Kompletní

Priznám sa, keď vo štvrtok skoro ráno Tomáš odišiel na svoju dovolenku, nebolo mi všetko jedno. Žalúdok mi zvieralo, lebo čo ak sa niečo stane? Viete, niečo také, pričom bude chýbať auto...rýchla pomoc - prosto, nebudeme si klamať, je xy vecí, pri ktorých som kompletne k budišničomu. I teraz si ťukám na čelo, aby sa niečo také teraz ako naschvál nestalo. V cudzej krajine mi nie je všetko jedno. Doma by to bolo iné. Ako keď som sa z piatka na sobotu zobudila v bolesti, jak mi natieklo líce a zuby ma boleli a lámali, sánka sa nechcela poriadne zatvoriť....- to som si aj povedala, že : ,,Na! Tu to máš! Nechceného chleba najväčší krajec, môžem si tú pohotovosť hneď vyskúšať a rovno zubára, to poteší." Našťastie, obrátila som sa na druhú stranu, že uvidím , čo do rána...a ono to niekam stieklo a hoci všetko stále bolelo, nebolo to zďaaaaaaleka také zlé, jak sa v noci zdalo byť. A tak sme preklenuli sobotu i nedeľu a je tu pondelok,  to už máme škôlku a zajtra..., zajtra v noci bude Tomáš späť.
Navyše, ani náhodou nemôžem tvrdiť, že sme tieto dni len prežívali. My sme si ich užívali. Byt vonia Veľkou nocou , to ako sme s Jorikom narobili more papierových tulipánov a  z nich girlandy a ozdoby na okná. Na nočnom stolíku (i pod ním) nám zas narástli nové komíny kníh, čo sme si dotiahli z knižnice a teraz ich spoločne lúskame, kedy sa len dá. Najnovšie sa učíme rozoznávať vtáky:). Voľky - nevoľky, stali sa z nás virtuálni záhradníci, ktorí len čo zalejú všetku zeleň doma a tu musím dodať, že sa jej u nás výnimočne darí - lebo ešte i kvetinky v niekoľko násobnom výpredaji (to jest, keď je štítok na štítku , ako cena klesala a furt nik nekupoval:), nám  po druhýkrát zakvitli!!! - uj, či sa tomu tešíme!, sa venujú fazuľkám v Jorikom telefóne. Ono, za zmienku to isto stojí, lebo za tých pár dní, čo sme "osameli" a všetci naši priatelia sa s nami akosi nemohli stretnúť, sa tie biedne počítačové fazuľky stali našimi kámošmi. S Jorikom sa striedame na ich starostlivosti , hoci už dávno robíme iné veci dôležité. Odháňame hmyz, vytrhávame burinu a zbierame tak body na kúpu potrebných abrakadabra vecí, aby sme fazuľky čo najrýchlejšie vypestovali. Musím znieť ako hlupák, čo ľudských kámošov nahrádza umelými, ale verte mi, i takí sú lepší než nijakí.
Včera sme s Jorikom vytiahli z kumbálku bicykel a keďže slnko svietilo, zhodili sme čiapky a nechali si vetrom hlavy ošľahať, ako sme si to do centra mesta namierili. Tam sme zničení zakotvili v super neslávnom McDonalds a len ledva - ledva, že sme si stihli aj niečo z centra odniesť - Jorik funkčnú mikrovlnku ( tá jeho doma dávno nefunguje) a ja vankúš a la badger , pardón jazvec:). (Tomu sa Tomáš dozaista poteší...už ho vidím, jak sa chytá za hlavu, že nieeeee, ďalší vankúš, to nemyslíš vážne! No ja zvyčajne myslím:)
Ale nie to som chcela. Nie to. Chcela som to, že akosi....pokoj máme doma. Až nerozumiem. Jorik zatiaľ s ničím neprotestoval. Jeho každodenné protirečenia, búrenia sa a podobne, boli po tieto dni akosi na ústupe alebo kompletne v nedohľadne. A i ja vládzem viac..., ba...sťaby sme s Jorikom boli jedno telo. Tancujeme spolu, kreslíme spolu, spíme spolu...Jorik chce kresliť mapy, ja svoju knižku, Jorik chce jogurty detské, ja dospelácke, ovocie doslova žerieme..., Ed Sheeren na čas stíchol a trsáme na Timberlaka , včera sme po výlete zmorení ešte hodinu tancovali sediac vo vani! Pri čítaní knihy vždy jeden z nás zaspí a keď konečne zhasneme svetlo, Jorik chce byť objatý a ja chcem objímať. Všetko sedí...všetko ladí a všetko bez zbytočného kriku.

Už len dva dni a znova budeme kompletní.

Mávam ...všade a všade , hocikade....z 25Tovey Crescent.

                                                 CINK

PS: počítač som nevypínala, nereštartovala....a klávesa Caps lock sa od dopísania včerajšieho blogu nezapla ani raz. Ani jeden jediný raz...