Stratený obrázok

Včera ma Jorik v škôlke nakreslil...., ale akosi, škoda, niekde sa jeho obrázok stratil. V škôlke, kam Jorik chodí , sa veľmi často veci strácajú. Ale my rodičia to chápeme..veď pri toľkých deťoch! Ibaže ja nechápem a som z toho mrzutá. Jorik totižto včera nakreslil mňa. Mamu roka, ktorá ho videla plakať cez okno a ďalej pokračovala v ceste do mesta.... Ešte i dnes sa mi z toho robí ťažko u žalúdka.....

Jorik mi totižto mával cez okno a ja jemu tiež. Boli aj pusinky , všetky tie slovíčka zaláskované, keď si odrazu môj syn priložil dlane na oči a už nepustil..... Plakal... Na jednej strane pribehla učiteľka a mojkala ho.....na druhej strane som bola ja, mama..., ktorá nemala nič podstatné na práci..., lebo som musela ísť do mesta a teda Jorik mohol kľudne ísť so mnou..., ibaže...ibaže....mala som po neho ísť ?

Vedela som si predstaviť seba, jak by som sa cítila, keby som tak videla niekoho sebe blízkeho odchádzať. Plakala by som a celé svoje kráľovstvo by som vymenila za toho človeka, keby sa len mohol vrátiť späť. Tak prečo som sa včera nevrátila? Prečo som bola sparťanskou mamou a šla ďalej, sama?  Dnes sa na seba hnevám.... Dnes si myslím, že som sa vrátiť mala a vykašľať sa na prognózy veštiace problémy lebo: ,,Keď ho vezmeš dnes, zoberieš ho aj na budúce a malý sa musí naučiť chodiť do škôlky...neskôr pôjde do školy a čo potom? Budeš ho stále domov brať?...." Jasne, maminy musia byť tvrdé.... Ibaže ja nie som , do pekla! A dnes si to všetko vyčítam, že som sa ako Jorik držala nepísaných pravidiel.... Do pekla s nimi a so mnou tiež..... lebo...dnes už je neskoro.
Viem, nebola to väznica, kde som ho nechala.....
Učiteľka ho objímala.....
A keď som sa po neho napokon vrátila, mal úsmev od ucha k uchu..... Mal sa vraj dobre....a nakreslil ma! Akurát, že obrázok sa stratil......

Dnes sa na seba hnevám a dnes už viem, že keď sa tak nabudúce znova stane , beriem ho so sebou. A obrázok mi nakreslí doma a nestratí sa.

Och, byť mamou občas tak bolí.....

Mávam ku krásnemu dňu, dnes extra všetkým maminám, ktoré tú trpkú príchuť maminovania poznajú. Ako ináč, z 25 Tovey Crescent.

                                                              CINK