Pondelkové rozjímacie ráno

Kreslím portrét na želanie pre jednu milú rodinku, ktorá mi písala cez sashe a do toho počúvam správy od kámošky. Je pondelok ráno, ale pre mňa je to ráno ako každé iné a vôbec mi to nevadí, že sa mi tie rána takto zlievajú a že ich od seba neviem rozlíšiť, lebo tak to mám momentálne rada - rovnaké a pracovné.

Vonku je počuť spievať vtáky a vtáčky a vtáčence a mne sa ten ich nezladený spevokol náramne páči. Až raz umriem, dúfam, že ma moji blízki spopolnia a rozsypú a ja si takto budem užívať rána a spev vtáčkov naveky vekov....

Ale ako som došla k tak pochmúrnej myšlienke, to netuším.

Lebo nad čím ozaj rozmýšľam, je náš Bluei. Včera bol môj milý i s Jorikom v Torquay u Danky, ktorá tam od zajtra otvára obchod so zdravými potravinami, ktoré si sami balíte alebo tankujete/čerpáte do sáčkov či nádobiek. Videla som fotky a videá z interiéru obchodíka a myslím, že to vyzerá svetovo. Presne také niečo mám ja rada. Keby bola Danka v Plymouth, som u nej pečená - varená každý týždeň minimálne raz. A aj som sa včera lámala, či sa nemám ku chlapcom pridať a vyraziť si s nimi do Torquay a obzrieť si ten obchodík na vlastné oči, ale ... som rada, že som nešla. Istým spôsobom. Dokončila som konečne knižku Ripka - ako by mala vyzerať. Teraz reálne vidím, že každá strana má svoj význam, nič nie je prázdne, všetko sedí. A lahodí to môjmu oku a to je naj. Naj na vydýchnutie, že dobré je to. Nuž som hneď a zaraz aj video natočila a poslala ho do Ezopa, že nech sa i oni mrknú, ako som to spískala.

A tak som zaspala na mojom malom gaučíku a hoci som včera vo videu pre instagram povedala, že som zachrápala ako stará ženská - pravda je taká, že vstávať každý deň o 4am si raz začas vypýta svoju daň. Hlavne v istom čase v priebehu mesiaca, kedy my ženy troška viac bojujeme s prírodou o energiu...
Ale...ale...ako do toho všetkého vlastne zapadá Bluei?

Nuž, chlapci včera od Danky dotiahli klietku pre Blueiho na noc, aby sme tú našu suprovú a sakra drahú, ktorú sme na tretí deň praskli a už jej nič nepomôže, nemuseli prenásať hore dole a doraziť ju na kompletku! Nová klietka je masívna, železná, ťažká jak hovado...pardón za slovo a včera bola aj špinavá, smradľavá a osratá. Ako po vtákovi! A tak som ju ešte na večer drhla a čistila a leštila a skrášľovala a zisťovala, že tá klietka sa dá zhora otvoriť a že jedno z bidielok je vlastne tič, ktorou sa upevnia dvierka, ktoré sa dajú na vrchu klietky otvoriť. Klietka na konci mojej makačky vyzerala svetovo! Ibaže ešte stále ju bolo cítiť a my si stále nie sme istí, čo je pre vtáčika nebezpečné a čo je ok... Na čistenie som používala non toxic čistiace prostriedky so silou rastliniek....ale keď došlo na spytovanie a výčitky, nebolo mi všetko jedno. Navyše, Bueimu sa klietka nepáčila..., ale to mohlo byť spôsobené iba tým, že bola nová a nepoznaná a on sa iba bál...

Nuž, aby to dávalo zmysel, včera bol dosť nervózny, keď šiel spať... Nervózne pobehoval hore dole a prekvapivo, upokojil sa len na mojom prste, na ktorý si hneď sadol a biedák, jak bol zmordovaný, už aj zaspával. A tak na neho myslím, či je ok v tej klietke, či sa mu dobre spalo..., či mu čistiace prostriedky s rastlinkami nejako neublížili.. Aj by som vybehla hore a mrkla sa, ale nechcem nikoho budiť. Jorik ešte spí a navyše, ja predsa kreslím portrét a keď sa zadarí, rada by som ho začala aj vyfarbovať. No a moje fixky sú dosť katastrofa aj pre moje dýchacie cesty, nie to ešte pre jeho!

A tak to tu máte! Výlev mojich myšlienok! No akosi, voľakosi, myslím si, že dobre bude. Že to bol iba strach z novej klietky. Nové vône, nové farby... Už dnes lepšie bude a zajtra ešte lepšie! Navyše, dnes mu pôjdeme kúpiť rovnaké veci, aké má v prvej klietke (alebo aspoň podobné), nech tam má maximálne útulne! Už sa na to teším a myslím, že Jorik tiež.

Nuž, toľko z môjho sveta.
Dalo by sa aj viac.., ale tu to asi seknem. Hádam už len toľko dodám, že Bluei si na nás zvyká a že sa už navzájom dôvernejšie spoznávame. Začínam mu troška lepšie rozumieť a hoci ešte stále miestami váham, či je vták dobré domáce zvieratko - hlavne, keď na niečom pracujem a on mi príde pomáhať a bisťu, to on rád! Skáče mi po počítači a píska ako pavián, keď ho chcem poslať preč, ale on mi normálne prepína programy!!!! Ba..., dokonca, sám si príde a pustí si videá na you tube! My už len počujeme, že čosi hrá a jaska!- Bluei sedí na klávesnici a tichúčku ako myška, ani sa nepohne, pozerá. A to by sa mal technike vyhýbať! Rovnako sa mu ľúbi môj telefón. Neviem, ako to robí, ale ruší mi videá, keď nahrávam. Každopádne, myslím si, že sa zbližujeme a spoznávame a zoznamujeme na takej tej hlbšej úrovni a myslím, že z toho čosi vykrešeme a že Bluei bude do našej rodiny už čoskoro neodmysliteľne patriť. Myslím tak inak..., nie ako len pet ale ako : ,,Jorik, opíš svoju rodinu..." ,,Tak to je tata, mama, Bluei a ja." ,,Och, tak ty máš bračeka! A koľko má rokov?" ,,Nie, Bluei je vták."

Ale s týmto už ozaj mlčím a idem ďalej pracovať. Lebo čas letí a ten portrét sa sám neurobí. Navyše, až bude hotový, rada by som sa pustila do rozšírenia Marušky. A na to sa už náramne teším!!! Lebo scvrknutá na 16strán pôsobí tak troška klaustrofobicky.

Nuž majte sa a krásny pondelok želám!!!

                 CINK CINK cink cink!