Stručne

Je sedem hodín ,ale vonku je tma ako v rohu. Stromy vyzerajú ako tiene, čo sa hojdajú na pozadí oblohy, to ako silno vonku duje vietor. Už sa len k tomu oknu skrčiť ,aj s nejakou strašidelnou knihou a pri nočnej lampičke ju lúskať...
Samozrejme, ja sa nikde krčiť nechystám. My dnes máme škôlku a tak ma čaká všetko to bla bla okolo toho. Už teraz uvažujem nad tým, čo uvarím na obed a čo Jorikovi do batôžka na večeru v škôlke.... Hm?

Včera som mala lenivý deň. No nie preto, že by som si ho sama vybrala.... Ale o tom sa mi písať nechce. Dnes som preto zmazala všetku rannú prácu a nechala som svoje telo spať. Veľký rozdiel nevidím, ale možno to chce viac ako jeden deň či dva dni oddychu. Hm....ozaj, prisahám ozaj sa pýtam, či som fakt tlačila príliš na pílu a veľa pracovala v posledné dni, že ma moje telo nepočúva a láme ma a bolí....Vezmem ho k lekárovi...potom uvidím.

Keď mi je ťažšie , čoho sa chytám , je Jorik. Ten môj malý biedák ani netuší, ako ho tu zneužívam :). I dnes tak urobím..., lebo ako skoro ráno vstávam, len málokedy mám šancu vidieť jeho spiace telíčko. Dnes som mala...a bol to pohľad za milión.... Prisahám, za milión. Celé kráľovstvo za ten jeden jediný pohľad by som dala.....

Odpuste...neviem...asi tá spomienka...zahmlila mi výhľad na monitor...a stierače mi nefungujú :). Dovoľte mi zamávať....dnes len tak stručne, lebo občas aj stručné dni sú a nie všetky príbehy rozprávajú. Tak mávam, od srdca mávam...ku krásnemu dňu všetkým....z 25Tovey Crescent.

                                                               CINK

Stratený obrázok

Včera ma Jorik v škôlke nakreslil...., ale akosi, škoda, niekde sa jeho obrázok stratil. V škôlke, kam Jorik chodí , sa veľmi často veci strácajú. Ale my rodičia to chápeme..veď pri toľkých deťoch! Ibaže ja nechápem a som z toho mrzutá. Jorik totižto včera nakreslil mňa. Mamu roka, ktorá ho videla plakať cez okno a ďalej pokračovala v ceste do mesta.... Ešte i dnes sa mi z toho robí ťažko u žalúdka.....

Jorik mi totižto mával cez okno a ja jemu tiež. Boli aj pusinky , všetky tie slovíčka zaláskované, keď si odrazu môj syn priložil dlane na oči a už nepustil..... Plakal... Na jednej strane pribehla učiteľka a mojkala ho.....na druhej strane som bola ja, mama..., ktorá nemala nič podstatné na práci..., lebo som musela ísť do mesta a teda Jorik mohol kľudne ísť so mnou..., ibaže...ibaže....mala som po neho ísť ?

Vedela som si predstaviť seba, jak by som sa cítila, keby som tak videla niekoho sebe blízkeho odchádzať. Plakala by som a celé svoje kráľovstvo by som vymenila za toho človeka, keby sa len mohol vrátiť späť. Tak prečo som sa včera nevrátila? Prečo som bola sparťanskou mamou a šla ďalej, sama?  Dnes sa na seba hnevám.... Dnes si myslím, že som sa vrátiť mala a vykašľať sa na prognózy veštiace problémy lebo: ,,Keď ho vezmeš dnes, zoberieš ho aj na budúce a malý sa musí naučiť chodiť do škôlky...neskôr pôjde do školy a čo potom? Budeš ho stále domov brať?...." Jasne, maminy musia byť tvrdé.... Ibaže ja nie som , do pekla! A dnes si to všetko vyčítam, že som sa ako Jorik držala nepísaných pravidiel.... Do pekla s nimi a so mnou tiež..... lebo...dnes už je neskoro.
Viem, nebola to väznica, kde som ho nechala.....
Učiteľka ho objímala.....
A keď som sa po neho napokon vrátila, mal úsmev od ucha k uchu..... Mal sa vraj dobre....a nakreslil ma! Akurát, že obrázok sa stratil......

Dnes sa na seba hnevám a dnes už viem, že keď sa tak nabudúce znova stane , beriem ho so sebou. A obrázok mi nakreslí doma a nestratí sa.

Och, byť mamou občas tak bolí.....

Mávam ku krásnemu dňu, dnes extra všetkým maminám, ktoré tú trpkú príchuť maminovania poznajú. Ako ináč, z 25 Tovey Crescent.

