Kašeľ

Vianočné pohľadnice konečne postúpili z môjho vlastníctva k môjmu milému na sken a retuš. Ozaj sa obávam , že sa to nestihne. Najmä berúc do ohľadu holý fakt, že môj milý maká takmer celý víkend od vidím do nevidím, nakoľko víkendy sú pre taxikárov hlavní ťahúni. No, už nech sa stane, čo sa stať má.

 

Dnes máme piatok....prišiel ani neviem ako. Vonku svieti slnko a podľa predpovedí počasia by to tak malo ostať celý deň. Jorik sa ako tak spamätáva zo svojej choroby....ale nie je to žiadna sláva a ja mám práve dilemu, či ho brať alebo nebrať na music class. Viem ako veľa pre neho tá hodina v kostolíku  znamená a pre mňa osobne tiež, lebo na krátku chvíľu môže byť Jorik obklopený rovesníkmi. Avšak včera som ho naveľa k večeru vzala do knižnice a len čo sme tam došli, išlo mu hrudník roztrhnúť ako kašľal a pani knihovníčky na mňa pozerali krivými očami s poznámkami , že ten kašeľ je desivý. Hej je. Ale doma zakašle len kedy tedy....na prstoch jednej ruky sa dá porátať.... Ozaj by som nerada chorým dieťaťom vystrašila iné maminy .....ale asi to risknem. Noc bola tiež pokojná....bez kašľa....nuž, prste zatínam, že dobre bude . Ináč....teraz, ako sa skoro stmieva.....užívame si to s Jorikom a svorne tomu hovoríme , že máme dobrodružstvo. Včera sme si na cestu do knižnice vzali baterky a pre Jorika to bolo vyslovene takto napínavé...... Mne sa v takých chvíľach nedá ináč len spomínať na vlastné podobné zážitky z detstva a usmievať sa pritom celý čas. Priznám sa vám, akokoľvek choré to je, že občas Jorikovi to detstvo závidím...ale tak ináč závidím, v dobrom , ak sa to vôbec dá takto pochopiť....lebo hoci moje detstvo bolo také hocijaké, kde tu odstrihnuté...stále mám tie najkrajšie spomienky práve z neho. Vždy som bola taký živý snílek..... a teraz vďaka Jorikovi tieto veci vnímam zas a znova a sú rovnako intenzívne , len už akosi viem, že nehrám hlavnú úlohu.

 

Jorik ešte spí...Tomáš už dávno jazdí. Ja mám za sebou ranné vyšívanie , aj ranný beh..... Byt je hore nohami, neviem, ako je to možné....každoranná záhada...... teraz o to komplikovanejšia, že som včera z neznámych popudov investovala 15libier do detského futbálku...takého toho, čo máte hráčov na tyčiach a vy nimi hýbete v snahe skórovať. Pomerne veľká hračka na náš byt. Hm, hádam aj bez toho pomerne. Tentokrát dozaista bude musieť náš byt prejsť prerábkou vnútornou a mnoho vecí bude musieť prosto ísť, aby sa vytvoril priestor pre veci nové. Už sa na to celkom teším...hoci, som  v tom pomerne zlá...lebo nad všetkým váham.....prekladám....a keď to konečne vyradím, dôjde Tomáš a jednoznačne vyhlási, že to potrebujeme alebo nebodaj, že toto sa musí radšej predať než odniesť na charitu a budeme zas tam, kde sme doteraz boli...zasypaní.

 

Ale dosť bolo polemizovania....tu je moja včerajšia práca. Tak najskôr vyšívanie....

 

 

Uvidím, ako to v konečnom dôsledku dopadne....lebo nechala som tam ružovú farbu ako tieň, tak som zvedavá, či nebudem prešívať. 

 

A tuto moje kreslenie....toto konkrétne kreslené na zákazku , tesne pred spaním.....

 

 

 

....ochrancov, anjelov treba.....tak uvidím, ako dopadnú....a tuto môj pán Smútok zo včerajška..., ktorý verte alebo nie, zjedol tooooooľko času, kým som s ním bola spokojná. A prosím pekne maximálne spokojná. Má v mojich očiach všetko, čo mal mať. Nesklamal ma drobný mužík.....jaj, ozaj ho moc mám rada a hrdá som na neho, čo sa mi zase až tak často nestáva.

 

 

 

Úprimne dúfam, že či sa vám už pán Smútok páči alebo nie, že jeho klopanie na dvere potrebovať nebudete. Za seba vám prajem krásny novembroví deň a s láskou mávam z 25Tovey Crescent.

 

 

 

Smútok

Meškám, meškám, meškám...... Je to vôbec možné, že som v časovom manažmente takto na figu? A viete čo? Najlepšie je zhodiť to na výtvarnô.....akože to viete, my umelci. Ibaže bez srandy, ja som asi naozaj umelec stratený..., lebo ja vám občas tak tápem a najmä oficiálne veci papierové zanedbávam . Miliónkrát viac je pre mňa tvoriť...byť sklonená nad skicárom a čmárať. Okrem Jorika....jeho hlas nepozná hranice....ten započujem vždy a všade, nech spím, kreslím.....nech mám aj slúchatká na ušiach, takmer všetko dávam bokom.....často obálky ani neotváram, listy nečítam.....a mnohokrát na vlastnú škodu.  

