O ráne

Je pomerne skoro ráno. Teda, už je skoro 6am, to nie je až tak skoro, ale ešte stále mám čas.
Pracujem na obrázku návrhu na tetovanie s témou Blíženci. Páči sa mi ten obrázok, som s ním spokojná. Dala som si na ňom extra záležať. Ak ho zákazník zoberie, bude ho naveky nosiť na svojej koži. Bude to ako chodiaca galéria mojej práce....je pre mňa dôležité, aby som ten obrázok nikdy neoľutovala. A zatiaľ - neľutujem.

Neviem však ešte ako dlho budem na tom kúsku pracovať. Za normálnych, obyčajných okolností, by som pracovala na ňom, až dokiaľ by chlapci nevstali. Potom sa už začína klasická trma vrma u nás, počnúc varením, upratovaním a učením sa, končiaca cca okolo 4pm mojou včasnou večerou. Nuž a potom, treba dodať? Deň sa zvyčajne kamsi vyparí....
Ibaže dnes nemám deň ako za normálnych okolností. Dnes musím napísať mail istej pani - mamičke, kvôli obrázku, ktorý by mal sprevádzať jej obchodík a obšťastňovať zákazníkov, čo si od nej kúpia knihy. Musím tiež napísať pani s obchodmi so vtáčikmi. Stále sa neozvala a my netrpezlivo čakáme na nového člena našej rodiny. (ten kúpený špenát pre neho a "crest" k tomu to možno ani nedajú do jeho príchodu) A tiež, a to najmä, musím prejsť rozprávkami, čo som napísala. Došiel čas ich poslať von,aby sa zvečnili. Tj. that´s it - viac sa meniť nebudú. Už ako ich pošlem, tak budú. A mne sa náhle klepú kolená....vlastne, to len trepem, lebo tak sa to opisuje, keď je niekto vyľakaný....mne radšej podivne bije srdce v hrudi - myslím tak, že o ňom viem a mám prapodivnú chuť chytať si hlavu do dlaní. Hm, myslím, že i toto sú slová, aké sa používajú na opis ustráchaného človeka.... Ale ak by ste si mysleli, že som iba ustráchaná, tak to by ste sa mýlili. Lebo na druhej strane som i hrdá na seba a som tak šťastná, jak šťastná môžem byť. Môj sen je na dosah.... už ho takmer hladím! Vždy...vždy...vždy...odkedy som sa narodila....a nik ma k tomu neviedol, nik to u nás nerobil a neboli ani žiadne internety,aby som sa inšpirovala....som písala a vymýšľala rozprávky a dúfala som, že raz...až budem veľká, by som mohla mať knihu. Jednu už mám, ale nemám vydavateľstvo. Teraz sa na mňa jedno usmieva....

Zrovna včera som s  nimi mala rozhovor. Sedela som pred telefónom na bean bagu(taký guľôčkový vak) vo svojej vintage ručne šitej košieľke, s rukávmi vyhrnutými kamsi do neba, lebo v strese sa zvyknem prehrievať...žiadne ponožky, okno dokorán. A všetko bolo fajn, všetko bolo vecné a milé a ústretové a odvážne a hrozne smelé a nové, nové, nové....! Netuším,aký dojem som zanechala a aj ma to napadlo..., no skôr, než by som tým myšlienkam týravým dala voľnú ruku, stopla som ich v zárodku. Mám 40 a už som dosť stará na to, aby som sa ako pubertiačka nezapodievala s tým, aký dojem som zanechala. Beztak ho nezmením a nezmením ani seba. Som hanblivá a trocha zaseknutá... byť na kamere, som nervózna...ale hej, som duša tvorivá a možno aj umelec, možno...dúfam a my umelci sme raz takí - podivíni.  Teda, mnohí z nás takí sú. Radšej schovaní a trocha pribrzdení ale bacha na nás, keď miesto používania úst dostaneme do rúk pero. Alebo štetce...pastelky... proste FARBY! I sa trocha usmievam popod nos, tými mojimi zošitými perami..., lebo ma napadlo, ako by sa vtedy situácia prehodila a kto by bol vtedy tak trocha pribrzdený...:).

Ale už to mám za sebou, myslím, ten pohovor. A pred sebou more ďalších. A nielen takýchto , súkromných. Čaká ma čosi, kde budem musieť prekročiť seba. A to doslova a do písmena. (tak sa to píše?) Včera moja švagriná písala istému obľúbenému slovenskému hercovi, ktorý je ženatý s istou obľúbenou slovenskou herečkou, či ma podporia a natočia čosi na podporu mojej knihy. Odpoveď prišla rýchlo, rýchlejšie, než by som čakala. Áno. Na 95%, ale chcú si rozprávku prečítať a len ak sa im bude páčiť, doplnia zvyšných 5%.

Tak už rozumiete tlkotu môjho srdca?

No a .... aby som ho utíšila, idem pracovať. Lebo rána milujem až na jednu vec - vždy sa ponáhľajú do dňa. A mňa ešte čakajú tie maily...a....veď viete.

Nuž k vám len mávam a krásny deň želám!



                                           CInKY LInKY