                                                              CINK

Pomiešaný

Očkom mrkám po kôpke vecí, ktorú som si včera z carbootu odniesla. Je slušná. A teší..., hoci sa musím priznať, že som si tie veci ešte neodskúšala. Vlastne, píšem..tie veci....a to sú len tri. Jeden pulóver...deravý a vyťahaný , no zato na prvý pohľad milovaný, potom sveter , tak trocha nórsky a bubáškovsky teplúčky a potom námornícke pruhované šaty...., ktoré pôjdu leda ak pod ten sveter alebo pulóver.
A potom som si kúpila prstienok. Odhliadnuc od všetkých módnych pravidiel a aj od veku, ktorý mám , na prst som si nastokla obrovský prstienok v tvare tyrkysového obláčika s rohom jednorožca obviazaného veľkou ružovou mašľou. Choď dumať, čo to tak asi je! Ale tie farby...ach....jak tešia...jak lahodia...a cítiť sa primitívne naivne detsky - to som celá ja!

Uj, až teraz som si spomenula, že je tu ešte jedna vec, čo je moja....z carbootu myslím...plyšový pes. Jeden pre Jorika, jeden pre mňa. Ten Jorikov je na vodítku a biedák môj malý milovaný, ťahal ho včera za sebou všade po ihrisku...., ....nezabudol ani na pišanie a kakanie, ba ani na pozbieranie hovienok a nedajbože, že sa niekto chcel jeho hračky zmocniť....chránil ho ako oko v hlave. Až tak veľmi, že mi materinské srdce pukalo..., lebo život v UK nám neumožňuje mať psíka....žiaľ..., jednak kvôli bývaniu ( nesmieme mať ani len rybičky) a potom aj kvôli cestovaniu.... Navyše, môj niekdajší psík Holly v takých chvíľach ešte viac ožíva a tak veľmi chýba.... Po takmer dvoch rokoch po tom, čo som sa jej vzdala, mi po nej v srdci ostala taká diera....že verejne priznávam, že ju nikdy ničím neupchám a ponesiem si ju naveky s hanbou a s bolesťou.... Lebo kedykoľvek si na Holly spomeniem, stiahne sa mi žalúdok a robí sa mi nevoľno...a hnevám sa na seba a na všetky svoje hlúpe dôvody..., aj s celým UK a upokojí ma jedine fakt, že Holly je spokojná. Aspoň dúfam, že je.....šťastná v novej rodine. ) Ináč, Jorik si naozaj psíka mať nepraje...aspoň ma o neho nikdy neprosil. Jemu milované sú vtáčiky....tie chodíme obdivovať do obchodu so zvieratkami a tam mi občas povie, že by si prial mať vtáčika.

Možno raz....no...dokiaľ budeme žiť v cudzine, nevidím to so zvieratkami veľmi ružovo. Domáci mazlíčkovia sú tu v podnájmoch väčšinou zakázaní (my sme neboli schopní nič nájsť, kde by sme mohli ísť s Holly) a potom to nešťastné cestovanie....

Oj....o tom som písať vôbec nechcela...

Akurát....akurát....práve mi pred tvárou preletel čierny motýľ. Motýľ...nie moľa. Bol štíhly a ľahký a na krídlach mal veľké oká.... Lietal dobrú chvíľu okolo mojej hlavy a teraz je neviem kde. Hm...., príde mi to také zvláštne, najmä, keď tu trávim ráno sklonená nad Lizbetou a jej čiernymi motýľmi.... Smejem sa smutne na jeden kútik úst. A nie, ani sama neviem, prečo smutne.... Čosi melancholické v tom.....

Dnes je pondelok a Jorik má škôlku. A ja čas pre seba na tvorbu. No , to záleží aj od toho, či pôjdem alebo nepôjdem vrátiť drevený domček, ktorý by mal ukazovať počasie. Škoda je však premrhať peniažky na domčeku, ktorý nefunguje.... akurát, akurát ma napadlo..., že za ten svet neviem pochopiť, ako môžu byť ľudia klamári a predajú vám niečo, o čom dobre vedia, že nefunguje. Prosto klamú. Klamanie je niečo, čomu nerozumiem. Ale že vôbec nerozumiem. Pod zem by som sa prepadla....pár nocí by som kvôli tomu nespala....jak by ma hrýzlo svedomie. Ako včera, keď som na carboote kúpila nočné svetielko. Mal inú koncovku ale tak viete , som len žena..nuž som si myslela, že hádam možno niekedy také boli....no pre istotu som sa na to spýtala predávajúceho. A on hneď, že áno.....malo by to fungovať aj s ňou. Klamal....dobre vedel, že nebude. Môj muž mi doma ťukal na čelo..., že to i dieťa vie...len ja nie....a ja na to že ani muž na trhu, načo sa môj milý smial a prstami lúskal sťaby v nich looove počítal. Jasné.... Rovnako ako pani v sekáči, keď som sa jej spýtala, či ten domček ozaj funguje. Pritakala áno áno....tak som sa spýtala ešte raz..., či ozaj videla ako sa tie postavičky v domčeku menia...áno, áno..videla. Houby s mákem videla..., lebo vonku svieti slnko i prší a postavičky sa ani nepohnú. Ešte ani len teplomer nemeria teplotu...., a to šiel na slnko i do chladničky. Prečo ľudia klamú?????