 

Včera sa mi stala taká zvláštna vec v súvislosti s tým "výtvarnôm". Je síce všeobecne známe, že ľudia tvoria pod vplyvom emócií, ale mne sa to nestáva, myslím,  že by až tak za horúca. A predsa som vám včera cez slzy kreslila a nakreslila si smútok. Drobného pána s veľkým klobúkom. Prišiel ku mne, zaťukal na dvere, malinký ako je, hláskom monotónnym akoby iba robil čosi po xy-tý krát v ten deň, vypýtal si odo mňa môj smútok. Dala som mu ho. A on sa ani neusmial, ani nezaplakal, s hlávkou dole sklonenou proste jak prišiel, tak na tých drobných nôžkach...odišiel. A môj smútok.....čosi akosi....nelúštila som ....dala skicár bokom, lebo zrazu som začula Jorika volať "mama". Potom už len dobre bolo. Aj by som rada spätne poďakovala....za návštevu....,ale už niet komu....kamsi inam istotne ťuká teraz na dvere.

 

 

Prosím pekne, pán Smútok nebol jediný, koho som tam v tom plači kreslila.... Aj túto žienku drobnú s jej líškou....troška smutne hádam tiež, nikdy nič nepovedia, nikomu neprezradia...

 

 

Čo sa vianočných návrhov týka....dala som si červenú. Čo mám, to mám....predávam môjmu milému, nech sa pošle na tlač. Či stíham ešte ani netuším....len dúfam. Ak meškám, nič sa nedeje....len mrzieť ma to bude....mocno.

 

 

 

 

 

Aj vyšívať som dnes vyšívala....zatiaľ , čo som video na Sashe.sk pozerala o ľuďoch tvorivých. Jóóój , dobre sa tak tvorí.

 

 

Aj viac by som dnes dala...myslím, čo sa výšivky týka.., ale som kecala s manželom, keď ku mne ráno prišiel a ruky som viac na gestikuláciu používala ako na držanie ihly.

 

Jorik ešte spí.....no už nebude dlho. Vonku je chmúravo...ale aspoň neprší. Ja si idem dať hrnček mliečka a šup ho dať byt do poriadku. Potom sa začne deň....

 

Mávam vám milí moji.......ku krásnemu dňu....ako ináč, z 25Tovey Crescent.

 

 

 

Voľby

Jorikov stav sa podstatne zlepšil. Včera som ho dokonca vytiahla von, ale len na aute tam a naspäť, nakupovali sme v istom nie dôležitom supermarkete a Jorik ani za pána nechcel vyliezť z vozíka von. Teraz ešte spinká a tata s ním....čo je trocha zvláštne , lebo čas je pokročilý.

 

Navyše.....takmer tu pukám ako chcem Tomášovi povedať výsledok prezidentských volieb v USA. Cítim sa trocha ako posol absurdných správ....lebo ako sa stal brexit , čomu som mala problém uveriť...tak teraz Trump ....a ja, ani nemám právo nič súdiť, lebo podľa mňa bol výber veľmi obmedzený a pravdu povediac nešťastný. Nepočúvala som obsah predvolebných kampaní...akurát som kde tu registrovala hlášky na fb či z televíznych novín....takže jasný obraz nemám...iba rozmazaný ale i tak.....prosto sa mi nechce veriť, že je to ozaj pravda. Ráno som si šila a pozerala nenáročné videá o ženách , ktoré sa zamilovali do reborn bábik a starajú sa o ne ako o deti. Je za tým celá psychológia....mnoho citov zúčastnených a vôbec.....uvedomila som si, že niečo, čo by som ja tiež prvotne vysmiala ako bláznovstvo , sa vďaka jednej relácii zmenilo na chápanie , ba až neschopnosť pochopiť verejnosť, prečo tento zamietavý postoj..najmä keď žijeme len raz a niekoho to teší, nikomu tým neubližuje a jemu to hojí rany.... Ale o bábikách nechcem....chcela som len, že som akurát šila a pozerala tieto videá bábikovské, keď mi písala sestra z Nemecka o najnovších výsledkoch v USA, ktoré prajú Trumpovi. Moje šitie šlo odvtedy bokom. Ale dokončila som , čo som dokončiť chcela....

 

 

Nuž, len čas ukáže , aké rozumné boli tieto veľké rozhodnutia národov...teraz mám na mysli aj UK a jeho Brexit.

 

Kým sa niečo veľkolepého stane, ostávam verná svojej práci.....ach, tak meškám s odpisovaním mailov, že sa hanbím ako pes. Mnohé zákazky som posunula bokom....,ale ináč mi to nejde. Konečne som však dokončila vianočnú várku...hoci kresliť by sa ešte dalo, ale čas nepustí. Tuto je predposledná pohľadnica, ktorá bola včera zverejnená ešte nedoknčená...

