Ohňostroj

Jorik si dnes privstal. Bolo pred pól štvrtou, keď za mnou pribehol s tým, že ho nemám posielať späť do postele, lebo tam ísť nechce....chce byť so mnou...pozerať telku a tak ostal. Zjedol jogurty, zopár mandariniek......a medecínku, lebo ho škriabe v hrdle a má suchý dráždivý kašeľ..... Hm. Včera bolo ozaj zima a predsa sme ostali na ihrisku. Koľko ? Možno dve hodiny.....dokiaľ som bola ešte schopná ako tak hýbať s rukami a nohami....a.....vlastne...možno ani až taká zima nebola , lebo na ihrisku bolo dosť pubertiakov odetých len v tričkách a malé deti takmer na hoľáky... teda , ak sa rátajú letné šatôčky na ramienkach bez svetríka a bez pančušiek , na nohách len letné sandálky....ako na hoľáky. Noooo....ja som len kosť a koža, je možné , že abstinencia tuku robí svoje, ale ....no neviem...toto anglické otužovanie mi naháňa strach. Najmä kvôli Jorikovi , ktorý už čoskoro začne chodiť do škôlky. Jaj, radšej nemyslieť tým smerom.

 

Aj napriek tomu, že Jorik dnes tak skoro vstal, som mala možnosť vyšívať...Aspoň niečo. Lebo včera sa na ihrisku kresliť nedalo. V tom vetrisku a mraze.....bez šance. Navyše, ani doma som neurobila dieru do sveta, lebo tu bola tzv. Bonfire night a aká by som to bola macocha, keby som svoje dieťa nevzala von pozrieť sa na tú nádheru?  Hlavný ohňostroj sme síce nevideli, ale zato sme videli toľko drobnejších kade tade..., že sa nemôžeme sťažovať. Búchalo to prakticky všade a ....na rozdiel od oblečenia, musím dať v tomto Angličanom bod k dobru a bod obrovský!, neboli ako my Slováci, ktorí s petardami nevieme kedy prestať, ale ako sa blížila polnoc, búchanie pomaly tíchlo až sa úplne vytratilo a odvtedy už nič. A nič nebude ani dnes a ani zajtra či pozajtra. Rešpekt! Ale naspäť k vyšívaniu....tuto , sľúbený čierny zajac, ktorého som včera zabudla cvaknúť....

 

 

Svorne spolu s najnovším mackom bronzovým.......ten sa narodil dnes.....

 

 

A tuto som už začala nového vyšívať......

 

 

Ono to možno teraz vyzerá, že tieto moje talizmanky sa šijú rýchlo ,ale nie je to tak. Ono....teraz , keď už viete, o koľkej vstávam....dajú sa hodiny porátať, koľko sa uvyšívam , kým sa jeden narodí. Navyše, neviem si pomôcť, ale najnovšie, aj napriek tomu , že sa mi veľmi páči rôzna textúra nití na jednom obrázku vyšívanom, tenká niť má svoje čaro....., ktorému momentálne neviem odolať a hoci je to časovo náročnejšie, za tú námahu mi to stojí.

 

No a teraz hanba....lebo môj maco , čo zase skončil s ponožkami pod stromčekom ...dopadol hrozne. Definitívne sa zo skicára ďalej nedostane!

 

 

Teda ešte sem, do blogu, ale ďalej božechráň!!!!!

 

Dnes, ak mi dovolíte, ostávam stručná.

 

Jorik na mňa čaká a ja sa chcem poponáhľať, lebo ...aspoň si myslím, každú chvíľu odíde do hajaniek. Tak sa s vami lúčim a mávam ku krásnej nedeli z 25 Tovey Crescent!!!!