Meškám, meškám, meškám...... Je to vôbec možné, že som v časovom manažmente takto na figu? A viete čo? Najlepšie je zhodiť to na výtvarnô.....akože to viete, my umelci. Ibaže bez srandy, ja som asi naozaj umelec stratený..., lebo ja vám občas tak tápem a najmä oficiálne veci papierové zanedbávam . Miliónkrát viac je pre mňa tvoriť...byť sklonená nad skicárom a čmárať. Okrem Jorika....jeho hlas nepozná hranice....ten započujem vždy a všade, nech spím, kreslím.....nech mám aj slúchatká na ušiach, takmer všetko dávam bokom.....často obálky ani neotváram, listy nečítam.....a mnohokrát na vlastnú škodu.
Včera sa mi stala taká zvláštna vec v súvislosti s tým "výtvarnôm". Je síce všeobecne známe, že ľudia tvoria pod vplyvom emócií, ale mne sa to nestáva, myslím, že by až tak za horúca. A predsa som vám včera cez slzy kreslila a nakreslila si smútok. Drobného pána s veľkým klobúkom. Prišiel ku mne, zaťukal na dvere, malinký ako je, hláskom monotónnym akoby iba robil čosi po xy-tý krát v ten deň, vypýtal si odo mňa môj smútok. Dala som mu ho. A on sa ani neusmial, ani nezaplakal, s hlávkou dole sklonenou proste jak prišiel, tak na tých drobných nôžkach...odišiel. A môj smútok.....čosi akosi....nelúštila som ....dala skicár bokom, lebo zrazu som začula Jorika volať "mama". Potom už len dobre bolo. Aj by som rada spätne poďakovala....za návštevu....,ale už niet komu....kamsi inam istotne ťuká teraz na dvere.
Prosím pekne, pán Smútok nebol jediný, koho som tam v tom plači kreslila.... Aj túto žienku drobnú s jej líškou....troška smutne hádam tiež, nikdy nič nepovedia, nikomu neprezradia...
Čo sa vianočných návrhov týka....dala som si červenú. Čo mám, to mám....predávam môjmu milému, nech sa pošle na tlač. Či stíham ešte ani netuším....len dúfam. Ak meškám, nič sa nedeje....len mrzieť ma to bude....mocno.
Aj vyšívať som dnes vyšívala....zatiaľ , čo som video na Sashe.sk pozerala o ľuďoch tvorivých. Jóóój , dobre sa tak tvorí.
Aj viac by som dnes dala...myslím, čo sa výšivky týka.., ale som kecala s manželom, keď ku mne ráno prišiel a ruky som viac na gestikuláciu používala ako na držanie ihly.
Jorik ešte spí.....no už nebude dlho. Vonku je chmúravo...ale aspoň neprší. Ja si idem dať hrnček mliečka a šup ho dať byt do poriadku. Potom sa začne deň....
Mávam vám milí moji.......ku krásnemu dňu....ako ináč, z 25Tovey Crescent.







Prajem ti, aby sa ti tie pohľadnice krásne v tlačiarni vytlačili a nech si každá jedna nájde svojho vianočného ľudského parťáka....
ReplyDeletedrahá posielam ďakovné objatie. v to dúfam aj ja.....hoci je možné, že to nestihnem:(
ReplyDelete