 

 

 

Keď som ju včera kreslila, zabudla som si podložiť papier pod obrázok a fixa  prešla na druhú stranu..... Tuto...vidíte?

 

 

 

Najskôr som bola zhrozená...nadávala si...ale po čase som čo to prekreslila, zamaľovala fixou a výsledok akceptovala ako prepotrebný dodatok farebný , s ktorým to hádam aj lepšie vyzerá.

 

 

Jediný nedokončený mi ostal tento..ale tam je už menej roboty. Dnes musím volať ohľadne tlače....hádam sa bude dať:). Zatínam päste.

 

Fííííha, u nás je temer 9am a moji chalani stále spia!

 

Idem si dať ja hrnček mliečka a upracem.

 

Slnko svieti....deň je tu.

 

Mávam vám k rovnako krásnemu ránu, ako máme tu...z 25Tovey Crescent.

 

 

 

 

Stále chorý

Jorik je stále chorý. Našťastie nijaké horúčky....pfúúúú...aspoň niečo. Len jeho dýchanie sa mi nepáči, ale to len preto, že som mamina a všetky maminy sa boja o svoje deti a najradšej by ich videli úplne komplet fit zdravé. Viem, že je statočný hrdina malý a aj keď sa mu občas ťažšie dýcha, ani len trošíčka sa nesťažuje a viete čo? Včera som s ním strávila krásne popoludnie doma. Nemuseli sme nikam ísť a predsa nám bolo fajn. Pozerali sme rozprávky, ja som kreslila, hrali sme pexeso do nemoty, kopali loptu....náš činžiakový futbal .....skladali mestá z kociek a prosto .....noc prišla skoro , ani som sa nenazdala, ležali sme spolu v posteli stískajúc sa , lebo nám bolo dvom dobre spolu.

 

Dnes vstal Jorik trocha skôr....sleduje krtka a skladá mozaiku. Čaká na mňa, až dopíšem tento blog, aby sme si dali partičku pexesa. Tak , nehnevajte sa na mňa, budem sa ponáhľať dnes.......

 

No ešte skôr , než skočím k mojim prácam, čo sa včera ako tak podarili, vám chcem predstaviť obeť môjho včerajšieho utrácania. Prisahám, jeden sekáč som včera dala....ani neviem prečo zrovna ten...ani ho moc nemám rada...navyše , na tej ulici ich je zo päť a  ja som to dala rovno tam, akoby som vedela, že tam čosi utratím. A za čo....jááááj, za niečo, bez čoho by som určite prežila, ako tvrdí môj milý.....ale no.....len žena som prosím pekne....a čosi akosi....učarovalo mi toto stvorenie....

 

 

Navyše, krátko na to, ako som si ho kúpila, volala mi staršia sestra, že jej výsledky sú konečne na dobrej ceste a klesajú! Keď sa stanú také zázraky a ja mám zrovna niečo nové, verím, že tie vecičky nosia šťastie. Prisahám, aj keď tú ružovú potvoru hladím medzi prstami, hreje ma a kdesi tam vo vnútri sa usmievam. A to je vždy dobré !

 

No a teraz kreslenky......najmä vianočné..musím doklepať...dnes, viac času niet. Potom skenovať a posielať na tlač. Musí, musí sa stihnúť....sama neviem prečo, ale veľmi mi na tom záleží! Nepodarilo sa mi včera dokončiť všetko, ako som si vysnívala, ale dosť na to, aby som bola spokojná. Najmä berúc do ohľadu, že Jorik je chorý a pýta si viac pozornosti.

 

Tu je prvý, zdobenie stromčeka....ešte stále nedokončený...

 

 

 

Tuto takto dnes ráno pózoval skicár nový na mojom stole pracovnom....

 

 

Nuž a tuto zase už dokončený návrh pre tých, čo si darčeky vlastnými rukami robia....

 

 

 

...a naveľa, urobila som si aj chlapca, aby len baby neboli....s hafanom vo vianočnej nálade...

 

 

 

A úplne na záver ešte moje šitíčko....

 

 

Neuveriteľné cca dve hodiny šitia a len toľko hotovo.....nooo....., šije sa ručne pomaly.

 

Ach....za oknom kosia....hluk hluk samý hluk......Tatino u nás ešte spí....hádam , ako dlho ešte ?

 

No nič, možno sa pridá k nám a zahráme spolu to sľúbené pexeso.

 

Vám prajem krásny deň a nech vám už toľko doma neprší:) . Zdravím zo slnečného Manadonu!

