Keď je písmen veľa na jedno ráno

Dnes nebudem veľa písať. Istým spôsobom som na dnes vypísaná. Hádam by sa to ani zrátať nedalo, koľko slov som dnes vyťukala. Okrem práci na Ripke, poslala som aj zopár mailov vydavateľstvu Ezopo i tej onej známej osobnosti, ktorá by mi mohla s knihou pomôcť. Ak by ste chceli vedieť odpoveď, tak ju ešte samozrejme nemám. Ale až bude, dám vám vedieť, aj keby mala byť záporná.

Priznám sa, cítim sa trocha vyšťavená. Mám chuť dať si mandarinku a pozrieť si, či náhodou na miestnom markete fejsbukovom nenájdem nejaké hrnce, ktoré by boli vhodné pre vtáčika. Vedeli ste, že ak máte vtáčika, nesmiete v jeho blízkosti používať nijaké parfémy, chemikálie a nesmiete pri ňom ani variť! Najmä hrnce a  panvice s obsahom teflónu sú nebezpečné. A keďže ja netuším, ktoré naše hrnce v sebe teflón a potom ešte čosi majú, idem radšej kúpiť hrnce nové. Teda len od ruky. Nové byť nemusia. Ľudia predávajú čokoľvek, aj nosené gate, tak ktovie čo nájdem:).

Okrem toho, vonku svieti slnko a to tak nádherne, že to vyzerá ako leto. Cez moje okno určite. Jorik je ešte stále v pyžame, ale ani to mu nebráni v tom, aby si veselo skákal na trampolíne a cez plot sa zhováral so svojim priateľom od susedov. Budem ho musieť zavolať, aby sa prezliekol...skôr , než na nás niekto zavolá sociálku za zanedbané dieťa.

A vtáčik? Ten mi sedí na hlave a na chrbte a vôbec sa mu odo mňa nechce ísť preč. Myslím, že nadšenie z neho z Jorikovej strany opadáva a ukazuje sa to, čo som čakala... Vtáčik je viac so mnou ako s ním.

Ale mne to nevadí...
Rátala som s tým... ale škoda, čakala som, že ma Jorik prekvapí.

Nuž a s týmto, ak dovolíte, sa rozlúčim. Z písmenok sa mi už točí hlava, chce si to oddýchnuť. Idem teda upratať náš malý dom a vám želám kráááásny deň!


                                               CINK CINK