Zjem ťa

Svieti! Zas a znova svieti!!! Za oknom je to najkrajšie babie leto, aké si pamätám. Včera som sa správala ako spoločenský asociál a len čo sa dalo, ušla som. Dýchala slnkom zaliaty vzduch....kúpila si nové sady akciových fixiek a vrátila sa domov vysmiata ako lečo. Milujem kráčať....veľa kráčať......nemám rada, keď pri tom ničím topánky a keď ma bolí chrbtica.....ale čosi za čosi.

 

Poobede sme s Jorikom lovili líčší pulóver...ktorý som vám kompletne zabudla odfotiť...(skúsim zajtra) a k večeru sme spolu kreslili a hrali futbal izbový a hádzali sme loptičky do terča a mojkali sa a stískali a čítali knihy a pozerali telku a jedli jogurty a hrášok lúskaný......

 

Najnovšie si Jorika doberám hrozením, že je tak chutný, že ho chcem zjesť. To chúďa mi verí a najnovšie prišiel s výhovorkou, že ho nemôžem zjesť, lebo je iný. Zlatúch môj malý.....samozrejme, že je iný! Práve preto ho chcem o to viac zjesť! Koniec nášho doberania je poväčšinou rovnaký.....Jorik mi povolí ho bozkávať, mojkať, stískať...ale nesmiem ho zjesť. Nie dnes. Možno zajtra.....

 

No ja dúfam, že kým sa medzi sebou naozaj pojeme....ešte stihneme kopu obrázkov nakresliť. Tu je môj včerajší.....

 

 

 

 

Pre seba som si ju pomenovala Lujza....a prosím, ako sa vypýtala na papier , tak tam je. Hm...., ja...uvedomujem si často, ako negatívne možno tieto moje kresby vyzerajú, rovnako ako aj polemiku, kto na svete by si už toto kúpil...nuž , ja áno. Myslím, že vo veľkej miere záleží na nás  , ako povolíme našej fantázii vidieť svet . Každý vidí to, čo vidieť chce. Aj napriek všetkým zajacom a mackom , ktorých som kedy nakreslila a za ktorými si stojím, nie som z cukru. Moje vlastné ja nie je cukrové ani náhodou. Vždy som bola priťahovaná a fascinovaná tajomným a kedykoľvek sa dalo, preferovala som literatúru alebo filmy skôr strašidelného chĺpky vstavajúceho žánru. Poslednú dobu, najmä teraz ako staviame s Lucy Doroty , lámeme sa a hádame, do akej miery sú ľudia otvorení takýmto nazvime ich "bubu" obrázkom. Ťažko predpovedať......momentálne sa s Lucy zhodneme len na jednom....že tieto obrázky nám idú pod kožu.....(alebo spod kože......?) sme nimi viac holé ako kedykoľvek predtým.

 

Nuž...ja už čosi svoje viem....a čas ukáže zbytok.

 

 

 

Mávam vám milí ku krásnemu dňu, ako ináč....z 25 Tovey Crescent.