 

 

 

Témy vianočné

Včera som mala šancu tvoriť. Celé neskoré popoludnie som mala možnosť presedieť so skicárom na kolenách a kresliť, že sa bude spod ceruzy prášiť. Ono , ja som aj kreslila...ale len niečo málo je použiteľné. Niečo som sa však včera naučila....že základ je dobrá skica ceruzová a že to pravé orechové treba v skicári dlhšie hľadať , kým sa to odtiaľ "vydlabe" von. Ja som takto včera nakreslila pokus o ponožkový darček číslo dva, vianočné nakupovanie , zdobenie stromčeka a ručne robený darček pod stromček. A práve posledná téma zasvietila. Jasné.....! Na Slovensku je práve doba ručne robených vzácností a cenností. Ich hodnota stúpa, ľudia ju začínajú chápať...hoci , vždy sa nájdu aj takí aj onakí. Nakresliť pohľadnicu , ktorá pôjde niekomu či od niekoho, kto vianočné darčeky sám ručne robí, si ma včera našla úplne nečakane a ako veľmi sa mi páčila jej myšlienka, tak som bola spokojná aj so skicou a už sa neviem dočkať, až ju dnes večer dokončím.  Včera už nezadalo. Nestihlo sa.....hoci som veľmo mocno koketovala s myšlienkou skúsiť spať ešte o troška menej. Ale , čo si budeme klamať, spanie je prepotrebné.....dobehlo by ma počas dňa. Už tak je dosť, že k večeru mám niekedy problém ostať "hore" najmä ak som v pohodlnej polohe niekde uložená:).

 

Aby som svoje slová potvrdila obrázkami...tuto prosím...nový skicár, nové pokusy....

 

 

 

 

...a napokon ten môj naj....

 

 

No a samozrejme, aj som vyšívala dnes ráno......

 

 

nuž, toľko som stihla. Tá žltá nitka , na obrázku ju nie je vidieť, je naozaj tak tenunká....že som strávila ešte o čosi viac času, kým som ňou macka vyplnila, než obyčajne zvyknem.

 

Ináč, zdá sa, že sa vám moje výšivky páčia....čomu sa ja nesmierne teším....lebo nebudem klamať ani tajiť, vyšívanie je moja osobná terapia a celý proces tvorenia drobných talizmanov doslova  milujem.

 

Ináč....Jorik nám znova ochorel. Kašeľ, soplík......a s ním hneď aj jeho sťažené dýchanie:(. Neplecha choroba detská, z ktorej dúfame Jorik raz vyrastie (naše prognózy sú skvelé) ....no nateraz s ňou Jorik statočne bojuje. Ozaj, malý hrdina!

 

I teraz, už je dávno hore.....v brušku okrem jogurtov aj sirup kašličkový,  kvapky kašličkové (zo Slovenska) , ba dokonca aj čosi silnejšie navyše, proti teplote a bolesti, vďaka čomu sa už hrá a nemrnčí . Stavia si papierový dom , na ktorý mu chodí tata klopať , len aby sa dozvedel, že Jorik tam nie je :).

 

Rozlúčim sa teda s vami...idem si plniť "povinnosti" a ....samozrejme, krásny deň želám z 25Tovey Crescent.  

 

 

 

Ohňostroj

Jorik si dnes privstal. Bolo pred pól štvrtou, keď za mnou pribehol s tým, že ho nemám posielať späť do postele, lebo tam ísť nechce....chce byť so mnou...pozerať telku a tak ostal. Zjedol jogurty, zopár mandariniek......a medecínku, lebo ho škriabe v hrdle a má suchý dráždivý kašeľ..... Hm. Včera bolo ozaj zima a predsa sme ostali na ihrisku. Koľko ? Možno dve hodiny.....dokiaľ som bola ešte schopná ako tak hýbať s rukami a nohami....a.....vlastne...možno ani až taká zima nebola , lebo na ihrisku bolo dosť pubertiakov odetých len v tričkách a malé deti takmer na hoľáky... teda , ak sa rátajú letné šatôčky na ramienkach bez svetríka a bez pančušiek , na nohách len letné sandálky....ako na hoľáky. Noooo....ja som len kosť a koža, je možné , že abstinencia tuku robí svoje, ale ....no neviem...toto anglické otužovanie mi naháňa strach. Najmä kvôli Jorikovi , ktorý už čoskoro začne chodiť do škôlky. Jaj, radšej nemyslieť tým smerom.

 

Aj napriek tomu, že Jorik dnes tak skoro vstal, som mala možnosť vyšívať...Aspoň niečo. Lebo včera sa na ihrisku kresliť nedalo. V tom vetrisku a mraze.....bez šance. Navyše, ani doma som neurobila dieru do sveta, lebo tu bola tzv. Bonfire night a aká by som to bola macocha, keby som svoje dieťa nevzala von pozrieť sa na tú nádheru?  Hlavný ohňostroj sme síce nevideli, ale zato sme videli toľko drobnejších kade tade..., že sa nemôžeme sťažovať. Búchalo to prakticky všade a ....na rozdiel od oblečenia, musím dať v tomto Angličanom bod k dobru a bod obrovský!, neboli ako my Slováci, ktorí s petardami nevieme kedy prestať, ale ako sa blížila polnoc, búchanie pomaly tíchlo až sa úplne vytratilo a odvtedy už nič. A nič nebude ani dnes a ani zajtra či pozajtra. Rešpekt! Ale naspäť k vyšívaniu....tuto , sľúbený čierny zajac, ktorého som včera zabudla cvaknúť....

 

 

Svorne spolu s najnovším mackom bronzovým.......ten sa narodil dnes.....

 

 

A tuto som už začala nového vyšívať......

