Zodpovednosť v sebe

Dnes, nech by som aj chcela písať o čomkoľvek, nemôžem. Téma je vybratá , či sa mi to páči alebo nie. A mne sa páči, našťastie. Včera som sa totižto premohla a  na svoju facebookovskú stránku som kompletne úplne nesmelo pridala veci zo "svojho zákulisia". Ostala som zaskočená, ako boli prijaté. No ešte viac som bola zaskočená ja sama, ako si mňa ľudia k sebe privinuli.
Priznám sa, ja objatia nemusím . Mám ich rada iba vtedy, ak sa mi ich samej žiada, ak si ich sama vypýtam. A to sa nestáva moc často, pravdu povediac. No predsa, včera som sa tým onlajnovým objatiam tešila. Až sa mi plakať chcelo.....
Najskôr je to spôsobené tým, že ako osoba mám pocit, že som zlyhala. Jedine pozícia umelca, ak sa na ňu smiem vyhovárať, mi dáva akú takú imunitu a dôvod na odpustenie. Myslím, aby som si ja sama odpustila. Cudzí mi ani nemusia nakladať. Ja si naložím i sama. Ibaže, včera sa nikto cudzí s nakladaním neozval. Práve naopak. Dostala som mnoho mailov , pochvalných mailov, povzbudzujúcich mailov, ale i mailov opisujúcich vlastné trápenia a starosti, mailov stotožňujúcich sa so mnou a  mojimi pocitmi..., lebo veď hej! Nie sme roboti, sme len ľudia a ľudia sú rôzni...slabí i mocní a niektorí z nich občas i zlyhajú. Tak i my sme.

Moje plánované knihy sa už teraz predávajú. Iluzívne myslím. Ale na začiatok to stačí. Ach, že či stačí! Ak sa do vás rozhodne niekto investovať, narastie vo vás pocit zodpovednosti. Viete taký, aby ste niekoho nesklamali....oj, to by som ja nerada. Prezradím vám , že ten môj dobrotinec, ktorý mi sponzorstvo ponúkol , o mojej práci nič nevie. To už sa asi doma chytáte za hlavu, čo? Že ako je to potom vôbec možné?  Ale on ozaj nevie. Nie je to moja pracovitosť alebo moje nadanie, ktoré toho človeka oslovili. Ten človek sa tak rozhodol urobiť iba preto, že sme mali ako rodina smolu. To je všetko. Taká je pravda.
A ja som nijakú pomoc nechcela...nič som nepýtala....prisahám. Odmietala som všetko , čo mi bolo núkané ,ale keď došlo na sponzorovanie mojej knihy - nedokázala som povedať nie......  Bola by som blázon..... No i tak...., nemohla som ho a nechcela som ho prijať zadarmo. Navrhla som podiel  z predaja. Uvidíme ako to napokon dopadne...v matematike som biedna.

Včerajší ohlas mnou zatriasol. Tak jemne. Oj, koľko len zodpovednosti som si vzala na plecia! Ľudia sa tešia a ja tiež...akurát....ach, ja sa nemodlím, ale teraz tak konám, lebo nechcem nikoho sklamať.
Hm..., občas mám pocit, že je lepšie byť schovaný a mlčať.... Ale, keď sa bojíš, nemal by si chodiť do lesa, že?

Tak vám dnes mávam....z pohodlia nášho útulného bytíku....kde sa mi rodia všetky moje sny i obavy ....mávam vám ku krásnemu dňu! Ako ináč, z 25Tovey Crescent.


                                   CINK