Tak, o tomto som písať nechcela...to blog sa zvrtol. Nuž ho nechávam zvrtnutý. A za seba sa už len rozlúčim....krásny deň zaželám.....z 25Tovey Crescent.

                                                                           CINK

Odporúčam

Vonku je jasná obloha a svieti slnko. Hurá! K tomu som sa včera dozvedela, že dnes sa koná carboot sale! Dvakrát tak veľké hurááá !

Asi ani netreba písať, že som nariadila "paniku". O chvíľu sa budeme prezliekať z pyžám , umývať si zuby, baliť veci a prášiť .....no veď viete. Čosi mi vraví, že to bude posledný carboot v tomto roku. Tak si ho chcem vychutnať!

No skôr, než i sama podľahnem panike...., rada by som spomenula zopár krásnych vecí, ktoré sa mi v posledné dni priplietli do cesty a sú tak "očarujúce", že si zaslúžia pochváliť. Napokon, možno tam vonku medzi vami sú i takí, ktorým lahodia rovnaké veci ako mne a možno aj hovoria dobre po anglicky.....a i majú peniažky na to, aby sa nimi potešili....
Prvá vec je kniha. Z mojich "krásnych" vecí je úplne poslednou, ktorá mi skrížila cestu. Prakticky sa tak stalo až včera...ale stopu, ktorú vo mne zanechala, bola obrovská. Tým mám na mysli radšej OBROVSKÁ. Tu je : https://www.amazon.co.uk/Scar-Charlotte-Moundlic/dp/0763653411/ref=sr_1_fkmr1_2?s=books&ie=UTF8&qid=1507446792&sr=1-2-fkmr1&keywords=the+scar+gatherer

Keď som ju včera našla v miestnej knižnici, myslela som, že je to klasická kniha o "bibinku" na kolienku.... a tak som si k sebe zavolala Jorika, že mu ju prečítam...také čosi by sa mu mohlo páčiť. Ale mýlila som sa. Príbeh začína od prvej vety.....oznamujúcej smutný fakt, že chlapcova mama umrela a on dobre vie, čo to znamená...že už ju nikdy neuvidí.....lebo ju dajú do krabice a do zeme a tam sa "rozpadne". Ako matka sama, plakala som , lebo nebolo tej sily, aby som sa nestotožnila s pocitmi chlapca a aj jeho umierajúcej mamy. Celý príbeh je napísaný tak ľudsky, že nemám najmenších pochýb, že kto tú knihu písal, si čímsi podobným (ak nie priamo rovnakým) zážitkom prešiel. Tisíc prstov hore .....ilustrácia je k tomu ako čerešnička na torte. Krááááásna a červená skrz naskrz celou knihou. Tlieskam!!!

Druhá vec, hoci s trocha podobnou tématikou, je film...DVD, ktorý už doma mám nejaké tie dve tri piatky. Tu je : https://www.youtube.com/watch?v=4d9N5Y_sN8Q
Prosím, ako obrovské plus k tomuto rozprávkofilmu , ináč môj naj "žáner", pripisujem faktu, že sú v ňom aj veci pubertálne , vnímané očami dieťaťa, na pobavenie dospelého. Ide tu o príbeh niekoľkých detí, ktoré sú bez rodičov.... Hlavný hrdina žije v domnení, že si vlastnú matku sám zabil....., ako sa chcel pred ňou uchrániť, keď bola opitá.... Ha, teraz si asi myslíte , že to musí byť pekne vymetený film, ale prosím, zdanie klame....je to maximálne citlivý príbeh ,opísaný ľudsky, tak, ako sa bežne takéto príbehy medzi nami dejú. Znova, tisíc prstov hore a tlieskam!

Na koniec som si nechala Pabla. Úplne novú rozprávku, ktorá teraz beží na CBeeBies. Dobre  píšem? Pablo je chlapec, autista....a jeho príbehy sú neskutočne nežne podané.....najmä vzhľadom na to, že opisujú veci tak bezvýznamné ako "stratil som svoju vôňu".....jeden by sa až divil, ako sa dá o čomsi takom vytvoriť niekoľko minútový príbeh. Ale dá! Alebo návšteva supermarketu..... Pablo veľa a rád kreslí a ja mu za to zo srdca ďakujem, lebo najmä vďaka nemu máme teraz doma krabičku pestrofarebných voskoviek! Jorik sa inšpiroval :). Na druhej strane, na Pablovi sú veci, ktoré sa mi až tak nepáčia a preto tisíc prstov hore nedvíham...., ako veľmi hlučná zvučka na začiatku....príliš pompézna na tak "hanblivé" spracovanie autistického sveta....alebo Pablo sám.., ktorý je ...výlučne pre mňa, nie práve vhodný kandidát..., ale dokopy ani nemám slová na vysvetlenie prečo mi tam vadí. Kľudne to môže byť jeho hereckou čitateľnosťou alebo jeho učesanými vlasmi. Uj! Tak sto prstov hore a stále tlieskam.

