Dilema

Včera mi moja mladšia sestra prečítala jej najnovšiu rozprávku. Ešte nemala záver, to síce nie, ale i tak som ju všetkými bunkami v tele ohodnotila ako jedno z toho najkrajšieho , čo som kedy počula.
Ono, aby som hneď na začiatku vysvetlila, moja sestra nikdy nepísala. Ani len blog. Možno kde tu nejakú básničku, ale myslím, že i tie by sa dali na rukách spočítať. Priznám sa, veľa nádeje som do nej nevkladala. No mýlila som sa. Mýlila a veľmi!
Ťažko mi je posúdiť, či závidím. Očkom mrkám na svoje dielka a váham. So všetkou skromnosťou, čo v sebe mám  a teda dúfam, že si ju s ničím nepletiem, viem, že s tým, čo mi bolo naložené, robím maximum. Pri písaní a kreslení určite. Možno by som ešte mohla viac pracovať, než robím...ale keď robím, snažím sa maximálne. Nuž teda, nech sú moje dielka písané akékoľvek, lepšie ich nespravím. Miesto nasrdenosti, tak trochu i hrdá na seba, prijala som druhé miesto v rodine. Ešte s väčšou hrdosťou akceptujem, že ma moja mladšia sestra pobila bez rokov strávených písaním. Akurát...ako tým očkom na tie svoje dielka mrkám, hanbím sa....., že nie ona , ale ja budem mať knihu.
Dnes som sa s tým priznala mužovi. (ach ako len to slovo neznášam....že mužovi!) On to tak nevidí....a ja viem, jak to myslí. Mať knihu bol vždy môj sen. Môj názor je subjektívny...a sestra má rovnaké šance ako ja. Ibaže..., ibaže ja viem, že vyhrať by mal lepší a sestra lepšia je , no ja mám sponzora a tomu sponzorovi je šuma fuk, či vydá knihu Čechovej takej či onakej.
Nuž mám v sebe dilemu a jediný, kto ma štuchá dopredu je Jorik. A môj sen.
Nechcem sa so sestrou porovnávať. Porovnávanie nikdy nikam neviedlo. Jedine k pochybnostiam a k zakopaniu kreativity. Mnohí "umelci"  sa s ním pasujú a popritom vyhrávajú alebo prehrávajú.
Nuž si aj vravím, že každý sme nejaký a tak je to fajn.
Ibaže....ach!
Vždy som mala v sebe potrebu moju mladšiu sestru chrániť. Odkedy sa narodila a bol medzi nami ten veľký časový rozdiel. Päť rokov, aby som bola presná. Keď mi včera prečítala jej rozprávku, ozvala sa vo mne matka, nie len staršia sestra. Poznáte to? Nuž, zatínam päste, aby sa mojej sestre darilo. Aby aj jej kniha vyšla, ja urobím všetko, aby som jej v tom pomohla....a myslím, že už aj viem, kde sa so žiadosťou o pomoc obrátim a potom....potom budete mať šancu aj vy - presvedčiť sa , že moje ospevné slová neboli výmyslami. Slovenské detičky sa majú na čo tešiť!

Na záver už len toľko, že som o sestre ani písať neplánovala. Politická situácia, aká teraz doma je, ovplyvnila aj mňa. Miesto obľúbených videí, dobieham zameškané politické súboje. To aby som bola v obraze. Pomerne často ľutujem, že sa nemôžem svojou maličkosťou i ja zapojiť do diania . Naobliekali by sme sa s Jorkom do tepľúčka a vybehli by sme von do ulíc - pridať sa k davom. No z UK mi neostáva nič iné, len očkom mrkať na správy, čo sa k nám z domova dostávajú a dúfať, že  sa to Slovákom podarí. Hoci...jak mrkám, tak mrkám...moc toho z domácej ponuky nenavyberáme. Ale hádam, všetko lepšie , než to, čo máme. Nuž držme si prsty. A cinkajme.....

                                                I my tak cinkáme a myslíme, z 25Tovey Crescent...

                                                                     CINK.