Monday, March 12, 2018

12.marec

Včera by mal môj otec narodeniny. Je to veľmi zvláštny pocit , ktorý ani neviem slovami opísať. Už sú to jeho druhé narodeniny, kedy tu nie je. To je ešte bizarnejšie . Bez ohľadu na pocity, zapálili sme mu s Jorikom sviečku. Ten ju chcel hneď a zaraz i sfúknuť..., ešte nechápe.
Ale smiem ho viniť? Mnohým veciam nechápem ani ja sama a to ma odraz v zrkadle miestami riadne uzemní, kam som už v tej svojej dospelosti pokročila . Ako pred pár dňami, keď som mala niekam namierené, uvidela som v Jorikovej detskej izbe visieť môj vlastný kabát. Mal podobnú farbu ako ten otcov a visel tam tak nešťastne, že všetky spomienky ožili. Najskôr som otočila hlavu, nechcela som sa dívať...no potom som si to rozmyslela, zastala som a dívala sa.
Nemyslím , že ešte na niečo hľadám odpovede. Videla som mnoho dokumentov, vypočula si mnoho pohľadov, názorov....vo svojej podstate je to vždy to isté - samovraždy páchajú ľudia a páchajú ich preto, že sú ľudia. Podľa mňa tu nikto nič viac nevysnorí. Možno ak tak nejaké pikošky , ako napríklad , tuším to boli čínske ženy, ktoré, ak boli mužom opovrhnuté, opustené trebárs - kvôli inej žene, sa zvykli ( resp. bolo im radené sa ) obesiť.  Verili totižto, že takto sa mu po smrti zavesia na chrbát a on ich tam bude po zbytok svojho života nosiť a nikdy nebude šťastný. Zjednodušene povedané - bolo to akési prekliatie. Tento druh pomsty mi príde trocha morbídny a nešťastný skôr pre tú ženu ako pre toho muža..., no ale ...ľudia tomu verili. Napokon i ja si pamätám, keď som sa ako milovníčka hororov po prvýkrát stretla s touto myšlienkou. Už si nepamätám, aký horor to bol, ba vyprchali mi z hlavy aj všetky detaily..., ale na toto si pamätám...na ohnutú postavu , ktorá nevedela , prečo sa tak náhle dole v chrbte ohýba. Keď neskôr ukázali ako mu tam na chrbte sedí mŕtva duša , bolo to veeeľmi zimomriavkoidné a ....dôveryhodné.
Hm....to tu dnes ale píšem za písmenká, čo? Kompletne a úplne neplánovane.
Lebo pôvodne som chcela písať o skicári a o posledných dvoch obrázkoch do mojej vôbec prvej knihy. No zvrtlo sa to... A ja to nechám tak a už len mávam -  hore i dole....z 25Tovey Crescent.

                                                                    CINK


No comments:

Post a Comment

Milovník papiera

Neuveriteľné...je už temer poludnie. Najvyšší čas, aby som upratala a začala variť obed - hoc nemám ani potuchy čo! Možno by sa dnes zišlo č...