Teraz som si spomenula na ešte jeden krásny príbeh...ale hej, už nabehla panika a ja v žiadnom prípade nemôžem dlhšie písať! I zajtra je deň..... A tak teda, ak dovolíte a necháte ma, radšej už len zamávam.....z  25Tovey Crescent a hej, krásnu nedeľu prajem!!!!


                                                              CINK

Lakomo

Dnes budem len skromne písať.
Dnes sa mi chce byť lakomá na slovíčka.
Nie úplne zámerne, lebo veď ...prečo by som to robila...., ale necítim sa práve "najveselšie" a keďže som nanič klamárka, rozhodla som sa byť radšej lakomá na slová ako o svojich taľafatkách písať.

Vonku prší ako z krhle a ako nakúkam pomedzi moje vintage zelené závesy von, nie som si istá, či pozerám von oknom alebo k sebe do vnútra. Nedá sa niekde kúpiť nejaká skrinka.....alebo izbietka, do ktorej by sme sa kompletne zo všetkého vyzliekli a dnu vošli kompletne "slobodní"? Myslím úplne.
Hm....najskôr, keby aj taká bola.....za chvíľu by som sa v nej nudila a hľadala by som svoj skicár a svoje fixy alebo aspoň svoje šitíčko.....

Dobre, najskôr si musím všetky svoje serepetičky pekne nosiť so sebou a v sebe a ten nešťastný výhľad z okna by som mala radšej vidieť ako svojho seberovného a rovnako sa cítiaceho priateľa.

Hneď mi je lepšie, keď viem, že nie som sama.

Ale ináč ..stále nič moc.

A to aj napriek tomu, že som dnes pracovala na svojich handrových mužíkoch.....že som aj kreslila a ba dokonca viac ako jeden obrázok som zvládla.... Dobre, ten druhý je v ceruzke:), ale i to sa ráta....

Tomáš je už doma a v kuchyne práve čímsi búcha...ako si chystá raňajky. Jorik okupuje gauč , to už ako s jogurtami v brušku sleduje svoj ranný rozprávkový program. A ja sedím....vo svojom drobnom kútku, tvárim sa neviditeľne a asi to myslenie funguje, lebo nik sa ma nič nepýta.....

Oh....prečo vo vnútri vrčím?
Zvyknete vrčať aj vy?
Ja zvyknem. A dnes si vrčím.

Oh..... idem radšej upratovať, aby som vrčanie zahnala....lebo pravda je, že nerada...ale ozaj nerada vrčím.

Mávam vám , bez vrčania...úprimne jak sa len dá, s prianím krásneho dňa ..ako ináč, z 25 Tovey Crescent.

                                                            CINK

Zaspala som

Zaspala som. Dnes som zaspala! V mojom naprogramovanom svete je to katastrofa. Počkať, KATASTROFA! Aby som sa správne vyjadrila.  Zobudil ma až budík o piatej hodine ráno , a to mi vyhrával z batoha na chodbe. Ako je to možné, som pochopila až omnoho neskôr, keď som mrkla na monitor  a uvidela nekonečný zoznam (tj. 8) zmeškaných alarmov. Osem??? Aj som si myslela, že som spala ako poleno..., napokon, unavená som na to bola , ale osem? Ozaj osem?
Vysvetlenie bolo prosté....Jorik mi pri svojich hrách stiahol dole zvuk...takže môj "bruškom dole" obrátený mobil sa mohol aj zodrať vyhrávaním..., nebolo tej sily, čo by ma zobudila.

Výsledkom omeškanej hodiny je, že Jorik je už dávno hore a ja tieto slovíčka píšem do slov rozprávok, čo práve hrajú v telke. Vonku už dávno svieti slnko a ja som tak trocha napajedená, lebo som dnes znova nič nekreslila ale šila a to je už druhý deň v poradí a mňa chytá ďalšia panika, lebo čo ak moje prsty zabudnú ako sa kreslí? Kompletne stupídne , že áno? Ale vysvetlite to mojej hlave!
Tak ako pravá rafinovaná žena dumem, ako situáciu zachrániť ...a keďže dnes nemáme škôlku, zvažujem, že šupnem Jorika na hodinu do vane a ja aspoň tú jednu hodinu strávim ohnutá nad skicárom. Ale čo je to hodina???

