toľkom pohodlí, kto by sa trápil  s účesom? Gumička do vlasov tak nanajvýš! A make-up? Noooo..., na pováženie. Za seba hovoriac, tepláky ma ťahajú dole. Už som vyhodila aj očné tiene a zakotvila na maskare . K tomu trocha púdru a hotovo.
Ak sa mi aj niekedy pri pohľade do zrkadla zdá, že vyzerám biedne, s novým mesačným prílevom financií do peňaženky, mi príde omnoho rozumnejšie investovať do fixiek, ktorých životnosť je tak neuveriteľne krátka!
A tak si vám teda hoviem v tých teplákoch a už len igelitky do ruky a som vybavená. Nič voči nikomu, ale nikdy som "takto" nechcela skončiť. Ako niekto, kto je hrdý na to, že je žena, hanbím sa za seba. No hanbím ako hanbím . Pred pár dňami som si odbehla do kabínky v sekáči čosi vyskúšať. Nepamätám si už, čo to bolo, ale viem, že som si to nekúpila. Istý podiel na tom mal i fakt, že som sa pri pohľade na seba v zrkadle zhrozila. Ak už nič iné, nik mi v mojom outfite nemohol venovať rešpekt. Tak som sa tam v tej kabínke preplieskala a sľúbila si, že to napravím.

Ináč, celkom by ma zaujímalo, prečo tu o tom píšem? Žeby som rátala s tým, že niekde tam vonku je niekto, kto sa vníma rovnako ako ja  a ešte ho nikto nepreplieskal? Nie, nerátam....

Nuž, aby som toto svoje módne okienko uzatvorila, napíšem, že som sa rozhodla nosiť všetky pohodlné veci akoby to boli šaty. Staré špinavé tepláky, čo som si v sekáčoch pozbierala, som vyhodila. Kúpila som si trojo nových štýlových (pohodlných)  teplákových nohavíc, starý batoh šiel tiež preč, teraz mám tu yam yam parádičku , no a na nohách, tam toho veľa nenavymýšľam...., ani finančne sa moc ulietať nedá, mám svoje obľúbené Adidasy a tie, po niekoľkých mesiacoch nosenia , vyzerajú  úplne presne ako by mali, aby som bola nadšená.  Zatiaľ to neznie moc dobre, že? Ale...posmelená rokmi, čo mám , rozhodla som sa, aspoň nateraz, kašľať na to, čo sa patrí a čo nie, hlavne že ja sa v tom cítim dobre. A tak si zvesela na teplákoch nosím sukňu, občas aj dve. Blúzky nie sú môj štýl, ale jednoduché dobre strihané biele košieľky už áno a navyše sú aj vzdušné a pohodlné! No nepohrdnem ani tričkami a...tu som stále verná svojej klasike, obyčajným tričkám s dlhým rukávom. Občas ich dávam pokresliť Jorikovi, také mám najradšej. No a navrch toho nosím svetre, pletené, ručne robené sú totálne mňam! Ale úplne v pohode si vykračujem aj v hocijakých iných pletených svetroch , najlepšie takých s originálnymi severskými vzormi .
Ani na vlasy som nechcela zabudnúť. Podrástli mi, odkedy som o nich naposledy písala. Aj sa občas pohrávam s nožnicami v rukách a s myšlienkou v hlave , že ich ostrihám- to viete, pre ten pocit vetra vo vlasoch , ale akosi, nechávam ich rásť. A tak , aby som i tie oživila, miesto jednej gumičky, používam dve. Vlasy si tak takmer denne sťahujem do dvoch drobných culíkov . Nie je to žiadna sláva, ich hrúbka myslím. Ale čo už ?  Lepšie už nebude.Navyše, toť nedávno som v sekáči našla kapucňu, pletenú. Vyzerá ako čierna mačka. Má aj uši:) a dá sa v nej krásne skryť. Doslova a do písmena. Keď chcem, som v nej neviditeľná.
No a tá strapcová vestička, čo na mňa v ten uzimený slnečný deň čakala, sa dokonale hodí k môjmu boho teplákovému looku. Smejem sa. Ale vážení, včera som si to takto namierila i do škôlky, medzi ľudí, čo ma poznajú. A dobre bolo. Teda aspoň mne. Ak nič iné, cítila som sa farebne a pohodlne.
A tak teda...ak ...čisto náhodou, patríte i vy  k tým , čo sa v kabínke tiež občas zhrozia pri pohľade do zrkadla , ako na seba pozabudli, tak možno sa mi podarilo s vami zatriasť. Lebo , verte mi, nemali by sme na seba zabúdať. Ak na seba zabudneme my, kto iný to za nás napraví?
Moja mamka to pre seba nespravila. A ja cítim v žilách jej krv. Možno nie na pohľad, ale vo vnútri som jej podobná. No na rozdiel od nej, ja mám dve sestry, ktoré na toto koketné ženské právo nikdy nezabudnú  a to je bez debát výhoda!
Ale som sa rozpísala, čo? A o takých taľafatkách :). Nuž k vám k nim  iba mávam a krásny deň vám želám, z 25Tovey Crescent.

                                                                         CINK

ps: len tak na margo, včera som videla prehliadku od Vievienne Westwood. Ohlala, presne moja šálka kávy! Slobodná a originálna móda. Z niektorých kúskov som doslova zamrzla na gauči. Skúsim ten záznam nájsť...úspešne, tu je: https://www.youtube.com/watch?v=0sWeE-C1Vro