 

 

Ono to možno teraz vyzerá, že tieto moje talizmanky sa šijú rýchlo ,ale nie je to tak. Ono....teraz , keď už viete, o koľkej vstávam....dajú sa hodiny porátať, koľko sa uvyšívam , kým sa jeden narodí. Navyše, neviem si pomôcť, ale najnovšie, aj napriek tomu , že sa mi veľmi páči rôzna textúra nití na jednom obrázku vyšívanom, tenká niť má svoje čaro....., ktorému momentálne neviem odolať a hoci je to časovo náročnejšie, za tú námahu mi to stojí.

 

No a teraz hanba....lebo môj maco , čo zase skončil s ponožkami pod stromčekom ...dopadol hrozne. Definitívne sa zo skicára ďalej nedostane!

 

 

Teda ešte sem, do blogu, ale ďalej božechráň!!!!!

 

Dnes, ak mi dovolíte, ostávam stručná.

 

Jorik na mňa čaká a ja sa chcem poponáhľať, lebo ...aspoň si myslím, každú chvíľu odíde do hajaniek. Tak sa s vami lúčim a mávam ku krásnej nedeli z 25 Tovey Crescent!!!!

 

 

 

 

Témy vianočné

Celý byt je zaliaty slnkom. Aký výsmech včerajšku....., keď som vonku za rúčkou kočiara mrzla a jedine materinský pud ma prinútil k tomu, aby som aj napriek nepopierateľnému chladu, aký som cítila, dala zo seba dole pletený sveter a zabalila do neho spiaceho Jorika....ostávajúc tak iba v tenkej bunde. Maminy vedia. Ony rozumejú. Prerátala som sa...... Včera bol vzduch mrazivý....všade mraky rozfúkané vetrom. Dnes je tomu presný opak. Hoci pri rannom behu som si balila ruku do toaleťáku.....aby som ju ochránila pred mrazom, ktorý v úseku popri vode náhle bol. Hej, rukavice som mala.....dve ..., ibaže tentokrát som sa rozhodla podeliť sa o svoj odev s technikou a radšej som zabalila telefón do teplúčka pletenej rukavice ako svoju ľavačku:). Teraz , keď to píšem, znie to hlúpo.....ale.....čo si budeme klamať...technika a mráz spolu dokopy nejdú a moja ľavá ruka to prežije....zase také mrazy neboli:).

 

Jorik práve vstal. Usadil sa na našom horčicovom gauči a už sleduje svojho úplne naj naj kresleného hrdinu...BINGA. Už som o ňom písala. Je to magicky ilustrovaná séria rozprávok pre deti , tak nádherne podaná, že i ja sama som jeho fanynkou. Nie len Jorik:).

 

Jorik sa pomedzi rannú dávku jogurtov popýtal, či dnes môžeme ísť na playground. Hm.....slniečko vonku môže byť zubaté...uvidíme, až von budeme....ale nebol by to zlý nápad. Mohla by som kresliť. Včera som kreslila ako blázon, ale nestihla som, čo som pôvodne mienila urobiť. Doroty som dala bokom....tak som chcela, ale nestíham.....prosto skúsim dnes....včera som výlučne čmárala veci vianočné, nakoľko ak chcem trhy stihnúť, musím sa poponáhľať. Návrhy treba upraviť, poslať na tlač......odtiaľ potom na samotný trh. Všetko chce svoj čas a toho veľa niet. Nuž uvidíme dnes, ako sa mi s ním podarí čarovať...... Ináč, ako zvažujem vianočnú tématiku a preberám ju v hlave z rôznych strán, napadajú ma nové a nové námety...... Výnimočne som si chcela pomôcť stránkou etsy a vidieť, ako sa s vianocami pohrali iní ilustrátori a .....fúúú, ostala som nemilo prekvapená, že viac než biedne. Nikdy som nemala rada hľadanie inšpirácie niekde inde ako vo svojej hlave....ibaže tentokrát som mala pocit, že moje nápady sú .....no.....iné? No potom, čo som na etsy videla, ostávam verná googleniu čisto vo vlastných myšlienkach. A prečo to vlastne píšem? Lebo manželove slová vo mne čosi zanechali..... a hoci rovno nepochybujem, spytujem sa.....

 

 

Či sú Vianoce osamelého zajaca Bonifáca nie príliš deprimujúce? Ale....ja mám vždy ale...mohol by sa na sviatky vykašľať, ale on to neurobil......hoci sám, Vianoce má v srdci a za nič na svete ich nepremešká. Ba kúpil si aj darčeky a nie len sebe...ale iným opusteným tvorom ...., ktoré necháva pred dverami svojej nory...... A ten stromček drobunký, čo stíska v packách,  nie je jeho "hlavný stromček", tento je určený pre jeho okno okrúhle, jediné, cez ktoré mu do nory prúdi denné svetlo....ach....vidím všetko u neho doma....útulné a hrejivé, že by ste odtiaľ odísť nechceli....ale .....nebudem odbiehať:). Isto to už sami vidíte:).

