Jorik spí

Jorik ešte spí. Tomáš jazdí. Ja kreslím. Ako stále ...i dnes milujem ráno.
Po ťažkej - prekašľanej noci  si nie som istá, aký bude deň. Plány som mala, ale tá noc mi ich počmárala. Nemám rada, keď noci čmárajú. Ich tmavé odtiene sa dajú len veľmi ťažko premaľovať!
Nuž tak si teda na dnes nerobím nádeje. Bude ako ešte nebolo.
Počasie vonku je hodné Burtona. Veľký strom, čo rastie hneď oproti našej bytovke, sa ohýba vo vetre. Nedávno jeden z jeho masívnych konárov padol dole. Dlho ležal na zemi nepovšimnutý, kým ho prišli odpratať. Nemyslím, že intenzita dnešného vetra je dosť silná na lámanie konárov, no ak už nič iné, bude nám aspoň dudnieť do príbytkov. Hm....občas znie ako príšera z iného sveta.
Prekvapivo, ten zvuk mám celkom rada.
Len zvuk, aby bolo jasné.
Na stole vedľa mňa leží skicár. Dnes som do neho poctivo kreslila portréty. Mám xy inej práce, no momentálne sa neviem veľmi sústrediť. Stáva sa mi to často. Na druhej strane, všetky moje projekty , odbočky, vykoľajenia....akokoľvek si ich nazvem, sa nejakým zázrakom zlievajú dokopy a všetko má - na moje potešenie, jeden tón . Konečne si i ja sama dávam zmysel.
Už čoskoro, veľmi čoskoro, možno dokonca už i dnes, by som rada spustila novú stránku . Dosť dlho som sa s ňou pohrávala vo svojej mysli a výsledok je, že o jej potrebe ani dnes nepochybujem. To  mi stačí na to, aby som sa nebála a počúvala svoj vnútorný hlas. Nepríde mi zaľahko začínať odznova. Kdesi akosi, vyskakuje mi pred očami otázka, či nevyzerám smiešne v očiach iných? No na druhej strane, hádam i po tom všetkom, čím som si prešla, sa učím názor iných ignorovať. Nie tak drzo, rebelsky, mysliac si, že ja viem všetko najlepšie. Nie, tak nie. Skôr tak pokorne, lebo veď...v konečnom dôsledku, som to len ja a nik iný, kto žije môj život.
Nuž tak teda pokojne dýcham , vetru načúvam a k vám mávam. Jorik ešte spí a ja by som nemala mrhať časom. Idem sa pozerať dopredu , lebo tam mám namierené...

Z 25Tovey Crescent cinkám .....................CINK.