Meninový plán

Tomáš zajtra odchádza do Škótska. Na futbal. Domov sa vráti až o dva dni. Na tom by nebolo nič zvláštne...akurát, že zajtra mám meniny.
Pamätám sa, keď sme boli kdesi v začiatkoch nášho vzťahu ľúbezného, bol toto častý kameň úrazu. Nie, nie moje meniny....ale moje narodeniny. Narodiť sa prvého mája bol prosto zlý nápad, lebo prvého je voľno, prvého je zvyčajne kráááásne počasie a prvého sa ako naschvál vždy niečo konalo!!! A tak som sviatkovala sama. Bolelo to. Viete, jeden rok urobíte výnimku, preplačete ju , veď o rok máte narodky znova. O rok sa to zopakovalo znova a vy si vravíte, ok....keď už teraz vie, ako to bolí, na ďalší rok mi to dozaista neurobí! Urobí a aj urobil. Moje narodeniny proste neboli vo vhodný čas.
Vtedy som to brala veľmi ťažko.... Ono, keď sa vyčačkáte na maximum, navoniate , učešete  a čakáte na svoju lásku a tá mešká a napokon dorazí, len aby vám medzi dverami povedala "všetko najlepšie, milujem ťa ale sorry, plány sa zmenili,  kámoši ma vonku čakajú, ideme tam a tam...ale zajtra...pozajtra som s tebou...sľubujem...prisahám! alebo čo tak budúci víkend?" aj sa vám zrúti svet :). Mne sa rúcal.
Našťastie som vyrástla a už mi z toho svet na kolená nepadá. Napokon, zajtra mám len meniny a čo je to vôbec za sviatok?
 Akurát, sama sa pýtam, ako sa mám k nemu postaviť kvôli Jorikovi? Nemám predsa len vyzdobiť byť a osláviť to s ním? Viete, aby mal pocit, že meniny sú niečo pekné , že sa z nich tešíme a tak....Ale ....potiahnem to sama s úsmevom na tvári predstierajúc šťastie a nadšenie, keď vo vnútri zrovna výskať nebudem? Na chvíľu to zahrám aj ja...ale bojím sa , že Jorik ma odhalí alebo si pritom prídem tak smiešna, že s tým praštím radšej predčasne sama.

Sviatky sú zvláštne. Odkedy som mama, tie moje nemajú až také čaro. Len tie Jorikove ma úprimne tešia. Jeho narodeniny, jeho meniny .....majú všetky fanfáry sveta! A potom tu sú ešte vianoce...a dovolím si napísať, že sa na ne budem stále tešiť a stále ich oslavovať a to aj napriek tomu, čo sa počas tých minulých stalo. (prepáčte...vy to nevidíte, ale mám tu technickú prestávku....zahmlené sklá:) keď akosi, príde mi to ako paradox, že tá moja mamka to do vianoc nedala.....že odišla večer deň pred vianocami...a že nám jej telíčko ležalo doma i na samé vianoce ráno..., lebo ....ach, čo tam potom...heš heš spomienky...)

Dobre, pretrhla sa mi nitka s myšlienkami.
Asi ju nechám tak....
A čert ber i meniny...niečo vymyslím. Niečo, pričom sa budeme doma s Jorikom smiať a ja nebudem v hlavnej úlohe. Možno kúpim nejakú novú rozprávku na DVD a dáme si domáce kino.....alebo čosi také.

Jorik ešte spí, ale čoskoro je isto pri mne. Mňa ešte čaká zopár povinností, ktoré som dnes nestihla urobiť, lebo som kreslila. Uf....poctivo dnes, bez akéhokoľvek odbehovania! Tľapkám sa po pleci...ale ono pravda je, že sa mi to pri kreslení stáva často...., že sa zakreslím....

Tak sa radšej rozlúčim a mávam ku krásnej strede všetkým....meninovým extra:) ako ináč, z 25Tovey Crescent!

                                                                   CINK