Lakomo

Dnes budem len skromne písať.
Dnes sa mi chce byť lakomá na slovíčka.
Nie úplne zámerne, lebo veď ...prečo by som to robila...., ale necítim sa práve "najveselšie" a keďže som nanič klamárka, rozhodla som sa byť radšej lakomá na slová ako o svojich taľafatkách písať.

Vonku prší ako z krhle a ako nakúkam pomedzi moje vintage zelené závesy von, nie som si istá, či pozerám von oknom alebo k sebe do vnútra. Nedá sa niekde kúpiť nejaká skrinka.....alebo izbietka, do ktorej by sme sa kompletne zo všetkého vyzliekli a dnu vošli kompletne "slobodní"? Myslím úplne.
Hm....najskôr, keby aj taká bola.....za chvíľu by som sa v nej nudila a hľadala by som svoj skicár a svoje fixy alebo aspoň svoje šitíčko.....

Dobre, najskôr si musím všetky svoje serepetičky pekne nosiť so sebou a v sebe a ten nešťastný výhľad z okna by som mala radšej vidieť ako svojho seberovného a rovnako sa cítiaceho priateľa.

Hneď mi je lepšie, keď viem, že nie som sama.

Ale ináč ..stále nič moc.

A to aj napriek tomu, že som dnes pracovala na svojich handrových mužíkoch.....že som aj kreslila a ba dokonca viac ako jeden obrázok som zvládla.... Dobre, ten druhý je v ceruzke:), ale i to sa ráta....

Tomáš je už doma a v kuchyne práve čímsi búcha...ako si chystá raňajky. Jorik okupuje gauč , to už ako s jogurtami v brušku sleduje svoj ranný rozprávkový program. A ja sedím....vo svojom drobnom kútku, tvárim sa neviditeľne a asi to myslenie funguje, lebo nik sa ma nič nepýta.....

Oh....prečo vo vnútri vrčím?
Zvyknete vrčať aj vy?
Ja zvyknem. A dnes si vrčím.

Oh..... idem radšej upratovať, aby som vrčanie zahnala....lebo pravda je, že nerada...ale ozaj nerada vrčím.

Mávam vám , bez vrčania...úprimne jak sa len dá, s prianím krásneho dňa ..ako ináč, z 25 Tovey Crescent.

                                                            CINK