 

Alebo ..... kde sa vzala , tam sa vzala....nakreslila som snehotvora......, ktorému , keď príde správny čas vianočný ..., z bruška padajú snehové vločky. Kade letí, tade sneží....... Neprikrýva však krajinu.....sneží v ľuďoch samotných..... Cestu, kam má ísť a kde je vítaný, mu pomáha nájsť jeho verný spoločník s magickou hviezdou.....ktorá svieti vždy tam, kde je srdce pre Vianoce otvorené.......

 

 

 

Hm.... kto už kedy počul o snehotvorovi a kto by si ho tak asi kúpil? Hm....., tak ja verím, chachacha.....že hádam keď ja..., viac je takých, ktorým pomedzi platenie účtov dobre padne uveriť rozprávkam. Hoci aj takým, o ktorých ešte počuť nebolo. A nech sú hoci aj  trošíčka pochmúrne:).

 

Vianoce mám veľmi rada....na rozdiel od iných sviatkov, ktoré počas roka slavíme. Mám ich úplne ale úplne najsamradšej. Aj preto na seba tlačím a lovím v sebe....a možno nie vždy v správnych vodách. Dnes skúsim byť troška praktickejšia a dokončím obrázok s macom Bonfárom, čo si práve pod stromčekom našiel pár ponožiek..... Lebo tie prosto pod stromčekom nesmú chýbať:).

 

Milí moji, rozlúčim sa na dnes s vami...idem si dať hrnček sójového mliečka a rozbehnúť deň. Jorik na mňa poslušne čaká.... Na záver úplný už len foto zo šitíčka.....z toho nového....(očividne som zabudla , že som dnes dokončila aj zaja čierneho....tak zajtra ..dodatočne..vám ho cvaknem) - macového...

 

 

 

Krásny deň želám z 25 Tovey Crescent!

 

 

 

 

 

Hm..nestihlo sa včera

Už sa stalo aj vám, že ste niečo hodinu vyberali...žmolili to v rukách, chceli to.....a napokon to nevzali ? Mne hej.....ako včera. Chudák Jorik to absolvoval so mnou...ako som žmolila akciové balenia fixiek a kombinovala a rátala a ukladala do košíka a zase vykladala. Aby som dala veci na správnu mieru...fixiek mám doma plnú veľkú plátennú tašku a predsa....tu taký, tu onaký odtieň chýba. Teda, aj napriek tomu, že taška praská pod množstvom fixiek, moja paleta je obmedzená...mám favoritov, ktorých stále ohrievam medzi prstami  a keď sa tí minú.....celá taška je tak trocha zbytočná a obrázok nikdy nie je ono. Ibaže, všetko čosi stojí a  poslednú dobu som zneužívala Tomášove taxikárske šťastie a dovolila si dvakrát kúpiť balenia sivých fixiek. Ach....kto fixy používa vie, aký majú krátky život. Občas, aj úplne nové.... škriabu po papieri a ja viem, že smola....tieto dlho nevydržia.....

 

Takže som včera premrhala hodinu dumaním.... Z obchodu sme s Jorikom napokon odišli so skicármi- jeden pre mňa, druhý pre neho, s lepidlami pre Jorička, trblietkami pre Jorička a drobnými pompomkami pre Jorička..., to aby bolo na pohľadnice pre bábušky:) a........jednou červenou promarkerkou. Pre mňa:).  Nakupovanie v obchode preplnenom vianocami, vyhrávajúcimi Santa Clausami a ozdôbkami na stromček od výmyslu sveta bol ukončený noblesným odvezením tatovým taxikárskym kolegom. Hm...., aký luxus:). Jorik mi cestou späť usnul na nohách a ja som sa musela smiať...lebo ani nebolo divu, že ho ten nákup a mamino vymýšľanie nadobro zmorilo.

 

Hm, ani neviem, prečo vám toto všetko píšem. Sťaby som písala denník.....vlastne nemá blog len na skok k denníku?

 

V tom prípade poslušne hlásim, že počasie sa tu v UK pokazilo. Včera pršalo a vôbec, bolo neporovnateľne chladnejšie.

Hlásim tiež, že Jorik dnes vstal prekliato skoro a že práve teraz stavia komín z papierových kociek a za chrbtom mu hrá Postman Pat.

 

Pridávam tiež správu o včerajšom nákupu tyrkysového svetríka.....

 

 

....sekáčového ...ako ináč.....a tiež .....zahanbene , smutnú pravdu o tom, že som toho včera veľa nenakreslila a nesplnila si svoju dennú kvótu jedného obrázka......lebo....lebo som veľa prekresľovala a od ceruzky som sa ďaleko nedostala......

 

 

 

Takže obrázok ostal v takejto nedokončenej verzii. Dnes skúsim urobiť obrázky dva. I pre Doroty....júúúj.....možno už teraz, ak nebude miestnosť preplnená a Jorik mi povolí, skúsim kresliť počas Jorikovej hodiny hudby....čo je vlastne iba taká stretávka rodičov a ich detí v kostole.

 

Ináč, spomínajúc hodinu hudby.....pozerám na hodiny.....už je najvyšší čas sa vychystať. Tak vám mávam ku krásnemu dňu a lúčim sa spolu s mojim čiernym zajacom....z 25Tovey Crescent.