Ach....
A za všetko môže ten panák nešťastný! Ako, aj sa teším, že je na svete......, už sú dvaja..., môžu sa baviť...ale halóóó....panáci sú extra, nie "gro". Tým mám na mysli, keď zvýši čas!
Juj, ten nešťastný čas!

Minule, nie tak dávno , som pozerala isté video, kde sa jedna mladá slečna sťažovala na rýchlosť času. Múdro poznamenala, že teraz plynie rýchlejšie než predtým , to som si všimla aj ja. Akurát,že zatiaľ čo ja to "uvedomenie si rýchlosti času" pripisujem na triko vedomostiam, poznaniu hodín...jeho delenia na sekundy a minúty a hodiny...., ona to pripisuje čomusi , čo je nad naše sily.....nad naše schopnosti vnímania....prosto ozaj ide rýchlejšie a basta. Tak je o tom presvedčená, že by som jej najradšej do balíka zbalila babkine staré hodiny , aby som jej dokázala, že sa mýli a ten čas je ozaj rovnaký.
Jak rýchlo ťukali babke roky dozadu ,tak rýchlo ťukajú aj nám teraz.

Vonku svieti slnko a ja už teraz viem, kam to slnenie vonku povedie - na ihrisko. (treba písať, že gúľam nadšením očami?) Takže poludnie je odbavené. Akurát zvažujem, či má zmysel si tam so sebou ťahať skicár. Má?

Mimochodom, Tomáš je stále v Škótsku.... a ja ani len neviem výsledok futbalového zápasu ! Vyhrali sme? Jeho esemesky skončili šnúru tesne pred zápasom, keď mi došla posledná fotka s pomaľovanou vlajkou . Vlastne ani neviem, či mi muž  ešte žije !

No nič.....čoskoro sa to isto dozviem...jak mi znova nabehnú esemesky....akurát, že po ceste z akcie ich býva poznateľne poriedšie.....ak vôbec nejaká:).

Nuž, dnes už zo mňa , zdá sa, nič múdre nevylezie....a tak mávam a všetko dobré želám k dnešnému piatkovému dňu!

Ako ináč...z 25Tovey Crescent....

                                                                           Cink

Darčeky

Tak a sú tu...moje meniny.
Tomáš je ešte doma , no o chvíľu nebude. Jorik ešte spí, no to je tiež otázka niekoľkých minút, kedy ma svojou prítomnosťou očarí. Najmä, keď manžel so všetkým búcha, ako nemotorne bytom chodí.

Takže dnes mám meniny a možno by som si mala na dnes urobiť nejaký rozmaznávajúci plán. A večer oslavu. Hm.... Ono, pravda je, že včera som si meninovú radosť už urobila(v poradí ďalšiu po puzzle) , lebo som našla v obchode tie najteplejšie čižmičky sveta, za kúpu ktorých sa nenávidím, lebo hej, sú z ovečky, no na druhej strane...našla som ich v sekáči, v obchode by som ich nevzala a potom....zderiem ich až do poslednej cverny , nech tá obeť stála za to. Akurát však rozmýšľam, že ozaj aký podiel na nich malo zvieratko...., lebo ja ani sama neviem....možno len vlna je v nich z ovečky a nič viac....a hoci ma to neospravedlňuje, viac zisťovať nechcem. Myslím, či aj koža je na nich pravá.... Lebo, tej ovečke nepomôžem....a ...najskôr, asi ani nebude stáť o rozhovor so mnou , ale myslím, že neurobím výnimku a jak som svoju koženú kabelkôčku (tiež zo sekáča) volala menom a diskutovala som s ňou, budem aj s nimi. S tými čižmičkami...., sťaby boli živé.

Takže darčeky už mám. Hurááá! A dnes som k nim na kôpku pridala ďalší.... Hoci, až zubami vŕzgam, kresliť som nestihla..., no za to som si zhotovila látkového  mužíka a teším sa z neho prevelice, lebo má charizmu a to sa u muža najviac ráta. Hračka rozpráva a od toho tiež nie je nič krajšie.
Odfotiť sem ho však nemôžem..., to až v obchodíku ho uvidíte..., až ho raz s Vlaďkou mať budeme.

Dlho som už nešila a moje prsty pištia od bolesti. Ešte i teraz, keď ťukám písmenká na klávesnici môjho HP. Haha, aj sa smejem, lebo jeden mužík nie je dosť...musím ich zbúchať omnoho viac. A pod zbúchať nemyslím ozaj zbúchať, lebo to je presne to, čo ja neviem..ja sa so všetkým hrám a robím maximum, sťaby mal na tom kohosi život závisieť! Nuž, tešte sa prsty moje, dostanete zabrať!

