V novom šate

Tak som sa dnes zapotila, aby som to tu pomenila a trocha osviežila. Samozrejme, mne mierne ospalej v oblasti sociálnych sietí, by to ani nedošlo, že by sa zišiel nejaký update:), ale štuchla do mňa včera Lucy a keďže ja veru na jej slová dám, lebo však "ona vie", pustila som sa dnes do toho. A trvalo mi to večnosť! Ako vždy, keď niečo takéto robím.

Aspoň som si pripomenula, že jedinú techniku, ktorú ja ovládam, je vysávač.

Viete, pôvodne som si vybrala úplne iný vzor - vzhľad blogu, ale.... po stlačení xy gombíčkov som sa dopracovala k akémusi scvrknutému úvodnému obrázku a za ten svet som ho nevedela dostať do pôvodných rozmerov! Aj som soptila, lebo to ja vždy, keď neviem, čo som kde zase stlačila a neviem to dostať späť a čas letí a ja ho potrebujem na iné veci ako napríklad na kreslenie super dôležitého obrázka čítajúceho chlapca! Takže som sa po asi hodine vzdala a stiahla si iný formát a ten hurá spolupracoval a ja som to - hurá na druhú - doklepala do podoby, v akej ho teraz vidíte. Takže, tľapkám sa po pleci, ale len tak nenápadne, lebo na hlave mi zase sedí vták menom Bluei a hoci ma pichá do mojej jemnej vlasatej pokožky, je to vždy lepšie ako keď mi skáče po klávesnici počítača a jeho váha je dosť ťažká na to, aby pod ním tlačítka povolili a mne tu potom strachoprdke naskakuje husia koža, že čo mi to na obrazovke vyskakuje a jak to dám preboha preč!

Takže tak.

Úvod by sme mali.
A okrem neho zvestujem, že odpoveď na moju Ripku a teda, či prešli zvyšné 5% schválenia na urobenie videa na podporu mojej možno budúcej knižky, ešte nemám. Ináč, prísne iba medzi nami, včera som sa cítila odvážne a hrdinsky a nezlomne okolo toho celého.., no dnes, dnes je to už  trocha iná story... Dnes si vravím, či som nebola moc drzá a sebavedomá vo svojom sprievodnom liste? Či som biedáka slovenskú osobnosť hereckého neba neodstrašila tým množstvom mailov, čo som mu poslala...? A aj dumem, či mu nemám napísať, že mi je to ľúto, ale vták mi sedel na hlave (a stále sedí), tak to sa moc rozmýšľať nedá a hádam moju slovnú hyperaktivitu prehliadne.... Ale nie, nebudem nič písať. Vo svojich neuveriteľných 40rokoch sa snažím naučiť stáť si za svojimi činmi. Proste, ak niečo urobím, tak si to nesmiem neskôr spytovať a radšej si musím veriť, že v tej chvíli som konala ako som najlepšie konať mohla. Takže nebojte sa, strápňovať sa kvôli vtákovi na hlave nebudem!

Nuž a okrem toho, horúco je tu! Veľmi horúco! A my máme kvôli Blueimu zatvorené všetky okná! Oh a tak by sa zišiel čerstvý vzduch! A zišla by sa aj sieťka na okno, ibaže ha! - anglické okná sa otvárajú von a moje technické schopnosti sa cez tento fakt ešte nepreniesli! A prosím, ani sa ma nesnažte pochopiť, som stratený prípad. Je mi jasné, že na to musí byť nejaké riešenie, to len ja ho nemám.

A oooch! Mrkla som na čas a koniec! To je koniec! Ide sa robiť! S prachovkou tentokrát. Pracovné tvorivé ráno sa skončilo. Vhupujem do dňa. Obed, práčka, škola... A vám moji milí, krásny deň želám a všetko naj a dobré a veselé...a svieže! Lebo myslím, že i vy máte tak horúco ako my.

                                CINK cink CINK