Pomiešaný

Očkom mrkám po kôpke vecí, ktorú som si včera z carbootu odniesla. Je slušná. A teší..., hoci sa musím priznať, že som si tie veci ešte neodskúšala. Vlastne, píšem..tie veci....a to sú len tri. Jeden pulóver...deravý a vyťahaný , no zato na prvý pohľad milovaný, potom sveter , tak trocha nórsky a bubáškovsky teplúčky a potom námornícke pruhované šaty...., ktoré pôjdu leda ak pod ten sveter alebo pulóver.
A potom som si kúpila prstienok. Odhliadnuc od všetkých módnych pravidiel a aj od veku, ktorý mám , na prst som si nastokla obrovský prstienok v tvare tyrkysového obláčika s rohom jednorožca obviazaného veľkou ružovou mašľou. Choď dumať, čo to tak asi je! Ale tie farby...ach....jak tešia...jak lahodia...a cítiť sa primitívne naivne detsky - to som celá ja!

Uj, až teraz som si spomenula, že je tu ešte jedna vec, čo je moja....z carbootu myslím...plyšový pes. Jeden pre Jorika, jeden pre mňa. Ten Jorikov je na vodítku a biedák môj malý milovaný, ťahal ho včera za sebou všade po ihrisku...., ....nezabudol ani na pišanie a kakanie, ba ani na pozbieranie hovienok a nedajbože, že sa niekto chcel jeho hračky zmocniť....chránil ho ako oko v hlave. Až tak veľmi, že mi materinské srdce pukalo..., lebo život v UK nám neumožňuje mať psíka....žiaľ..., jednak kvôli bývaniu ( nesmieme mať ani len rybičky) a potom aj kvôli cestovaniu.... Navyše, môj niekdajší psík Holly v takých chvíľach ešte viac ožíva a tak veľmi chýba.... Po takmer dvoch rokoch po tom, čo som sa jej vzdala, mi po nej v srdci ostala taká diera....že verejne priznávam, že ju nikdy ničím neupchám a ponesiem si ju naveky s hanbou a s bolesťou.... Lebo kedykoľvek si na Holly spomeniem, stiahne sa mi žalúdok a robí sa mi nevoľno...a hnevám sa na seba a na všetky svoje hlúpe dôvody..., aj s celým UK a upokojí ma jedine fakt, že Holly je spokojná. Aspoň dúfam, že je.....šťastná v novej rodine. ) Ináč, Jorik si naozaj psíka mať nepraje...aspoň ma o neho nikdy neprosil. Jemu milované sú vtáčiky....tie chodíme obdivovať do obchodu so zvieratkami a tam mi občas povie, že by si prial mať vtáčika.

Možno raz....no...dokiaľ budeme žiť v cudzine, nevidím to so zvieratkami veľmi ružovo. Domáci mazlíčkovia sú tu v podnájmoch väčšinou zakázaní (my sme neboli schopní nič nájsť, kde by sme mohli ísť s Holly) a potom to nešťastné cestovanie....

Oj....o tom som písať vôbec nechcela...

Akurát....akurát....práve mi pred tvárou preletel čierny motýľ. Motýľ...nie moľa. Bol štíhly a ľahký a na krídlach mal veľké oká.... Lietal dobrú chvíľu okolo mojej hlavy a teraz je neviem kde. Hm...., príde mi to také zvláštne, najmä, keď tu trávim ráno sklonená nad Lizbetou a jej čiernymi motýľmi.... Smejem sa smutne na jeden kútik úst. A nie, ani sama neviem, prečo smutne.... Čosi melancholické v tom.....

Dnes je pondelok a Jorik má škôlku. A ja čas pre seba na tvorbu. No , to záleží aj od toho, či pôjdem alebo nepôjdem vrátiť drevený domček, ktorý by mal ukazovať počasie. Škoda je však premrhať peniažky na domčeku, ktorý nefunguje.... akurát, akurát ma napadlo..., že za ten svet neviem pochopiť, ako môžu byť ľudia klamári a predajú vám niečo, o čom dobre vedia, že nefunguje. Prosto klamú. Klamanie je niečo, čomu nerozumiem. Ale že vôbec nerozumiem. Pod zem by som sa prepadla....pár nocí by som kvôli tomu nespala....jak by ma hrýzlo svedomie. Ako včera, keď som na carboote kúpila nočné svetielko. Mal inú koncovku ale tak viete , som len žena..nuž som si myslela, že hádam možno niekedy také boli....no pre istotu som sa na to spýtala predávajúceho. A on hneď, že áno.....malo by to fungovať aj s ňou. Klamal....dobre vedel, že nebude. Môj muž mi doma ťukal na čelo..., že to i dieťa vie...len ja nie....a ja na to že ani muž na trhu, načo sa môj milý smial a prstami lúskal sťaby v nich looove počítal. Jasné.... Rovnako ako pani v sekáči, keď som sa jej spýtala, či ten domček ozaj funguje. Pritakala áno áno....tak som sa spýtala ešte raz..., či ozaj videla ako sa tie postavičky v domčeku menia...áno, áno..videla. Houby s mákem videla..., lebo vonku svieti slnko i prší a postavičky sa ani nepohnú. Ešte ani len teplomer nemeria teplotu...., a to šiel na slnko i do chladničky. Prečo ľudia klamú?????


Tak, o tomto som písať nechcela...to blog sa zvrtol. Nuž ho nechávam zvrtnutý. A za seba sa už len rozlúčim....krásny deň zaželám.....z 25Tovey Crescent.

                                                                           CINK