Vonku je zatiahnuté , ale dnes mi to nevadí. Dokiaľ neprší, som v pokoji. V bruchu mi škvŕka....už sa teším na raňajky číslo dva, len škoda, že mi došiel Horlick a aj sušené mango....! Jak sa toto vôbec mohlo stať???? A ešte v čase menín! Taká brutálna kombinácia pradôležitých vecí..... Až sa mám problém sústrediť na riadky ako v mysli sondujem poličky s potravinami , ba ani tie v mrazničke a v chladničke nevynechám. Hm......nič zahryznutia si žiadaného tam nevidím. Raňajková bieda. Až vyhodím Jorika v škôlke , poprášim do potravín.

Veď i na tú "možno" oslavu večernú bude treba niečo mňam mňam kúpiť:).

Gúľam očami.....lebo sa cítim smiešna.
No čo už...ešte že i v tomto smiešnom stave viem stále rukou zamávať a zaležať pekný deň....z 25 Tovey Crescent.


                                                       CINK

Meninový plán

Tomáš zajtra odchádza do Škótska. Na futbal. Domov sa vráti až o dva dni. Na tom by nebolo nič zvláštne...akurát, že zajtra mám meniny.
Pamätám sa, keď sme boli kdesi v začiatkoch nášho vzťahu ľúbezného, bol toto častý kameň úrazu. Nie, nie moje meniny....ale moje narodeniny. Narodiť sa prvého mája bol prosto zlý nápad, lebo prvého je voľno, prvého je zvyčajne kráááásne počasie a prvého sa ako naschvál vždy niečo konalo!!! A tak som sviatkovala sama. Bolelo to. Viete, jeden rok urobíte výnimku, preplačete ju , veď o rok máte narodky znova. O rok sa to zopakovalo znova a vy si vravíte, ok....keď už teraz vie, ako to bolí, na ďalší rok mi to dozaista neurobí! Urobí a aj urobil. Moje narodeniny proste neboli vo vhodný čas.
Vtedy som to brala veľmi ťažko.... Ono, keď sa vyčačkáte na maximum, navoniate , učešete  a čakáte na svoju lásku a tá mešká a napokon dorazí, len aby vám medzi dverami povedala "všetko najlepšie, milujem ťa ale sorry, plány sa zmenili,  kámoši ma vonku čakajú, ideme tam a tam...ale zajtra...pozajtra som s tebou...sľubujem...prisahám! alebo čo tak budúci víkend?" aj sa vám zrúti svet :). Mne sa rúcal.
Našťastie som vyrástla a už mi z toho svet na kolená nepadá. Napokon, zajtra mám len meniny a čo je to vôbec za sviatok?
 Akurát, sama sa pýtam, ako sa mám k nemu postaviť kvôli Jorikovi? Nemám predsa len vyzdobiť byť a osláviť to s ním? Viete, aby mal pocit, že meniny sú niečo pekné , že sa z nich tešíme a tak....Ale ....potiahnem to sama s úsmevom na tvári predstierajúc šťastie a nadšenie, keď vo vnútri zrovna výskať nebudem? Na chvíľu to zahrám aj ja...ale bojím sa , že Jorik ma odhalí alebo si pritom prídem tak smiešna, že s tým praštím radšej predčasne sama.

Sviatky sú zvláštne. Odkedy som mama, tie moje nemajú až také čaro. Len tie Jorikove ma úprimne tešia. Jeho narodeniny, jeho meniny .....majú všetky fanfáry sveta! A potom tu sú ešte vianoce...a dovolím si napísať, že sa na ne budem stále tešiť a stále ich oslavovať a to aj napriek tomu, čo sa počas tých minulých stalo. (prepáčte...vy to nevidíte, ale mám tu technickú prestávku....zahmlené sklá:) keď akosi, príde mi to ako paradox, že tá moja mamka to do vianoc nedala.....že odišla večer deň pred vianocami...a že nám jej telíčko ležalo doma i na samé vianoce ráno..., lebo ....ach, čo tam potom...heš heš spomienky...)

Dobre, pretrhla sa mi nitka s myšlienkami.
Asi ju nechám tak....
A čert ber i meniny...niečo vymyslím. Niečo, pričom sa budeme doma s Jorikom smiať a ja nebudem v hlavnej úlohe. Možno kúpim nejakú novú rozprávku na DVD a dáme si domáce kino.....alebo čosi také.

Jorik ešte spí, ale čoskoro je isto pri mne. Mňa ešte čaká zopár povinností, ktoré som dnes nestihla urobiť, lebo som kreslila. Uf....poctivo dnes, bez akéhokoľvek odbehovania! Tľapkám sa po pleci...ale ono pravda je, že sa mi to pri kreslení stáva často...., že sa zakreslím....

Tak sa radšej rozlúčim a mávam ku krásnej strede všetkým....meninovým extra:) ako ináč, z 25Tovey Crescent!

