Radosti drobné

Včera som si, povzbudená mojou staršou sestrou, kúpila v supermarkete kvety. Nie že by to bolo čosi úplne nezvyčajné..., to zas nie, ale predsa len. Na stole mi tak - medzi miskami s lakocinkami - pribudol črepník s jarnými kvietkami , pomedzi ktoré som "ponapichovala" také tie klasické - sladké- veľkonočné - pompomkové kuriatka. Na druhom stole, respektíve skrinke, zas pribudla váza a to je niečo  -čo je radšej nezvyčajné- so žltými fréziami. Hej, fréziami. Doteraz som ich vždy len obdivovala v obchodoch, ovoniavala a ochkala nad nimi...
No včera som ich aj kúpila.
Dnes ráno to bola vôbec prvá vec, ktorú som urobila, hneď ako som sa vyškriabala zo svojej teplej postele - ovoňala som ich. Ale či už sú to dozvuky chrípky a nádchy, čo nás tu všetkých skolila alebo nejaká iná záhadná vec, ich vôňu som necítila. A i zamrzelo ma to....lebo veľmi, ozaj veľmi som po tom túžila. Frézie mi totiž voňajú za mamkou. Frézie boli totižto jej kvety..., každý to v rodine vedel. Nech sa kúpili akékoľvek kvety : ruže, gerbery...tulipány....frézie boli pre mamku.
Okom mrkám do rohu monitora môjho počítača. O dva dni bude mať moja mamka narodeniny. Možno som sa s tými kvetmi poponáhľala.
Možno...

Nechcem písať o mamke. Nechcem písať o mojej chýbajúcej rodine. Iné , krajšie veci sa nám prihodili. Sestra dostala prácu, o akej sa jej ani nesnívalo - asistentka slepej dievčiny. Nuž mi včera cez telefón opisovala, aké to slepí ľudia u nás majú. Fascinujúce počúvanie, to bez debát....hoci, celý čas som popri ňom hladila svoj vlastný zrak, vďačná pravďačná za to, že ho mám.

Bez neho by nebolo ani ďalšej krásnej veci u nás doma - hoci, asi ma vysmejete, lebo je to vec radšej prostá a možno až primitívna, ale ja sa z nej teším...- papierová girlanda. Tááááák sa  mi do nej včera večer nechcelo, ale Jorikova iniciatíva a zapálenosť ma prinútili , aby som zo skrinky vytiahla papiere, lepidlo a nožnice , špagát a fixy a aby sme z toho všetkého ukuli jarnú a veľkonočnú girlandu. Juj, či je pekná! Krajšia než všetky predražené i zlacnené veľkonočné ozdoby, čo v supermarketoch majú. O tom sa ani baviť netreba!

Teraz, ako píšem tieto riadky, pod ňou sedím. Pri nohách mám tie kuriatka a za sebou zas tie "vôňu-sme-stratili" frézie. Dobre mi je medzi týmito krásnôtkami. Jorikove hodiny a budíky mi robia spoločnosť, tik tak tok i klik. Mám rada ich spoločnosť. Jorik spí, Tomáš tu nie je. (Nie, nejazdí, je na dovolenke v Čechách). Zvonku nepočuť vtáky ani líšky. Je ráno, skoré ráno a ja idem kresliť.
No ešte predtým skontrolujem, či sa fréziam nevrátila ich vôňa. Lebo, bola by to škoda, keby že by o ňu ozaj prišli... alebo, myslíte, že by to bolo možné...že si ju mamka všetku zvala? Veď v obchode ju ešte mali....  Hm...ak by tomu bolo tak, tak to by som sa na tie kvety ani nehnevala..., ale sa potajme radovala.

Mávam k vám ....z 25Tovey Crescent.

                                           CINK

PS: Neviem, či mám alebo nie, ale keďže mi mnohí píšete ohľadne kníh, tak dodávam, že všetko už bolo rozbehnuté, ale zase sa to zastavilo, lebo treba zmluvu o sponzorstve spísať a v tomto čase je všade veľa práce....tak som trpezlivá a čakám, lebo veď, za ten čas si dám iné veci dokopy a až sa zmluvy spíšu a podpíšu, budem mať toho hotového viac.