 

 

 

 

Čierna

Dnes je von zima. Ráno mi počas behu prsty omrzli v rukaviciach a holé ramená na kompletku zatvrdli od mrazu. Tak žeby predsa sa tá zima blížila?

Po slnku zatiaľ nie je ani chýru ani slychu.....zdá sa byť šeredno , smutno trošíčka.

Jorik už dávno vstal.....sedí neďaleko mňa.....v jeho brušku dobre známe jogurty.

 

Ja mám hlavu plnú historických dokumentov, ktoré posledné dni pozerám...rozmanité od života Mary, Shakespearovej mamy , cez Hitlera a Stalina po epidémie ,mor....tuberkolózu....no menuj. Náš život tu v UK je troška jednostranný....možno smutno-smiešne, že YouTube mi nahrádza priateľov a zdroj noviniek.....ešte smiešnejšie , dobre, v úvodzovkách je, že potom tieto svoje youtuberské novinky preberám so sestrou cez telefón, lebo nič iného na klábosenie nemám.

 

S Jorikom som včera na chvíľku zabehla do Tesca......v drobnom sekáči vedľa supermarketu sme našli v košíku jeden jediný červený double decker bus. Materiálna vec splnila poslanie dňa. Jorik ho stískal v ruke rovnako ako všetkých jeho v sekáči objavených predchodcov double decker buses. V Tescu sa vybehal pri hľadaní jogurtov a sušeného manga a celou cestou domov sme nonstop hrali hru I spy with my little eye...... Milión objatí, milión kissiniek......kúpanie, čítanie......skladanie kociek, labilných komínov......nekonečné kolá pexesa, v ktorom stále nemilosrdne vyhrávam. Dlho nebudem. To mi je jasné.....:). A....kreslenie. Jorik chce kresliť čím ďalej , tým viac. Kreslili sme pred Tescom, kreslili sme po Tescu. Takmer nestihli kúpu dvojposchodového autobusu.... Jorik objavuje ceruzu , čmára ňou po papieri slobodne kade tade.......napokon všetko prečmára čiernou fixou.

 

Ha.....čierna.

 

Pozerám na seba a celá som dnes akosi do čierna. Nie, nie je dôvod na smútok...... Čiernu ako takú vlastne ani nemám moc rada.....vo svojom živote ju takmer nepoužívam.....až na čierne pančušky. A predsa, sivá je len na skok k nej a pre mnohých sú jej tmavšie odtiene za jedna s čiernou. Podobne to vidí i môj milý...keď sa včera pozrel na môj najnovší obrázok vianočný, s ktorým som sa dlho trápila.....ale tak slastne trápila...kým som ho uhrala, kam som chcela. (občas sa totiž  stáva, že fixa zanechá nemilé hranice, ako farba uschne a to ja neviem vystáť....nasleduje vrstvenie, prekrývanie .....kamufláž...hra farieb a čakanie, kam to celé povedie...). Ukázala som mu ho s dobrým pocitom spokojnosti.....a on mi úprimne na oplátku chrstol pravdu, o ktorej dobre viem a ktorú sa spytujem v sebe samej už niekoľko dní. Najmä , keď sa berie do ohľadu fakt, že by som sa chcela umením živiť. Povedal mi čosi na príklade tak čarovnom, že sa tomu nedalo nepochopiť.....tak polopatisticky, že sa nezvýšilo miesto na nijaké "čo ak" .... Povedal mi, že istý jeho známy robí hudbu, prešpekuluje ju do podrobna....robí to zložité, ťažké.....a potom kdesi akosi urobí čosi jednoduché...prirodzené, ľahké a ľudia jasajú. Klepú ho pleci a vravia , toto rob! To sa nám páči! Ale on nie.....nepočuje....ďalej špekuluje a temer nikomu sa to nepáči . Ja som vraj dospela do rovnakého bodu. Používam farby priťažké.....krásnu myšlienku nakreslím pochmúrne...kto si už bude chcieť kúpiť vianočnú pohľadnicu, čo vyzerá depresívne?

 

 

 

Čaká sa odo mňa čosi radostné...svetlé.....na čo som vyskočila, že odmietam kresliť sladké veci....ružová padla a ostala zamietnutá....vraj sú aj iné farby na palete a sú.....ja viem, že sú....,ale.....dumem, zvažujem, či som sa nejak zmenila.....že sa moja práca uberá smerom ,akým sa uberá..... Je mi jasné , že ľuďom sa vždy budú páčiť sladké veci.....občas smutne, čím sladšie, tým lepšie....ale ak by som ich také robila....šla by som proti sebe. Môže vôbec umelec, výtvarník ....ísť takto proti sebe? Konečne mám pocit, že dýcham....ešte nie som tam, kde by som chcela byť...moja práca má hranice, obmedzenia.....tajne dúfam, že ak budem na sebe veľa pracovať, prekonám ich. Teória 10000 hodín mi dáva nádej.