                                                                   CINK

Zodpovednosť v sebe

Dnes, nech by som aj chcela písať o čomkoľvek, nemôžem. Téma je vybratá , či sa mi to páči alebo nie. A mne sa páči, našťastie. Včera som sa totižto premohla a  na svoju facebookovskú stránku som kompletne úplne nesmelo pridala veci zo "svojho zákulisia". Ostala som zaskočená, ako boli prijaté. No ešte viac som bola zaskočená ja sama, ako si mňa ľudia k sebe privinuli.
Priznám sa, ja objatia nemusím . Mám ich rada iba vtedy, ak sa mi ich samej žiada, ak si ich sama vypýtam. A to sa nestáva moc často, pravdu povediac. No predsa, včera som sa tým onlajnovým objatiam tešila. Až sa mi plakať chcelo.....
Najskôr je to spôsobené tým, že ako osoba mám pocit, že som zlyhala. Jedine pozícia umelca, ak sa na ňu smiem vyhovárať, mi dáva akú takú imunitu a dôvod na odpustenie. Myslím, aby som si ja sama odpustila. Cudzí mi ani nemusia nakladať. Ja si naložím i sama. Ibaže, včera sa nikto cudzí s nakladaním neozval. Práve naopak. Dostala som mnoho mailov , pochvalných mailov, povzbudzujúcich mailov, ale i mailov opisujúcich vlastné trápenia a starosti, mailov stotožňujúcich sa so mnou a  mojimi pocitmi..., lebo veď hej! Nie sme roboti, sme len ľudia a ľudia sú rôzni...slabí i mocní a niektorí z nich občas i zlyhajú. Tak i my sme.

Moje plánované knihy sa už teraz predávajú. Iluzívne myslím. Ale na začiatok to stačí. Ach, že či stačí! Ak sa do vás rozhodne niekto investovať, narastie vo vás pocit zodpovednosti. Viete taký, aby ste niekoho nesklamali....oj, to by som ja nerada. Prezradím vám , že ten môj dobrotinec, ktorý mi sponzorstvo ponúkol , o mojej práci nič nevie. To už sa asi doma chytáte za hlavu, čo? Že ako je to potom vôbec možné?  Ale on ozaj nevie. Nie je to moja pracovitosť alebo moje nadanie, ktoré toho človeka oslovili. Ten človek sa tak rozhodol urobiť iba preto, že sme mali ako rodina smolu. To je všetko. Taká je pravda.
A ja som nijakú pomoc nechcela...nič som nepýtala....prisahám. Odmietala som všetko , čo mi bolo núkané ,ale keď došlo na sponzorovanie mojej knihy - nedokázala som povedať nie......  Bola by som blázon..... No i tak...., nemohla som ho a nechcela som ho prijať zadarmo. Navrhla som podiel  z predaja. Uvidíme ako to napokon dopadne...v matematike som biedna.

Včerajší ohlas mnou zatriasol. Tak jemne. Oj, koľko len zodpovednosti som si vzala na plecia! Ľudia sa tešia a ja tiež...akurát....ach, ja sa nemodlím, ale teraz tak konám, lebo nechcem nikoho sklamať.
Hm..., občas mám pocit, že je lepšie byť schovaný a mlčať.... Ale, keď sa bojíš, nemal by si chodiť do lesa, že?

Tak vám dnes mávam....z pohodlia nášho útulného bytíku....kde sa mi rodia všetky moje sny i obavy ....mávam vám ku krásnemu dňu! Ako ináč, z 25Tovey Crescent.


                                   CINK

Večná téma

Je pondelok.... Jorik má škôlku a konečne v nej bude i Emin, Havin syn, ktorého si Jorik tak obľúbil.
Je pondelok a predpoveď počasia na dnes predpovedá tropickú búrku. No....čo k tomu dodať?

Je pondelok a ja od štvrtej ráno behám sem a tam...kreslím a fotím a látky na seba ukladám..skicujem a hodnotím a teraz ťukám. Vonku je zatiaľ ticho....len chladnička vzdychá hlasito...sťaby mala ukrutné bolesti. Tomáš už dávno jazdí a Jorik spí.

Včera sme strávili večer spolu. Nemávame veľa takých večerov. Dokonca bola aj telka a v nej súťaž v speve. To máme radi. Už si ozaj nepamätám, kedy sme taký večer mali. Strihala som do toho pohľadnice , ciky caky lietala som v čiarach , príliš lenivá na to hľadať pravítko.
Bol to pekný večer.... Bol pekný aj napriek tomu, že sme sa poklbčili na slovách. Večná téma - máme ostať a či sa vrátiť.....ale už je tak reálna, že je hmotná. I včera, sedela s nami na gauči a smiala sa nad tým, jak ju lúskame.
Osobne si myslím, že náš problém nie je v tom , kde skončíme. Pravda je, že sme presne tí magazínoví, o ktorých sa už kdekade popísalo....- putovníci, ktorí po škole začali cestovať a potom si už nevedeli miesto nájsť. Je veľmi otázne, či vôbec niekedy niekde budeme spokojní.
Ono, možno by som sa na to mohla dívať poeticky a nazvať nás deti vetra....alebo kočovníci....ale pravda je skôr smutná..., lebo domov je sakra veľmi dôležitý a keď ho na tej zemičke nevieme nájsť....čo už? krčím plecami.

