Je neskoro! Aaaaah! Je neskoro! O chvíľu už musím upratať a vychystať rodinu na výlet do obchodu, aby sme konečne vyzdvihli nášho nového člena rodiny Blueiho. Práve som do seba napchala krajec chleba s kopou avokáda, syru a uhorky a k tomu jeden mangový nanuk. Nebola som hladná..., raňajky som mala a k tomu xy malých vecí, ktoré som pochrúmala, ako som pracovala. Ibaže, asi som nervózna...
Od skorého rána som makala na Ripke. Hladila ju a hladila a hladila a hladila....ani tisíckrát, ak napíšem hladila, nebude to dosť. Tuším od nej chcem, aby bola ako okruhliak. Aby v nej každé slovo doslova kĺzalo po jazyku ...a to vlastne ani neviem, či je možné. Veľmi mi na tom záleží, aby som na tú rozprávku raz hrdá bola a nikdy sa za ňu nehanbila.
Akurát, že som ju nedohladila. A ešte stále som neodpísala na maily a nenafotila veci a nespísala veci, ktoré spísať musím a ... stále však verím, že dnes to dám. A ak nie dnes, tak zajtra isto. Dlhšie už hladiť nemôžem. Už cítim, že mi dochádza brúsny papier.
Ale tomu vy asi nerozumiete... Leda ak by ste boli tak trocha perfekcionisti ako ja a nebodaj k tomu aj písali. Potom k vám mávam a tľapkám vás po pleci a odkazujem, že na čomkoľvek robíte, isto to dáte!
Ináč, včera som počúvala o živote Doktora Seussa. Zaujímavé poučúvanie, ktoré ma zas a znova presvedčilo v tom, že mnohí, čo tvorili a písali pre deti, to s deťmi zase až tak dobre nevedeli a ani k nim tak blízko nemali, ako by si kde kto myslel. Dokonca sa ich i bál, tento hanblivý pán Seuss a radšej sa schovával pri svojej žene. Júúúú...to sú mi veci! Zase, nebol to žiaden bojko s veľkým B, za svoj život čo to dokázal a nežil zakopaný v tuneli, ale predsa...predsa...predsa len... Ešte som nestihla vypočuť si jeho príbeh do konca, doupratovala som skoršie ako jeho biografia, ale dnes to dopočúvam a ak tam nájdem niečo zaujímavé, rada vám o tom zajtra poviem. Ak nebudem ovšem hladiť.
No na dnes sa už rozlúčim. Lebo...veď vy viete....vtáčik čaká!!! Aj brúsny papier...
Cinky linky
No comments:
Post a Comment