 

 

Pred časom som bola na instagrame nasledovaná istou známou ilustrátorkou.....neskôr podľa mojich kresieb začala tvoriť bábiky istá Ruska.....dnes som dostala mail z USA o tom, ako je tam ktosi silno fascinovaný mojim štýlom..... Drobné víťazstvá, ktoré hrejú viac než si vie ktokoľvek predstaviť...lebo to, čo predvádzam som najviac ja ako som kedy bola. Hoci , ako som písala, ešte nie som tam, kde chcem byť.

 

Preto sa pýtam....do akej miery je výtvarník schopný zísť z cesty , zo svojho názoru, vkusu.....zo svojho ja len aby potešil okolie?  A je to vôbec správne tak?

 

Ja som od narodenia tvrdohlavá. Dupem nohami kde sa dá. Najskôr zhyniem,ale zaliečať sa nebudem. Občas možno nejakú výnimku urobím...najmä ak sa to mojej duši zaželá....ale....ale ináč....beda mi.

 

Dnes som na insta našla jednu veľmi talentovanú angličanku. Jej sošky sú ponuré....čierno biele prevažne...spojené s prírodou....občas trocha naháňajú strach.....nie však mne. Mne naháňa strach fakt, koľko ľudí jej v pozadí tlieska. Smutne malé číslo.... a dumem, či toto je dôvod, prečo s hrčou v hrdle napísala dlhočízny blog o tom, ako sa obracia na istú stránku v nádeji, že tam nájde prispievateľov finančných.

 

Dobre ...dobre....na toto odpovede nie sú. Všetci sme nejakí....jedni pôjdu s davom , iní tvrdohlavo proti. Jedni zvíťazia, druhí stroskotajú....

 

Nechám teraz túto tému bokom.....čas značne pokročil...Jorik ma driape za nohy.....pýta si svoje.

Včera som vám však sľúbila fotku jeho svetríka líškového....tak tu je:

 

 

....a na záver úplný ešte moje šitíčko......

 

 

...v ktorom  najnovšie dupem čiernou na vzburu....

 

 

Mávam vám ku krásnemu dňu.......ako ináč z 25 Tovey Crescent.

 

 

 

Zjem ťa

Svieti! Zas a znova svieti!!! Za oknom je to najkrajšie babie leto, aké si pamätám. Včera som sa správala ako spoločenský asociál a len čo sa dalo, ušla som. Dýchala slnkom zaliaty vzduch....kúpila si nové sady akciových fixiek a vrátila sa domov vysmiata ako lečo. Milujem kráčať....veľa kráčať......nemám rada, keď pri tom ničím topánky a keď ma bolí chrbtica.....ale čosi za čosi.

 

Poobede sme s Jorikom lovili líčší pulóver...ktorý som vám kompletne zabudla odfotiť...(skúsim zajtra) a k večeru sme spolu kreslili a hrali futbal izbový a hádzali sme loptičky do terča a mojkali sa a stískali a čítali knihy a pozerali telku a jedli jogurty a hrášok lúskaný......

 

Najnovšie si Jorika doberám hrozením, že je tak chutný, že ho chcem zjesť. To chúďa mi verí a najnovšie prišiel s výhovorkou, že ho nemôžem zjesť, lebo je iný. Zlatúch môj malý.....samozrejme, že je iný! Práve preto ho chcem o to viac zjesť! Koniec nášho doberania je poväčšinou rovnaký.....Jorik mi povolí ho bozkávať, mojkať, stískať...ale nesmiem ho zjesť. Nie dnes. Možno zajtra.....

 

No ja dúfam, že kým sa medzi sebou naozaj pojeme....ešte stihneme kopu obrázkov nakresliť. Tu je môj včerajší.....

 

 

 

 

Pre seba som si ju pomenovala Lujza....a prosím, ako sa vypýtala na papier , tak tam je. Hm...., ja...uvedomujem si často, ako negatívne možno tieto moje kresby vyzerajú, rovnako ako aj polemiku, kto na svete by si už toto kúpil...nuž , ja áno. Myslím, že vo veľkej miere záleží na nás  , ako povolíme našej fantázii vidieť svet . Každý vidí to, čo vidieť chce. Aj napriek všetkým zajacom a mackom , ktorých som kedy nakreslila a za ktorými si stojím, nie som z cukru. Moje vlastné ja nie je cukrové ani náhodou. Vždy som bola priťahovaná a fascinovaná tajomným a kedykoľvek sa dalo, preferovala som literatúru alebo filmy skôr strašidelného chĺpky vstavajúceho žánru. Poslednú dobu, najmä teraz ako staviame s Lucy Doroty , lámeme sa a hádame, do akej miery sú ľudia otvorení takýmto nazvime ich "bubu" obrázkom. Ťažko predpovedať......momentálne sa s Lucy zhodneme len na jednom....že tieto obrázky nám idú pod kožu.....(alebo spod kože......?) sme nimi viac holé ako kedykoľvek predtým.

 

Nuž...ja už čosi svoje viem....a čas ukáže zbytok.

 

 

 

Mávam vám milí ku krásnemu dňu, ako ináč....z 25 Tovey Crescent.