Možno by sme nemali nazývať krajiny ich menami a vybrať jednu pre náš domov. Možno by sme mali byť viac globálny a uspokojiť sa s tým, že našim domovom je Zem. V tom prípade, kamkoľvek pôjdeme, budeme stále doma.

Navyše, ak mám byť detailná, náš problém včerajší ani tak nebol o tom, kam pôjdeme a či vôbec...Týkal sa skôr financií , kde som ja ako osol tvrdohlavá. V tomto mám jasno, radšej budem robiť kompromisy a uspokojím sa s horším, ako si na plecia uviazať úver. Úvery ma desia. Nie som ich klientom a je jedno čo mi nasľubujú. Môj manžel sa na ne díva ináč. On by riskoval, investoval...ja už mám našich "niekedyskvelýchinevestícií" , ktoré sa napokon ukázali ako "nieprávešťastnéinvestície" plné zuby. Ak má navyše niekoľko tisícový úver základ v zopár smiešnych kilometroch, mám v tom takmer na mieste jasno. Berie sa to, čo je dostupnejšie. A za to sa i pobijem.... Takže môj biedák muž má čo robiť, aby ma presvedčil... Oj.... osobne to radšej vidím na Kanadu:). A je po problémoch:) (či nevraví sa, kde sa dvaja bijú, tretí víťazí? ale to mi najskôr musia vytlačiť knihy a musia byť mooocno úspešné....ináč to vidím iba ako "pouhý" sen.)

Dnes má Jorik škôlku a v predpovedí o počasí hlásia tropickú búrku. U nás chladnička stuká a ja do toho ťukám.

Je pondelok a je ráno..... a náš "problém" stále sedí na gauči. Ani sa odtiaľ nepohol.
Mávam z 25Tovey Crescent...ku krásnemu začiatku.....

                                                                     CINK

Mokrá

Jorik je už hore. V telke hrá Peter Rabbit..., ale má na hony od svojho originálu od Beatrix Potterovej. Preto ani len očkom na obrazovku nemrkám a radšej sústredene ťukám slová do blogu.
Ibaže, aké slová? Dnes je nedeľa! A nedele nemám rada, že? Teda, mala som ich...istý čas, keď boli vonku carbooty , ale tie sú preč ! Odišli aj so slnečným počasím a nechali po sebe "galibu". A všetko mokré...ba....obávam sa, že aj mysle ľudí sú tu mokré . No moja určite je a mokrá myseľ len mokré slová plodí a také sa nehodia do nedeľného blogu!
Ešte šťastie, že dnes u nás máme TATA DAY! Som off.....offffffffff...... No teda, aspoň si myslím, že som... Lebo...so všetkou úctou voči manželovej práci a všetkému môjmu pochopeniu voči jeho oddychu si myslím, že je potrebné, aby i on trávil so synom nejaký čas, lebo sa nám z neho stáva malá Vierka.

Takže dnes by som si mohla nohy na stôl vyložiť...,ale chacha....ja mám lepšie plány! Už som len zopár slov od konca Lizbet. Juch!!! Cítim sa tak vzrušene, že tuším aj upratovanie posuniem a to som v tom takmer neoblomná....mám svoj časový harmonogram a len malé vybočenie z neho ma desí:). No...prosím, ako môžem prach utierať, keď ma prsty šteklia po slovách? Aha, vidíte....i teraz rýmujem.... A zrýmovala by som aj celý blog,  ale to by som sa chvastala, čo?

Uj,k Petrovi Rabbitovi a  k dieťaťu sa mi doma pridáva i manžel. Oh, moja mokrá myseľ je v koncoch....kompletne sa rozmočila !

Ale to viete, nedeľa... I vy takú máte? Každý sa bytom ťahá tak trocha lenivo...akoby ani sám nevedel, do ktorých dverí chce v byte zatočiť:). Cez týždeň to frčí ako premávka v rušných hodinách....no v nedeľu sa meníme na sviatočných šoférov:).

Ani ja nie som iná.... hoci som mama. A tu odbehujem objať Jorika a pobozkať mu pliecka, lebo si to želá.... Tu zas odbehujem odniesť toaleťák do záchodu...., lebo tam komusi chýba ..... a popri tom, ako roboticky zodpovedám na otázky ..koketujem s myšlienkou, že sa z domu predsa len vyparím... Či myslíte, že len do spálne by stačilo?

Oooooj, mokrá myseľ je k ničomu!
Ešte dobre , že dnes je ten tata day...a ja sa nemusím obávať, že by som tým  nebodaj niekomu ublížila!

Mávam všetkým k mokrým nedeliam! Z 25Tovey Crescent.....

                                                            Cink