Stále chorý

Jorik je stále chorý. Našťastie nijaké horúčky....pfúúúú...aspoň niečo. Len jeho dýchanie sa mi nepáči, ale to len preto, že som mamina a všetky maminy sa boja o svoje deti a najradšej by ich videli úplne komplet fit zdravé. Viem, že je statočný hrdina malý a aj keď sa mu občas ťažšie dýcha, ani len trošíčka sa nesťažuje a viete čo? Včera som s ním strávila krásne popoludnie doma. Nemuseli sme nikam ísť a predsa nám bolo fajn. Pozerali sme rozprávky, ja som kreslila, hrali sme pexeso do nemoty, kopali loptu....náš činžiakový futbal .....skladali mestá z kociek a prosto .....noc prišla skoro , ani som sa nenazdala, ležali sme spolu v posteli stískajúc sa , lebo nám bolo dvom dobre spolu.

 

Dnes vstal Jorik trocha skôr....sleduje krtka a skladá mozaiku. Čaká na mňa, až dopíšem tento blog, aby sme si dali partičku pexesa. Tak , nehnevajte sa na mňa, budem sa ponáhľať dnes.......

 

No ešte skôr , než skočím k mojim prácam, čo sa včera ako tak podarili, vám chcem predstaviť obeť môjho včerajšieho utrácania. Prisahám, jeden sekáč som včera dala....ani neviem prečo zrovna ten...ani ho moc nemám rada...navyše , na tej ulici ich je zo päť a  ja som to dala rovno tam, akoby som vedela, že tam čosi utratím. A za čo....jááááj, za niečo, bez čoho by som určite prežila, ako tvrdí môj milý.....ale no.....len žena som prosím pekne....a čosi akosi....učarovalo mi toto stvorenie....

 

 

Navyše, krátko na to, ako som si ho kúpila, volala mi staršia sestra, že jej výsledky sú konečne na dobrej ceste a klesajú! Keď sa stanú také zázraky a ja mám zrovna niečo nové, verím, že tie vecičky nosia šťastie. Prisahám, aj keď tú ružovú potvoru hladím medzi prstami, hreje ma a kdesi tam vo vnútri sa usmievam. A to je vždy dobré !

 

No a teraz kreslenky......najmä vianočné..musím doklepať...dnes, viac času niet. Potom skenovať a posielať na tlač. Musí, musí sa stihnúť....sama neviem prečo, ale veľmi mi na tom záleží! Nepodarilo sa mi včera dokončiť všetko, ako som si vysnívala, ale dosť na to, aby som bola spokojná. Najmä berúc do ohľadu, že Jorik je chorý a pýta si viac pozornosti.

 

Tu je prvý, zdobenie stromčeka....ešte stále nedokončený...

 

 

 

Tuto takto dnes ráno pózoval skicár nový na mojom stole pracovnom....

 

 

Nuž a tuto zase už dokončený návrh pre tých, čo si darčeky vlastnými rukami robia....

 

 

 

...a naveľa, urobila som si aj chlapca, aby len baby neboli....s hafanom vo vianočnej nálade...

 

 

 

A úplne na záver ešte moje šitíčko....

 

 

Neuveriteľné cca dve hodiny šitia a len toľko hotovo.....nooo....., šije sa ručne pomaly.

 

Ach....za oknom kosia....hluk hluk samý hluk......Tatino u nás ešte spí....hádam , ako dlho ešte ?

 

No nič, možno sa pridá k nám a zahráme spolu to sľúbené pexeso.

 

Vám prajem krásny deň a nech vám už toľko doma neprší:) . Zdravím zo slnečného Manadonu!