Zemiaky

Posledné dni ani neviem ako letel čas. Tak nejak pre mňa klasicky - som sa stratila medzi svojimi fixami a kresbami. Moja perfekcionistická povaha zase úradila a ja som na poslednú chvíľu zbierala sekundy a minúty , v ktorých som ako pomätený umelec prepisovala a prekresľovala, čo sa prepísať a prekresliť dalo.
Moja džímailová schránka sa plní mailami od ľudí, ktorí mi pri zrode knižky o Róze pomáhajú. Vzdialenosť práci nepristane, ale zatiaľ to nechávame tak. Jorikova škôlka sa jednoznačne vyjadrila - Jorik nateraz nemôže vymeškať ani týždeň navyše. Nuž, kniha - nekniha, čo sa dá , musí sa riešiť mailami. Na osobné stretnutie sa musí počkať. Ale bude...i ono bude. Lebo si chcem dozaista osobne vybrať papiere...a určiť formát a obal....
Ono, aby to dávalo zmysel, tlačiarenskú firmu, ktorú som si našla ja , je jedna vec. Tam už mám všetko "obzreté", "ohmatané" a"vybraté". Môj sponzor by však rád investoval do svojho kraja , čo ja úplne chápem a teda moje vydavateľstvo je z kola von. Kto napokon bude moju vôbec prvú knihu o Róze tlačiť, je teda ešte nejasné ( ale čoskoro sa to isto dozviem:).

Musím sa priznať, že až dnes som konečne knihu o Róze úplne dokončila. Myslím ÚPLNE. Teda, ešte ju treba zoskenovať, všetky obrázky upraviť tak, aby sa dali poslať, ale to už je v rukách mojej polovičky. Ja si už unavene stieram z čela pot...text knihy je tisíc krát prečítaný , obrázky xy krát očami vyhladené. Jesto tam toho dosť na nápravu , ale ja sa už klaniam. Nie som profík, hádam ani nikdy nebudem...a tak akosi, robím si nádeje , že mi to moji čitatelia odpustia. Mne osobne sa páčia drobné odlišnosti, v ktorých je vidieť nedokonalú ľudskú ruku, ale či to tak budú vnímať aj iní...je otázne.
Rovnako i moja novovytvorená  facebooková stránka na mňa poslušne čaká . Udupaní chrípkou , očnou infekciou a hnačkami sa nám však doma rána prepisujú , jak sa im práve zachce, nuž nie vždy mám čas si veci dokončiť, ako by som si priala. S očami ako práve krvou nacicaný upír si vravím, že je všetko tak , ako má byť. V rúre sa nám pečú zemiaky , Jorik mastí hry na svojom telefóne a Tomáš je jedným okom prilepený na svojom notebooku, druhým na telke a v medzierke medzi žmurkaním  do seba pchá doma upečenú pizzu. A ja? Ja sa schovávam v Jorikovej detskej izbičke a ťukám slovíčka , kým sa tie zemiaky v rúre do zlatista nezafarbia.
A tuším ich už radšej doťukávam ako ťukám, no ešte skôr , než sem ťuknem záverečnú bodku, rada by som sa vyjadrila k môjmu staronovému menu. Rozhodla som sa totižto znova vystupovať pod Veruškou. Viem, mnohým sa to možno bude spájať s mojim osobným životom... a možno sa aj mnohým bude zdať, že by si to žiadalo čosi kompletne nové, ibaže ja sa na niečo novosťou vyblýskané akosi necítim. Vo Veruške sa cítim ako vo svojej koži a Bobeková ma bez debát spája s Bobekom, ktorého nechcem od seba naveky zahnať. Veruška nie je "niekto", nie je to ani nick, meno, prezývka...Veruška som ja a tak to má byť. Veruška je tak veľmi ja, že keby ma tak niekto oslovil na ulici, aj sa otočím. A to je dôvod ako hrom, ostať tomu menu verná. Navyše, neviem, či sa to iba mne tak zdá, ale moje oficiálne meno Viera Kočiš Čechová je tak tvrdé, tak ťažké, tak chladné, že je doslova nevhodné pre autora detských kníh. Zato Veruška je pre detskú knihu ako ušitá!
Nuž tak teda, pre Verušku Bobekovú som sa rozhodla. Urobila som jej novú stránku, ba čo viac, urobila som jej aj niekoľko nových produktov na predaj. Plánovala som ich viac, ale ...nestíham, čo budem klamať? Tak až budú, budú :). Teraz idem omrknúť tie zemiaky a keď mi to dovolia, pôjdem tú svoju stránku spojazdniť:).

- zemiaky sú omrknuté a tadáááá už aj upečené! No, stihli to skôr ako som ja stihla  napísala tento blog! Bisťu!
Nuž, čo sa dá robiť? Ide sa jesť a potom von . Žeby som to "spojazdňovanie" odložila na večer? Jasné....na večer:).

Aaaach, hádam to u vás nie je až také splašené ako u nás doma...a zemiaky sa vám v rúre pečú pomaly ..tak pomaly, že popri tom ich opekaní aj stihnete niečo urobiť. S tým prianím sa s každým lúčim a vraciam sa späť - k maminovaniu.
                                  Z 25Tovey Crescent....................CINK.